OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová II - 1. kapitola

07.08.2012 (14:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1956×

Poviedka nadväzuje na prvú sériu - Lily Potterová, odkazy sú k nájdeniu na mojom zhrnutí.

1. kapitola - Nie-najúžasnejšia mama

„Ešte raz, mladá dáma, a -“

„Čo? Poštvete na mňa smrťožrútov?“ Amania sa zatvárila ublížene, no hneď na to sa jej vráskami poznačená tvár vyhladila. Často používala tieto masky, ktoré dokázali ukrývať jej emócie. Mala rada tajomno, preto jej vyhovovalo, keď nikto nevedel, ako sa cíti. Všetko však ukryť nevedela a lesk v jej vyblednutých očiach som sa už dávno naučila čítať. Bolo bezpečné poznať, ako sa cíti a o čom premýšľa. Vďaka tomu som vedela, kedy sa mám prestať správať opovážlivo, kedy si ešte môžem dovoliť vyskakovať a kedy ufujazdiť do svojej izby. 

„Nicolas!“ skríkla znenazdajky, preto som sa dosť drasticky naľakala. 

„Nicolas!“ zopakovala svoju požiadavku, netrpezlivo podupkávajúc nohou po drahom koberci. V očiach jej radostne iskrilo. Určite to mala na svedomí moja tvár. Amania vedela, že znesiem všetko, len jeho neznesiem. Ak mi ten pako bude vymýšľať nejaký trest, mala by som si kúpiť brnenie z dračej kože. 

„Lesie!“ 

Ak bude ešte vykrikovať, asi mi strelí hlava. Neviete si ani len predstaviť, aký má Amania piskľavý a vysoký hlások, keď vreští. Pred krbom sa zjavila s hlasným pukotom malinká Lesie. Momentálne sa krčila, pripravená na akýkoľvek útok od svojej panej.

„Priveď Nicolasa, Lesie.“ Na miesto toho, aby sa Lesie zdvorilo uklonila a splnila rozkaz ako sa na domáceho škriatka patrí, ostala zarazene stáť. Jej obrovské zreničky, ktoré už aj tak boli plné strachu, sa zúžili. 

„Madam, pán Nicolas nie je doma,“ zapišťala a sklonila sa tak hlboko, až sa špičkou svojho dlhého nosa dotkla huňatej medvedej kožušiny, položenej pred kozubom.

„Nedotýkaj sa tej kožušiny!“ hystericky zvrešťala Amania.

„Prepáčte, madam.“

„Kedy Nicolas odišiel?“

„Po raňajkách.“

„Ako je možné, že o tom nič neviem?“ pokračovala Amania pokojnejším hlasom vo svojom výsluchu úbohej Lesie. „Prečo mi Nicolas nič neoznámil?“

„Ja ne-ne-neviem, madam,“ vyhabkala Lesie a hlavu si urýchlene skryla pod útle ruky. Amania chytila kutáč, rozohnala sa, no namiesto Lesie trafila obrovskú čínsku váru. Črepy sa rozprskli do všetkých kútov, pár kúskov mi dokonca doletelo až do vlasov.

„Mali by ste sa upokojiť,“ šepla som čo najpokornejšie a sklonila zrak k Amaniiným topánkam. Nedbanlivo skákajúca po črepinách prebehla ku mne a zdrapila ma za blúzku.

„Čo si to povedala?“ okríkla ma a ihneď ma pustila, akoby aj moja blúzka mala žltačku, nie len ja. Keby niečo, ja žltačku nemám, to len Amania sa tak správala.

„Vášmu dieťaťu to ubližuje.“ Snažila som sa zachovať si pokoj, no i tak som skríkla, keď Amania odhodila kutáč, ktorý ma tesne minul.

„Výnimočne máš pravdu.“ Nemala som rada, keď sa jej nálady tak prudko menili. Teraz, keď bola tehotná, to bolo ešte neúnosnejšie ako predtým.

„Lesie, priprav mi môj obľúbený čaj a nejaké sladké koláčiky.“ Spokojne cmukla nad predstavou pohodového večera. Samozrejme, ešte stále som tu bola ja. 

„Áno, madam.“ Lesie sa uklonila a s pukotom sa premiestnila do kuchyne.

Chvíľku som počkala, kým sa atmosféra upokojila a potichu sa vybrala do svojej izby.

„Kam ideš, Liliana?“ Prudko som sa zastavila a pevne zovrela sánku s čeľusťou.

„Vráť sa. Ešte sme nedokončili rozhovor.“ Takže teraz sa tomu hovorí rozhovor? Pekný to rozhovor... nebyť tej krivosti, mohla som ležať na zemi s lebkou na polovicu.

Vrátila som sa späť do salónu a bez vyzvania si sadla do mäkkého kresla. Amania to už nekomentovala, veď mala čas zvyknúť si.

„Nechcem, aby sa opakovalo to, čo pred malým momentom, preto sa ťa slušne opýtam. Aký si mala dôvod povedať niečo také hanlivé a urážajúce?“

„Povedala som pravdu.“

„Pravdu? Žiješ v tejto rodine už dosť dlho na to, aby si vedela, že niektoré pravdy sú lepšie zachované v najodľahlejšej komore tohto domu.“ 

Aj keď som sa chcela kontrolovať a predovšetkým ostať čo najdlhšie ticho, slová sa mi ryli na jazyk a tak som im nechala voľný prechod. „Nemá snáď otec temné znamenie? Nestretáva sa posledné mesiace s prívržencami Temného pána?“

„Má znamenie, stretáva sa s nimi, ale pochop, že je to len pre naše dobro.“ Odfrkla som si.

„Preto sa sťahujeme do Anglicka? Aby nás otec lepšie ochránil?“ 

Zasmiala som sa. Táto rodina bola taká rozvrátená, že každému jednému členovi bolo jedno, čo sa stane s tým ďalším.

Zo začiatku to bolo inak. Amania so svojím manželom Acorusom vychádzala skvele. Nico sa správal ako ich vzorný syn a mňa sa spolu snažili vychovávať ako niekoho z prastarej a čistokrvnej rodiny. 

Lenže prednedávnom sa to všetko pokazilo. Acorus sa dozvedel, že Amania je tehotná. Správne by sa bol potešil. Po prvé, konečne po toľkých rokoch sa im to podarilo a po druhé, pokrvná línia bude zachovaná. Háčik bol v tom, že Amania otehotnela so svojím milencom. A akoby to nestačilo, jej milenec, Róbert, bol mukel. Bol preto, lebo Acorus sa v ten istý deň rozhodol, že milenec Amanie si zaslúži umrieť. A nie dôstojne. Našli ho na ďalší deň v jeho domčeku na predmestí. Teda aspoň to, čo z neho ostalo. Tuším, že už je to päť mesiacov, čo sa policajti snažia nájsť jeho hlavu. 

Po vyrovnaní účtov začal Acorus cestovať čoraz na dlhšiu dobu do Anglicka. Ako všetci smrťožrúti i on cítil, že sa niečo začína diať. 

Pred rokmi, v tú noc, čo Temný pán padol, vzal svoju manželku a zmizol v zámorí. Keď zistil, že jeho manželka mu jednoducho nedá dieťa, adoptovali si malého Nicolasa. Desať rokov po tom uvážili, že Nica vychovali zo všetkých síl a rozhodli sa ujať niekoho ďalšieho. Tak som sa ja dostala do tejto rodiny. Bola som sirota, ktorej hodnota touto adopciou narástla. Keby však vedeli, že ja, Lily Petunia Potterová, som sestra Harryho Pottera, vedeli by, že tá hodnota je oproti tej skutočnej veľké nič. 

Keďže Acorus cestoval do Anglicka, jeho verná manželka, Amania, sa rozhodla, že ho bude nasledovať. S oboma adoptovanými deťmi i malým bastardom, ktorý sa mal čoskoro narodiť.

„Už chápem, prečo ťa zaradil ten prašivý klobúk do Chrabromilu. Toľko drzosti nemá ani úbohá Lesie!“ skríkla Amania, čím si získala moju pozornosť. Aj tak si myslím, že výšivka malého obrusu na stolíku je zaujímavejšia, ako jej nesúmerná tvár. 

„Svoju rodinu by si mala ctiť, Liliana.“

„Ja si svoju rodinu ctím. Len vy máte tú smolu, že nie ste moja rodina,“ povedala som s najväčšou nenávisťou akú boli schopné niesť obyčajné slová a sledovala emócie, ktoré po tejto vete zmietali Amaninou tvárou.

„Ty malá... Keby nebolo mňa a Acorusa, váľala by si sa v tom zatuchnutom a splesnenom sirotinci, Lilania!“ pohoršene vyprskla. Nedbala ani na to, že na jej drahý koberec vyliala čaj, ktorý jej Lesie pred malou chvíľkou pristavila na stolček. 

„Nevolajte ma Liliana! Som Lily. L. I. L.Y.,“ vyhláskovala som jej ako malému sopľavému decku. „A verte, že v tom zablšenom a polorozpadnutom sirotinci by mi bolo lepšie, ako tu.“

Hrdo som sa postavila a so vztýčenou hlavou sa vybrala do svojej izby. Bola chyba otočiť sa jej chrbtom a mne to došlo až vtedy, keď ma zozadu zasiahla cruciatom. Dávku bolesti som znášala lepšie ako inokedy, možno preto, lebo trvala omnoho kratšie. Amaniu vyrušil Acorus, ktorý vošiel do salóna a tým nevedomky ukončil trest, ktorý mi Amania udelila. 

„Všetko v poriadku?“ spýtal sa a prekročil moje spotené telo.

„Samozrejme,“ zachichotala sa Amania. „Všetko je pripravené na sťahovanie. Okrem Liliany pravdaže. Ale ona sa dá do zajtra dokopy, však?“

„Aj tak sa čudujem, že ste trafili,“ zašomrala som si popod nos, čo si Amania vzala ako môj súhlas a spokojne sa usmiala. 

Opatrne som sa došuchtala do svojej izby a bolo mi úplne jedno, že som zaspala objímajúc záchod v mojej malej kúpeľničke. 

Tak ako som pred rokmi Rokfort nechcela opustiť, teraz som sa nechcela vrátiť. Pretože to znamená, že Acorus sa bojí o svoju kožu a ostať v Amerike by bola samovražda. Lenže, čo, do riti, sa to deje?

Predovšetkým chcem poďakovať všetkým, ktorí zanechali komentár k epilógu u LP. 

A v druhom rade pripomínam hlavne tým, ktorí nezachytili oznam na mojom zhrnutí, mám počítač mimo prevádzky, kapitoly zrejme nepribudnú tak skoro. Pre obšírnejšie informácie klikajte na moje zhrnutie.

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová II - 1. kapitola: