OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Our Little Sister 11. kapitola

09.10.2012 (10:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1145×

Mystic Falls, 1862

 Obliekla som si na šaty hrubý sveter.
 „Nie, že budete zase chorá, slečna Sophie, viete, že ste len tak-tak prekonala chrípku,“ starostlivo sa mi prihovárala komorná. Usmiala som sa na ňu.
 „Ach, neboj sa o mňa nie som predsa z cukru.“
 „To nie, ale váš pán otec bude nahnevaný, ak...“ Prevrátila som oči a prestala ju počúvať. Ozvalo sa zaklopanie.
 „Pripravená?“ ozval sa Stefan a opatrne otvoril dvere.
 „Na nakupovanie vianočných darčekov vždy,“ skríkla som nadšene.
 „Aspoň už neverí, že darčeky nosí víla,“ začula som Damonov hlas.
 „Sklapni,“ vyplazila som na neho jazyk a vzala si ešte kožušinový plášť.
 „Slušné dámy neplazia jazyky na svojich bratov,“ kričal na mňa Damon keď sme schádzali po schodoch. 
     Nakupovanie nás mierne vyčerpalo, ale to mi nebránilo vychutnávať si sviatočnú atmosféru.
 „Nejdeme si sadnúť na čaj?“ spýtal sa Stefan.
 „Pokiaľ tam bude rum, tak ideme,“ protirečil Damon.
 „Ja si rum dám,“ vyskočila som radostne.
 „Nedáš si, neplnoletá,“ povedal Damon vážne. „A aj ty, Stefan,“ výhražne sa na neho pozrel. Potom sa rozosmiali. Vedeli sme, že Stefan môže piť alkoholické nápoje v miere, ale ja, keďže som dáma, tak v žiadnom prípade. Stefan vošiel do baru.
 „Neboj sa, poviem barmanovi, nech ti tam trošku rumu dá, ale tvár sa stále ukrivdene. Nechceme, aby na to Stefan prišiel,“ zašepkal mi a ja som sa šibalsky usmiala.

Mystic Falls, súčasnosť 

 Prudko som otvorila oči. Snívala sa mi spomienka. V kresle, kde sedel večer Tyler, bol Klaus.
 „Spalo sa ti dobre?“ spýtal sa ma.
 „Áno,“ povedala som pravdivo. „Kde si včera bol?“
 „Nespomínam si, žeby som ti dal právo pýtať sa ma,“ zahriakol ma. Stíchla som.
 „Dobre, poďme zistiť, či máš v krvi železník,“ povedal rozhodne a ja som sa pripravovala na ďalšie ovplyvňovanie. Klaus však urobil niečo iné. Priľahol ma a zaboril mi očné zuby do krku.
 „Nie,“ skríkla som. Po chvíli sa Klaus odtiahol a vypľul moju krv. „Ešte ho tam máš, ale myslím, že do večera tam nebude,“ zhodnotil znalecky. Zhrozene som dobehla k zrkadla a obzrela som si krk.
 „Chystáš sa ma zabiť?“ skríkla som na neho. Nie, nemôže mi to urobiť. Nie teraz. Dala som Stefanovi sľub. Musím ho splniť. Musím.
 „No máš len dve možnosti,“ povedal pobavene. „Môžem ti dať moju krv a budeš stále môj väzeň, alebo zomrieš v mukách, čo to bude?“ pýtal sa.
 „Daj mi tvoju krv, prosím,“ povedala som po chvíli. Klaus prekvapene zdvihol obočie a podišiel ku mne. Pohladil ma po tvári.
 „Ešte si to premyslím Sophie,“ zašepkal a nechal ma samú v izbe. Prezerala som si ranu v zrkadle. Čo keď mi krv nedá? Čo keď ma nechá zomrieť. Vždy som si to priala, ale teraz mám dôvod žiť.
 „Si v poriadku?“ ozval sa Tyler. Pokrútila som hlavou.
 „Tyler, on ma pohrýzol,“ povedala som vystrašene a ukázala mu ranu na krku. Ozelenel a pokrútil hlavou.
 „Prečo ti ešte nedal svoju krv?“ spýtal sa ma.
 „Ja-ja neviem,“ povedala som a samu ma prekvapilo, ako vystrašene môj hlas znel.
 „Kde je?“ spýtala som sa po chvíli.
 „Išiel po Elenu, chce vraj čerstvú krv, preto som tu,“ vysvetlil. Rezignovane som si sadla na posteľ.
 „Tyler, ja nechcem zomrieť,“ zakňučala som. Tyler si sadol ku mne.
 „Neblázni, Klaus ťa nenechá zomrieť. To by bolo príliš ľahké,“ utešoval ma. Pozrela som na neho a prikývla.

     Zotmelo sa a nastal neskorý večer. Ležala som v posteli a cítila sa zle. Bolo to ako keď som mala chrípku, len oveľa horšie. Telo som mala spotené.
 „Stále nejde?“ spýtala som sa chrapľavo. Tyler neodpovedal, tváril sa skľúčene.
 „Naozaj nemám napísať tvojím bratom?“ spýtal sa ma už po desiaty krát.
 „Nie,“ trvala som na svojom. Tyler sa zatváril nespokojne a vyzeral z okna. Neviem koľko minút, hodín ubehlo. Striedavo som spala, blúznila a vnímala realitu. Viečka som mala privreté a zdalo sa mi, že počujem Klausov hlas.
 „Ešte žije?“ hovoril.
 „Klaus, snáď ju nechceš nechať umrieť,“ počula som Tylera.
 „Prečo nie, už ma nudí,“ odvrkol. Ticho som zavzlykala. Pocítila som, ako si prisadol ku mne na posteľ.
 „Vnímaš ma, Sophie?“ spýtal sa ma Klaus. Otvorila som oči a skleneným pohľadom na neho pozrela.
 „Klaus, prosím... nenechaj... nech...“ ledva som rozprávala. Klaus ma pohladil po vlasoch. Zahryzol si do zápästia a priložil mi ho k perám. Pocítila som krv. Prvé kvapky mi stiekli do krku samé, vystrčila som tesáky a začala piť. Každým dúškom mi bolo lepšie a lepšie.
„Ďakujem,“ povedala som úprimne, keď som skončila. Klaus sa na mňa usmial a pohladil ma po vlasoch.
 „Za málo,“ usmial sa. „A teraz nevyjdeš z domu a budeš čakať, kedy sa vrátim s novinkou, že bratia Salvatoreovci sú mŕtvi,“ ovplyvnil ma.
 „Nie,“ vykríkla som a vstala z postele. Rozbehla som sa po ňom.
 „Zadrž ju, Tyler, a drž ju, do kým neodídem,“ prikázal mu. Tyler poslúchol a vzal ma do náručia a držal. Bránila som sa.
 „Uži si pekný večer, Sophie,“ poprial mi a zmizol. Tyler povolil zovretie.
 „Nie,“ nariekala som. „Musíš ho zastaviť,“ skríkla som na Tylera.
 „Nemôžem,“ odvrkol mi.
 „Fajn,“ skríkla som naštvane. Napadla mi len jedna osoba, ktorá mi pomôže. Elijah. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Our Little Sister 11. kapitola: