Little Dirty Secret - 32. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Pretrhnuté puto.
Snáď sa bude páčiť.

07.03.2013 (11:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1546×

32. kapitola

Aaron Wilden nebol v podstate ničím výnimočný muž. Mal asi dvadsaťdeväť rokov a v opatere dve štrnásťročné dvojičky, ktoré tiež neboli celkom normálne. A to v každom zmysle toho daného slova. Boli pojašené, náročné, rozmaznané a hrozne namyslené. A najhoršie na tom celom bolo, že Aaron vedel, že za ich chovanie si môže sám.

Mal sedemnásť rokov, keď jeho rodičia zomreli a jeho a jeho sestry vychovávala babička, ktorá si dlho nepožila. Zomrela len tri roky na to, čo deti osireli, a tak sa Aaron musel vzdať vysokej a začať pracovať, aby sa postaral o svoje vtedy asi šesť ročné sestry. Bolo to riadne nanič, to treba zdôrazniť.

Ale potom, raz v jednu škaredú noc, keď jeho sestry mali pyžamový večierok u kamarátky a on sa rozhodol, že je načase, aby si vyrazil, sa stalo niečo zvláštne. Niečo, vďaka čomu sa niekoľko mesiacov považoval za blázna.

Vracal sa z diskotéky, keď stretol zvláštnu ženu. Bola okúzľujúca a zvodná a Aaron na nej mohol doslova oči nechať. Bolo vtedy jednoduché ho zviesť, pretože bol dlho sám. Žil len pre svoje malé sestry, ktoré ho veľmi potrebovali. Koniec koncov, nemali nikoho iného.

Aaron s tou ženou strávil nejaký čas v parku a bol ňou očarený až šialene moc. Samému mu nešlo do hlavy, ako ho mohla tak okúzliť. A kým sa spamätal, mala tesáky zabodnuté v jeho hrdle a on jej z čistého reflexu zabodol konár do chrbta. Napokon ju zabil a na jeho ruke sa objavilo tetovanie, ktoré nikto nikdy nevidel.

Neveril vlastným očiam a bol doslova rozhodnutý, že ide za psychológom, aby mu to všetko vyrozprával. Bolo viac než isté, že by skončil v blázinci, a to bol jediný dôvod, prečo to nikdy neurobil. Pretože mal zodpovednosť za svoje sestry.

Až pred asi tromi rokmi sa dozvedel, čo sa skutočne deje. Nastúpil naspäť na univerzitu a mal tam profesora, s ktorým si hneď padli do oka. No ten práve vtedy prežíval obrovskú krízu. Jeho žena a syn boli len chvíľu po smrti a on sa raz pri svojom opileckom výleve vyznal s vecami, o akých Aaron ani nesníval. A vtedy sa dozvedel, že pomimo nás je ďalší svet, plný hrôzostrašných tvorov, upírov, vlkolakov, ba dokonca aj hybridov. A jeho tetovanie je značkou lovca. On je predurčený, aby ich zabíjal.

„Vy ste pán Wilden?“ prihovoril sa mu ženský hlas a Aaron sa za ním otočil.

V prvom momente ho premkla hrôza. Hľadel do tváre ženy, ktorá vyzerala ako staršia kópia jeho sestier.

„Ste v poriadku?“ spýtal sa pobavene Damon a Aaron si ho až vtedy všimol.

„Áno, prepáčte. Len mi niekoho pripomínate,“ pošepol a nedokázal ani na sekundu spustiť pohľad z dievčaťa pred sebou.

„Ja som Hannah Gilbertová a toto je Damon Salvatore,“ predstavila seba aj jeho.

„Aaron Wilden,“ usmial sa milo a potriasol si s oboma rukou.

„Potrebovali by sme s vami niečo dôležité prebrať,“ povedal Damon nástojčivo a Aaron ich bez rozmyslu pozval do domu.

***

Sophie pochodovala po izbe a začínala nenávidieť samu seba. Veľmi pomaly sa v jej mysli vynárali spomienky, na ktoré zabudla, alebo ktoré prehliadla. Nedokázala uveriť svojej hlúposti. Ako mohla Klausovi dôverovať? Toľko krát ju ovplyvnil a donútil tak urobiť niečo, čo nechcela, alebo ju proste uväznil v dome. A ako je možné, že predtým jej to nikdy nedochádzalo? Ako sa jej to mohlo zdať normálne?

Z myšlienok ju vytrhlo zaklopanie a Sophie prešla k dverám a otvorila och. Stála tam tá dievčina, čo vyzerá ako ona a nejaký chlapec.

„Sophie,“ zvolal potešene a vrhol sa jej okolo krku.

Sophie sa zatackala a odtisla ho. „Kto si?“ spýtala sa obozretne a prižmúrila oči.

Bol jej tak bolestivo známy, ale nedokázala si spomenúť odkiaľ.

„Čo to má znamenať?“ vyletel Jake na Elenu a vtedy sa už za ním zjavil aj Alex.

„Klaus jej vymazal spomienky,“ prehovoril hnedovlasý hybrid a opatrne pozoroval Sophie.

„Tak prečo sa mi nevracajú?“ spýtala sa zúfalo a cítila, ako ju premáha hrôza.

Elena a Alex si vymenili zarazené pohľady. „Vrátilo sa ti niečo?“ spýtala sa opatrne Elena.

Sophie stiahla obočie a našpúlila pery. Chvíľu si Elenu obzerala a potom sa rozhodla povedať pravdu. „No, áno,“ prikývla. „Klaus ma ovplyvnil snáď miliónkrát,“ nad tou myšlienkou sa zamračila.

Alexovi vtedy v hlave svitlo. „Ak naozaj na ňu použil ovplyvnenie toľkokrát, môže to znamenať, že jej poškodil nejako myseľ?“

Jake sa pri jeho slovách škaredo zamračil. Ešte nevstrebal fakt, že jeho sestra je upír a hneď na to príde takýto šok. S normálnym životom sa asi už navždy môže rozlúčiť.

„Zavolajte ho!“ prikázala Sophie a jej hlas bol zúfalý.

„To nie je dobrý nápad!“ protirečila jej Elena a vtedy sa do toho vložil Alex.

„Mali by sme odísť! Klaus si určite domyslí, že sme tu a každou chvíľou sa tu zjaví!“ sotva dopovedal a zdola sa ozval buchot.

Všetci sa spolu vybrali dolu, kde na chodbe stáli dvaja pôvodní upíri. Klaus a Kol.

„Klaus?“ vydýchla Sophie a ani nevedela prečo, preletela k nemu a vrhla sa mu okolo krku. Razom zabudla na všetko čo jej urobil a ako sa s ňou zahrával. Mala pri ňom pocit bezpečia a istoty, i keď to bolo asi absolútne hlúpe a nelogické.

„Kde je?!“ zavrčal Klaus a odtlačil od seba Sophie.

„Kto?“ nechápala hnedovláska a zarazene na Klausa pozerala. Ešte stále z neho nestiahla ruky dolu a ani Klausovi zrejme jej dotyk nebol nepríjemný, lebo cez všetok ten hnev, čo sa mu zračil v tvári zazrela aj kúsok spokojnosti a úľavy.

„Lorrina,“ odpovedal Klaus na jej otázku a pohľadom prebodol Alexa, ktorý strnul od hrôzy. „Pozrime sa, kto je tu!“ zaševelil a odtiahol sa od Sophie.

Alexov výraz sa zmenil na vystrašený a jemne podriadený, no držanie tela mal stále pevné a sebaisté. Odohrával sa v ňom boj, na jednej strane uvažoval o úteku. Vedel, že tak si zachráni holý život a na druhej strane chcel zostať po boku Sophie, ktorá ani nevedela, kto vlastne je. Bolo to všetko také stresujúce a únavné, že pociťoval obrovskú chuť nechať Klausa, aby si s ním robil čo sa mu zachce.

Klaus prešiel k nemu a zaškeril sa. „Zaplatíš!“ zasyčal a zdrapil ho za rameno, aby ho mohol vyvliecť von.

Alex sa chcel vzpierať, no proti Klausovi nemal absolútne žiadnu šancu. Vyšli pred dom a Sophie aj zvyšok osadenstva ich nasledoval.

„Klaus, máme na práci dôležitejšie veci!“ napomenul ho Kol, ktorý s vyvalenými očami pozoroval bratovu tvár, do ktorej sa vkradla smrtiaca dávka nenávisti.

„Nik, čo sa deje?“ pošepla Sophie a prešla ku Klausovi, ktorý pevne zvieral Alexovo hrdlo.

„Nestaraj sa do toho!“ napomenul ju autoritatívne.

Sophie mimovoľne cúvla pred jeho naštvaným hlasom a nervózne si zahryzla do pery.

„Posledné želanie?“ pošepol Klaus a zreničky sa mu zúžili.

„Skap!“ zvreskol Alex, čím Klausa vyburcoval.

Ten na nič nečakal a tresol ho do zemi. Jeho ruka zovrela Alexovo srdce a jediným nemilosrdným trhnutím mu ho vyrvala z tela. Posledné, čo Alexove oči zazreli, bola zmätená a vydesená Sophiina tvár.

Klaus vstal a srdce odhodil o kus ďalej. Medzitým na dvore pribudla Caroline a Stefan, ktorí sa prizerali situácii. Caroline sa pri pohľade na mŕtveho Alexa, ktorý jej prirástol k srdcu, rozplakala. Ďalší dôvod k tomu, aby nenávidela Klausa.

„Ideme!“ prikázal Klaus a načiahol sa za Sophie.

Tá sa mykla a ako zhypnotizovaná civela na Alexa, ktorého mŕtve oči sa na ňu upierali. Z hrdla sa jej vyrvali vzlyky a klesla pri ňom na kolená. Roztrasenou rukou sa načiahla za jeho tvárou, no nedokázala sa ho dotknúť. Po pár sekundách, ktoré jej prišli ako hodiny, sa odhodlala a keď jej ruka spočinula na jeho ešte teplej pokožke, do jej mysle sa vkradli obrazy jej a Alexa.

Ako ho prvý raz uvidela. Ako s ňou ušiel do baru, aby sa rozptýlili. Ako ju chcel od Klausa vyslobodiť. Ako si spolu čítali knihy, pozerali televíziu a ako nespočetnekrát plakala na jeho hrudi a on ju držal a bol tam pre ňu.

Pri všetkých tých spomienkach sa zo Sophie vydral kvíliví výkrik, ktorý zasiahol každého v okolí. Klaus na ňu len zazeral a jeho myseľ postála, keď si uvedomil, že si spomenula.

„Sophie,“ prihovoril sa jej rázne a ona ho prebodla zaslzenými očami.

Jej pohľad ho prevŕtal a on mal pocit, akoby sa pred ňou zmenšoval. Pripadal si tak veľmi nesvoj, ako už dávno nie a dôvod bol len jeden. Práve v tejto chvíli ho znenávidela.

„Nie!“ vykríkla a vyskočila na nohy. Stála oproti Klausovi a pôsobila tak veľmi vyrovnane, ako v tejto situácii mohla. „Prečo Nik? Prečo?“ spýtala sa, no bola to skôr rečnícka otázka. Rozhodne na ňu nechcela počuť odpoveď. Alebo skôr nemohla, nebola si istá, koľko toho ešte znesie. „Bola som tak blbá. Uverila som každému tvojmu slovu, každému tvojmu pohľadu. No až teraz mi došlo, že si len obyčajný netvor bez súcitu a pochopenia. Žiješ len preto, aby si ubližoval druhým a neustále sa obaľuješ do pancieru, za ktorý nič neprenikne. Ak v tebe aj sú nejaké city a emócie, tak ich zo seba vyháňaš. Jednoducho ich drvíš!“ vrieskala a celá pri tom očervenela. „Vzal si mi všetko. Rodinu, priateľov, ľudí, ktorých som milovala a nestačilo ti to. Chcel si proste všetko a keď to nešlo prirodzene, tak si si to proste vzal násilím. Vzal si mi aj to posledné, čo bolo len moje. Myseľ!“ vydýchla a klopila pohľad k zemi.

Nechala slzy, nech zmáčajú jej tvár a oddávala sa bolesti a prázdnote, ktoré za sebou zanechala Alexova smrť. „Nezáleží ti, koľkým ublížiš, koľkých zabiješ, či už fyzicky, alebo psychicky. Ideš si za svojim hlava-nehlava a nepremýšľaš nad dôsledkami. Si zvrátený každým kúskom svojho ja a ja ťa nenávidím!“

Foto Aarona nájdete na mojom zhrnutí :)

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction