Our Little Sister 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Mám pre vás moju novú druhú poviedku. Tentokrát to bude fanfiction na TVD. Obsah v skratke (viac informácii o poviedke je v mojom zhrnutí a radšej si to prečítajte, aby ste potom neboli zmätení).
Bratia Damon a Stefan Salvatore žijú v tom, že ich mladšia sestra je už dlho mŕtva. Myslia si, že zahynula ako šesťnásťročná pred tým, ako spoznali upírku Katherine Pierce. No čo ak ich sestra nie je mŕtva, ale žije a je upírka ako oni.
Dúfam, že vás poviedka zaujme, prajem pekné čítanie.

09.08.2012 (20:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1943×

Sydney, súčasnosť

Predstavte si, že žijete večne. Že čas pre vás neznamená nič. Nikdy ho nebude málo. Predstavte si, že môžete ísť kamkoľvek. Nič pre vás nie je nemožné. Môžete vidieť celý svet. Európu, Ameriku, Áziu, Afriku.. Na všetko máte dostatok času. Ale, skúste si predstaviť, že vás niekto celý život väzní. A viete, čo je na tom najhoršie? Že to nikdy neskončí.

„Doniesol som ti obed,“ ozval sa mužský hlas. Ignorovala som ho. Vedela som, že prišiel Kol. Položil na stôl pohár krvi. Chladne som si ho premerala a letmo si prezrela nechty. Boli dokonalé.
„Vieš o tom, že ťa čaká sťahovanie, znova?“ spýtal sa a a prisadol si vedľa mňa. Spozornela som.
„ Klausovi sa tu už nepáči, nudí sa tu,“ rozprával ďalej. „Nie si zvedavá, kam pôjdete?“ vypytoval sa ďalej. Idiot. Nikdy nepochopí, keď na neho nemáte náladu. Vzdychla som si.
„ Úprimne je mi to jedno,“ prehodila som. Kol len zdvihol obočie a zlovestne sa uškrnul.
„Chápem,“ zamrmlal, „hocikam pôjdete, pre teba Klaus vyhradí domček, z ktorého nevyjdeš, možno tak na terasu,“ prehodil uštipačne. Zasyčala som na neho a so všetkou hrdosťou som sa vybrala preč.
„Ideš sa baliť,“ smial sa Kol. Agresívne som schmatla prvú vec, čo som našla, a hodila to po ňom. Šikovne sa uhol.
„Za toto budeš mať asi domáce väzenie,“ smial sa ďalej Kol. Ignorovala som ho a zamkla sa vo svojej izbe.

Koľko je to už rokov? Päťdesiat? Šesťdesiat? Netuším. Prečo práve ja? Čo som urobila, že som sa stala tým, čo som. Ľahla som si na posteľ.

Mystic Falls, 1863

„Sophie,“ kričal na mňa hlas môjho staršieho brata Stefana. Ignorovala som ho a rútila sa vpred. Priamo do lesa. Páčilo sa mi, ako mi vietor vial do tváre. Páčila sa mi sloboda.
„Okamžite zastav toho koňa,“ kričal Stefanov hlas agresívnejšie. Veselo som sa zasmiala a uháňala ďalej.
„Sophie!“ zakričal Stefan znova ale tentokrát s obavou v hlase. Vystrašene som sa otočila a pozrela na neho.
„Sophie, pozor!“ zvreskol a vtom sa môj kôň Diablo postavil s erdžaním na zadné. Stratila som rovnováhu a spadla rovno do blata.
„Preboha, Sophie,“ krútil hlavou Stefan a zoskočil ku mne. „Si celá?“ pýtal sa ma starostlivo. Sklamane som sa pozrela na svoje zaplatené šaty. No čo, sú to len šaty. Zvesela som sa rozosmiala.
„Nebola to zábava, Stef?“ spýtala som sa veselo.
„Mala by si sa začať správať ako dáma, ako chceš otcovi vysvetliť tie šaty?“
„Jednoducho, Diabol sa zľakol nejakého plaza. Je to aj pravda,“ povedala som. Stefan si vzdychol a podal mi ruku, s radosťou som ho vzala za ruku a uvoľnila sa aby som ho stiahla k sebe. Prekvapilo ho to a stratil rovnováhu. Obidvaja sme sa zrútili do bahna. S nadšením som sa rozosmiala na celý les.
„Nie je to zábava?“ prehodila som a frkla mu do očí kúsok blata..
„Správaš sa ako malá, Sophie,“ durdil sa Stefan a postavil sa z blata.
„Nepomôžeš dáme?“ spýtala som sa rozmaznane.
„Pokiaľ sa dáma bude správať ako dáma, tak jej, samozrejme, gentlemansky pomôžem, ale teraz sa postav sama,“ povedal Stefan. Prevrátila som oči a sama som sa pozviechala.
„Čoho si sa zľakol, maličký?“ spýtala som sa ho šušlavo Diabla.
„Nasadnite a držte sa za mnou, slečna Salvatore,“ predniesol Stefan galantne.
„Začíname s výchovou slušného správania?“ spýtala som sa so smiechom.
„Držte sa za mnou, slečna, a žiadne výtržnosti,“ povedal Stefan prísne. Prevrátila som oči.
„Ako si prajete, pán Salvatore,“ predniesla som mierne ironicky a cválala tesne za ním.

Do sídla sme dorazili približne za dvadsať minút. Nedivím sa, že to trvalo tak dlho, keďže sme išli miernym cvalom. Stefan zoskočil z koňa a pomohol aj mne. Koňov sa ujal sluha, ktorý bol na panstve už dlho ale nikdy nič nehovoril. Jeho meno som nevedela dodnes. Zvedavo si nás obzrel ale nepovedal nič. Ako vždy.
„Tak, pán Salvatore, pripravený?“ spýtala som sa ho zvesela nadstavila mu ruku a mierne sa uklonila. Stefan sa pozrel na oblohu a uškrnul sa.
„Poďme, nech to máme za sebou,“ predhodil a vzal ma za ruku. Spoločne sme vošli dnu. V hale nikto nebol s úľavou sme si vydýchli.
„Dobre, Sophie, teraz sa pôjdeme rýchlo prezliecť a nikto si nič nevšimne,“ zašepkal sprisahanecky Stefan.
„Vážne si myslíš, že si nikto nič nevšimne?“ zasmial sa uštipačný hlas. Prekvapene som sa otočila.
„Damon!“ skríkla som a rozbehla som sa naproti k môjmu najstaršiemu bratovi. Vrhla som sa mu okolo krku a objala som ho. Objatie mi oplatil, mierne ma zdvihol a zatočil mnou. Vôbec mu nevadilo, že som špinavá a zašpiním aj jeho.
„Ahoj, Sophie,“ pozdravil ma veselo a jemne položil na zem.
„Braček,“ povedal k Stefanovi a bratsky sa objali.
„Čo tu robíš? Výprava sa skončila?“ vypytovala som sa.
„Všetko sa dozvieš pri večeri, ale teraz sa bežte vy dvaja prezliecť, lebo keď vás zbadá otec.“ Odmlčal sa. „Veď viete, budete mať prednášky o tom, ako sa máte správať a podobné bla-bla,“ povedal nám Damon a odišiel z haly. Celá nadšená som sa rozbehla po schodoch rýchlo sa prezliecť. V mojej izbe ma už čakala moja slúžka Dorotha.
„Slečna Sophie, vyzeráte ako žobráčka,“ povedala zhrozene. Prevrátila som oči, sadla si za toaletný stolík a začala si vyčesávať blato z hustých, havraních vlasov.

Sydney, súčasnosť

„Klop-klop,“ začula som mužský hlas s britským prízvukom, ktorý ma vyrušil zo spomínania. Zdvihol sa mi žalúdok.
„No tak, Sophie, odomkni, lebo tie dvere vyrazím, vieš, že som toho schopný,“ rozprával hlas za dverami ďalej. Otrávene som sa zdvihla z postele a pomaly odomkla. Klaus vplával do mojej izby a elegantne si sadol na posteľ. Už zase budem musieť meniť obliečky. Založila som si ruky na prsiach.
„Čo chceš?“ spýtala som sa chladne.
„Ach, nebuď taká nabrúsená,“ mávol rukou Klaus. „Chcem vedieť, ako sa má moja verná spolubývajúca,“ uškŕňal sa. Nereagovala som a čakala som, kedy Klaus prejde k veci. Chvíľu sme na seba pozerali a potom sa znova postavil. Podišiel ku mne.
„Chcem ti len oznámiť, že toto je tvoja posledná noc v Sydney, zajtra letíme preč niekam, kde sa ti to bude veľmi páčiť,“ diabolsky sa usmial. Zastavil sa pri dverách.
„Dobre sa vyspi, maličká, máme pred sebou dlhý let,“ zamrmlal a zatvoril dvere izby. Pochytila ma zúrivosť. Chcela som rozbiť všetko v izbe. Väzní ma už storočia a za celé tie storočia som nezistila prečo.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction