Portrét Doriana Graya - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Muhehehe! Som späť!!! Ale nie, len srandujem. :D Ale pridávam novú kapitolu. ;D
Zachráni Dorian baletku?

01.07.2011 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1044×

Mal som pred sebou jednoduchú voľbu.

Nechám to dievča zabiť špinavými rukami ožrana alebo si ju nechám pre seba.

Rozhodnúť sa bolo ľahké.

Prikročil som k nim a odtrhol toho chlapa od malej baletky.

„Hej! Čo to robíš?“ zrúkol na mňa ožran a zahnal sa päsťou.

„Okamžite necháš to dievča na pokoji a odídeš!“ zavrčal som.

Ožran odhodil baletku na zem, ktorá znovu zakričala. Jej výkrik preťal tichú ulicu, mraky sa rozostúpili a odhalili biely mesiac, čo ma podnietilo k zúrivému útoku na muža. Cítil som, ako sa mi menila tvár. Odhadzoval som masku človeka a odhalil mužovi svoju pravú, znetvorenú tvár. Muž vykríkol a začal predo mnou cúvať.

„Čo si zač?“ zvrieskol, potkol sa a tvrdo dopadol na kamennú dlažbu.

„Som všetko, čoho sa bojíš. Som tvoja nočná mora,“ zašepkal som zvodne.

Priskočil som k nemu a hrozivo sa nad ním týčil. Triasol sa od strachu, jeho oči ma nesústredene sledovali a pery šepkali modlitby k Bohu. Keď som to zbadal, začal som sa smiať ako blázon. Priblížil som sa k nemu, zatiaľ čo on na mňa len hľadel v nemom strachu.

„Modlíš sa k Bohu, ktorý ti nepomôže!“ skríkol nahnevane a zdrapil ho za košeľu.

Zdvihol som ho do úrovne mojej tváre a odhodil ho do steny najbližšej budovy. S ťažkým vzdychnutím dopadol na zem a chcel sa postaviť. Nakoniec sa mu to podarilo a rozbehol sa preč, ale nemohol som mu dovoliť ujsť. Dobehol som ho a podkopol nohu. Spadol na zem a hlavu som mu topánkou pritlačil k dlaždicovom chodníku.

„Nemám rád takých, ako si ty. Nezaslúžia si nič iné, než bolesť,“ rozprával som sa s ním, ako keby som hovoril o počasí.

Dal som preč nohu, ale skôr, než si mohol vydýchnuť úľavou, kopol som do neho. Chcel vykríknuť, ale nedovolil som mu to. Čupol som si k nemu a priložil mu ruku na ústa.

„Máš dve možnosti, staneš sa mojím poskokom, alebo môžeš hneď teraz zomrieť smrťou, ktorú bude predchádzať také mučenie, čo si nedokážeš predstaviť,“ povedal a usmial sa na neho.

Vystrašene pozoroval moju znetvorenú tvár a nakoniec prikývol.

„Vybral si si dobre,“ povedal som a zložil ruku z jeho špinavých úst.

Z vrecka som vytiahol ostrý nôž v koženom puzdre. Vytiahol som ho z neho a chytil ožranovu dlaň. Nožom som po nej prešiel a zanechal na nej veľkú hnusnú krvavú stopu.

„Si môj,“ povedal som a vstal.

Odkráčal som k miestu, kde v bezvedomí ležala baletka a vzal ju do náručia.

Cítil som, ako sa mi tvár mení späť na neprirodzene krásnu a ľudskú a so smiechom začal kráčať domov. Za sebou som počul, ako opilec fňuká a plače a to ma rozosmialo ešte viac. Tichými londýnskymi ulicami sa ozýval môj smiech ako smiech šialenca.

Pár ulíc pred mojím domom začalo pršať. Kým som došiel k vchodovým dverám, boli sme obaja premočený na kosť. Baletka bola ešte stále v bezvedomí.

Položil som ju do svojej postele a začal vyzliekať jej mokré šaty. Pokožku mala bledú a všade, kde som sa jej náhodou dotkol na nahej pokožke jej naskočili zimomriavky. Fascinovane som hľadel na jej útle telo a prikryl ju. Trochu sa pomrvila a jemne sa odkryla. Odhalila rameno s nahou pokožkou. Pohladil som ju a ona sladko vydýchla. Bol som očarovaný. Bola tak nevinná. Náhle otvorila oči a chvíľu na mňa hľadela.

„Kto ste?“ zašepkala po chvíli.

Hlas mala melodický. Doslova ma pohládzal.

„Volám sa Dorian Gray a aké je vaše meno?“

Pár sekúnd mlčala a ja som si myslel, že neodpovie, keď nakoniec povedala:

„Moje meno je Anne.“

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction