OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - Epilóg

11.03.2013 (10:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 34× • zobrazeno 3396×

Epilóg 

„Naozaj nejdeš so mnou?“ spýtal sa Jake asi týždeň po tom, čo sa zbavili Lorriny a Klaus bez stopy zmizol.

Sophie si už na všetko spomínala a bola to znova ona. Teda, ak prehliadneme fakt, že je z nej upír prahnúci po krvi.

„Nie,“ pokrútila hlavou a objala ho. „Je to tvoja rodina a potrebuje ťa. Moja rodina je tu,“ povedala jednoznačne a povzbudivo sa usmiala. „Ale no tak,“ zatiahla, „veď sa nelúčime navždy. Prídem za tebou a ty prídeš za mnou!“ uškrnula sa a Jake prikývol a ešte raz ju zovrel v náručí.

Keď o pätnásť minút Sophie vychádzala z letiska, mala zvláštny pocit. Všetko bolo také iné. Mohla cítiť a aj vidieť mikróby prachu. Slnko svietilo jasnejšie. Vtáci čvirikali hlasnejšie. Celý život bol ako obrátený naruby a ona bola z toho celého zmätené.

Zvnútra ju ničili city ku Klausovi a hlavne k Alexovi, ktorý už tri dni ležal na miestnom cintoríne. Sophie ako každý deň zamierila práve tam. Bolo to jej útočisko. Cítila sa tam nejakým zvláštnym spôsobom bezpečne a vedela, že jej život sa tým pripútal k Mystic Falls viac než chcela.

Keď tam dorazila, usadila sa na kameň, ktorý zakrýval posledné miesto Alexovho odpočinku a jemne mramor pohladila rukami.

Potom si spomenula na darček od Eleny a čiernu koženú knižku vytiahla z tašky. Elena jej poradila, aby si písala denník. Vraj jej to pomôže nezblázniť sa, ale Sophie tomu celkom nedokázala veriť. Napokon si povzdychla a povedala si, že za pokus nič nedá.

Milý denníček,

som upír. Som upír už jeden týždeň a táto skutočnosť ma zvnútra ubíja. Možno sa v skutočnosti tvárim, že som v poriadku, no neprejde deň bez toho, aby sa cez moje oči nepreliali slzy.

Chcela by som späť svoj život, presne taký, akým býval voľakedy. Chýba mi mama a aj otec. Ale predovšetkým mi chýba Miriam a teraz už aj Jake. Ja viem, že ho ešte uvidím, ale idem sa zblázniť z pocitu, že už nebudem titulovaná, ako jeho sestra. Chcela by som vrátiť čas a zažiť aspoň jeden normálny deň. Zobudiť sa, ísť do školy, do knižnice, s kamarátmi do baru a večer s otcom pozerať futbal a tváriť sa, že tej hre rozumiem, aj keď je opak pravdou.

Ale to sa už nestane. Ja už nie som Sophie Wilsonová, rebelka, ktorá rada provokuje svoju matku a zo vzdoru uteká v noci cez okno.

Ja už nie som Sophie Wilsonová, ktorá sa dokáže zasmiať na takej hlúposti, ako je Scary Movie.

Ja už nie som Sophie Wilsonová, ktorá miluje filmy o upíroch. A možno to bude tým, že upírom teraz som. Možno by si niekto povedal, že je to vzrušujúce. Večný život je isto lákavý a mnoho ľudí by zaň dalo všetko. Ale pre mňa nie. Ja som nikdy nechcela nič iné, len aby ma moja mama milovala a aby som sa dostala na vysokú.

Celkom nudné predstavy, no nie? Ale to bolo skutočne to jediné, čo som potrebovala a teraz je to fuč a je tu nová potreba.

Potreba, ktorá ovláda môj mozog, moje chute, môj život. Potreba piť krv, ktorej nedokážem zabrániť.

Takže ja som upír. Som Sophie Gilbertová a som upír.

*** 

Hnedovlasý hybrid sedel na pohovke a upíjal zo svojej drahej whisky. Cez okno dnu prenikalo ostré slnko, ale nevadilo mu, že svieti do jeho očí. Cítil sa tak nejako živší. Ten pocit, ako mu z toho prenikavého svetla slzili oči mu bol dôkazom, že on žije.

Zbavil som sa jej. Damon

Prečítal si tú správu niekoľkokrát a bol celý bez seba. Tá mrcha je presne tam, kde byť mala a on má voľnú cestu. Nikto mu v nej nestojí a nezacláňa. Teda okrem spomienok. Tie sú bolestivé a vyberajú si krutú daň a preto sa musí snažiť, aby ich pošliapal a zničil.

Vždy vedel, že láska je slabosťou, ktorá berie. A aj tak do jej spárov padol a nedokázal sa brániť. A teraz musel za to zaplatiť a tak trpel, utápal sa v spomienkach na ňu, na jej tvár, na jej úsmev a v neposlednom rade na jej bozky.

Bolo toho toľko, čo by jej teraz chcel povedať, ale ona by ho zaiste nepočúvala a to by celú situáciu len zhoršilo a on by pravdepodobne pri jej nenávistnom tóne stratil nervy.

„Mám to,“ povedal Elliot, keď vošiel za Klausom.

Klaus sa spolu s dvojníčkami ukryl v jednom hoteli asi päťdesiat míľ od Mystic Falls. „Je to priamy let?“ spýtal sa bez toho, aby k nemu vzhliadol, alebo sa nejako pohol.

„Hej, priamo z Virginie, do Sydney,“ odvetil Elliot a položil letenky na stôl neďaleko Klausa. „Si v poriadku?“ spýtal sa napokon opatrne a obzeral si Klausa zaujatým pohľadom.

„Nechaj ma samého,“ pošepol Klaus a Elliot bez ďalšieho slova odišiel z izby.

Klaus vstal a prešiel na balkón. Vonku bolo veľmi chladno, ale nevadilo mu to. Bol riadne vynervovaný a prítomnosti dvojčiat sa vyvaroval, ako len mohol. Boli ako osiny v zadku, alebo tŕň v päte. Proste z generácie na generáciu otravnejšie.

Ale boli jeho kľúčom k hybridom a tak musel, aj keď nechcel, žiť v ich blízkosti. Jedno však vedel naisto. Už neurobí tú chybu, čo urobil pri Sophie a nikdy, nikdy si ani jednu nepripustí k telu. Nemôže znova pocítiť lásku, lebo tá ho urobí slabým a on sa nenarodil, aby bol slabý. Nie, on bude silný, mocný a obávaný. Pretože on je Niklaus Mikaelson, pôvodný hybrid a najmocnejšie mýtické stvorenie na svete. Svete, ktorý mu patrí.

Takže je koniec. Vážne nemôžem uveriť tomu, že som to dopísala. Hlavne preto, že som to ani nemala pôvodne v úmysle zverejňovať a už vôbec som nečakala, že si poviedka nájde toľkých skvelých čitateľov.

Celú poviedku by som rada venovala každému, kto si ju prečítal a menovite Alexe Feratu, Mee, Ivet, Dajdis a Nike248. Celá poviedka má 51 270 slov, čo je 94 strán vo worde. 

Ešte raz Vám nesmierne ďakujem a chcem Vás na záver poprosiť o nejaké komentíky, aby som vedela, že ste tu. Hádam sa uvidíme u ďalšej poviedky.

Vaša Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - Epilóg: