OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Pomsta záchrancovi 1. kapitola

03.11.2011 (19:00) • HeAlAn • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 805×

V kine sa ozval potlesk. Pridal som sa. Vedľa mňa sedel môj kamoš Steve a vyzeral, že nad niečím rozmýšľa. Po chvíli sa otočil ku mne. ,,Darren, choď domov. Ja ešte niečo vybavím a potom prídem.”

Zamračil som sa. ,,Ale čo…?”

No Steve ma nepočúval a pohľad upieral do zákulisia. Nechcel som sa s ním hádať, tak som sa tváril, že odchádzam. Kývol som mu rukou na pozdrav, ale keď som zašiel za roh, zastal som a čakal. Keď všetci odišli, v starom kine nastalo ticho. Vykukol som spoza rohu a videl koniec Stevovej bundy miznúť v dverách do sály. Na chvíľu som zaváhal, ale spomenul som si na balkón s výhľadom do sály, o ktorom mi Steve hovoril, že z neho padol nejaký chalan. Keď som bežal po schodoch hore, snažil som sa nemyslieť na to, že ten chalan sa zabil.

Ticho som našľapoval a niekoľkoročný prach mi pomáhal tlmiť kroky. Ku koncu som zastavil a prikrčil som sa v tme. Mal som dobrý výhľad na pódium. Bolo prázdne.

Vzápätí som kútikom oka zachytil nejaký pohyb. Bol to Steve, ktorý sa pomaly zakrádal dopredu úzkou uličkou medzi sedadlami. Keď vyliezol na pódium, v tieňoch za ním sa začala rysovať nejasná postava. Steve si ju zjavne nevšimol.

Zo zatajeným dychom som sledoval, ako sa k Stevovi zozadu približuje Larten Crepsley, jeden z účinkujúcich, ktorý vlastnil smrteľne jedovatú pavúčicu Madam Octu.

,,Predpokladám, že si tu kvôli mne,” povedal Crepsley.

Steve sa prudko otočil za hlasom a o krok ustúpil. ,,Hej! Ja...viem, kto ste aj.. čo ste!” vyhŕkol Steve.

,,Nehovor. Tak kto teda som?” spýtal sa Crepsley pokojným hlasom.

,,Voláte sa Vur Horston a ste upír!”

Crepsley sa trochu zamračil. Potom sa znova uvoľnil. ,,Hádam, že som prezradený, hm?” vzdychol si, ,,tak čo teda chceš?”

Steve sa zatváril troche prekvapene. Potom však odhodlane povedal: ,,Ja to chcem. Chcem sa stať upírom! Chcem byť vaším učňom.”

Vyvalil som oči  a  ledva som zadržal výkrik. Neveril som vlastným ušiam.. Steve a upír? Zbláznil sa?!

,,Zaujímavé. Ale čo tvoja rodina? Veď vieš, že ako upír by si s ňou nemohol zostať,” ozval sa pán Crepsley.

Steve uhol pohľadom. ,, Na rodinu kašlem,” zahundral.

,,Si si istý? Ak sa už raz staneš upírom nebudeš to môcť vrátiť späť,” pokračoval vecným tónom pán Crepsey.

Steve nezaváhal. ,,Áno chcem.”

Crepsley však pokračoval. ,,A čo tvoj kamarát, s ktorým si tu bol? Ani ten ti nebude chýbať?”

Tentoraz sa Steve zamyslel. ,,Darren je v pohode. Ale radšej chcem byť upírom.”

,,Tak teda dobre.” Crepsley alebo Vur Horston podišiel ku Stevovi. ,,Ruku,” rozkázal. Steve mu ju poslušne podal. Na to čo sa dialo ďalej, mi zakryl chrbát pána Crepleyho. Videl som, ako sa Steve mykol. Crepsley sa sklonil nad jeho rukou. Zrazu od neho prudko odskočil. Začal sa dusiť a videl som, ako niečo vypľúva na dlážku. ,,Máš zlú krv,” skríkol a trochu sa mu triasol hlas.

,,Čože?” Steve vyzeral, akoby ho niekto udrel. ,, Ako to myslíte, že mám zlú krv?! Čo to znamená?”

,,To znamená, že sa nikdy nestaneš upírom. Si zlý,” odpovedal pán Crepsley a ešte kúsok od neho ustúpil.

Steve to chvíľu vstrebával. Najprv sa mu na tvári zjavilo sklamanie, ktoré vzápätí vystriedal hnev. ,,Vy!” skríkol. ,,Toto vám nikdy neodpustím! Nezabudnem, ako ste ma odmietli! Ja nie som zlý. To vy! Pomstím sa vám. Prisahám, že raz vás zabijem!” Steve mu odpľul k nohám a rozbehol sa k východu. Keď som sa znova pozrel na pódium, pán Crepsley tam už nebol. Ešte chvíľu som ostal skrčený v prachu a so zdesením som si premietal, čo sa práve stalo. Steve a upír! Stále som nemohol uveriť. Po dlhej chvíli mi však niečo prišlo na um. Niečo nad čím som rozmýšľal pred tým, ako  Steve odišiel za pánom Crepsleym. Nerozmýšľal som nad ním. Rozmýšľal som nad jeho pavúčicou, ktorá ma úplne fascinovala. Čo by som dal za takého pavúka… čo by som spravil. Prudko som otvoril privreté oči. Dostal som nápad.

Pohľad Madam Octy

Po našom čísle ma Larten vrátil do mojej klietky a prihovoril sa mi: ,,Dobrá práca.”

Pozrela som naňho. A odmena by nebola? Zrejme vedel, nad čím rozmýšľam, usmial sa a dal mi veľkého chrobáka, ktorého vytiahol z vrecka. Pustila som sa doňho. Ešte povedal: ,,Večer sa tu asi niekto zastaví. Neviem či si si ho všimla, chlapec z druhého radu. Myslím, že vie, kto som. V každom prípade večer pôjdem preč, tak nič nevyveď.” To určite pomyslela som si. Veď budem v klietke.

Potom ma nechal v našej miestnosti a odišiel. Urobila som si pohodlie a zjedla zvyšky chrobáka. Dúfam, že si nemyslel, že to mala byť večera, lebo ešte rozhodne nemám dosť.

Možno po hodine sa vrátil. Bol rozladený a niečo si mrmlal popod nos. Zachytila som niečo o ,usmrkaných deťoch‘ a ,nevýslovnej drzosti‘. Keď mu pohľad skĺzol na mňa, trošku sa usmial, siahol do vrecka a do klietky mi hodil ďalší hmyz. Tomuto sa hovorí večera.

Potom bez slova odkráčal k svojej rakve vliezol do nej a zabuchol ju.

Keď som dojedala, dvere sa zrazu potichu otvorili a dovnútra vkĺzol nejaký chlapec. Nevenovala som mu pozornosť. Prečo aj? Začal sa rozhliadať, akoby niečo hľadal. Keď uvidel v rohu miestnosti rakvu, mykol sa. Potom sa pozrel na moju klietku a oči sa mu divne zaleskli. Po špičkách prešiel ku mne, načiahol sa a šmaril ma do vreca. Keď vyšiel so mnou z miestnosti, rozbehol sa nevedno kam.

Autor: HeAlAn, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta záchrancovi 1. kapitola: