OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 16. kapitola

06.04.2011 (15:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 15× • zobrazeno 1624×

16. kapitola - Príbehy

„A teraz vám poviem všetko, čo by ste mali vedieť. Urobte si pohodlie, lebo to bude poriadne dlhý príbeh.“ Zmenila sa do svojej elfskej podoby, čo Jamesa zase vyviedlo z miery. Už-už otváral ústa, ale ona ho zastavila a povedala:

„Aj k tomu sa dostanem. Začnem tým, že meno Leona Summersová je vymyslené – v skutočnosti sa volám Araniele a, áno James, som elfka. Nepochádzam z tohto sveta, ale z krajiny zvanej Alagäezia, v ktorej žijú okrem elfov a ľudí aj draky, trpaslíci a mnoho iných národov, dobrých aj zlých.“

„Ako sa dá dostať do Alagäezie?“ prerušila ju Nath. Mala neblahé tušenie, že to vie, ale mlčala.

„No,“ začala opatrne Araniele, „existujú isté... brány, ktorými je možné prechádzať medzi rôznymi svetmi, ale na to potrebujú mať všetky tvory okrem drakov pri sebe čarovný kryštál.“

„Takýto?“ spýtala sa Nath bezvýrazne a vytiahla z vrecka dúhovú guľôčku, ktorej sa nevedela zbaviť.

„Wyrda!*“ zvolala elfka.

„Odkiaľ ho máš?“ chcela vedieť, a tak jej Nathalie povedala, ako ho aj s dvesto ďalšími našla. Araniele pokrútila hlavou.

„To nie je možné. Nemohli sa tam objaviť len tak – musela si ich niečím privolať. Zamysli sa – nečítala si nahlas nejaké zaklínadlá alebo podobné veci?“ Po chvíli Nath zarazene odvetila:

„Nie... zaklínadlá nie. Ale dva dni predtým som spievala keltskú pieseň zo starého spevníka.“

„Čo najskôr ju musím vidieť. A tie kryštály tiež.“ Elfka sa pomrvila v kresle a povzdychla si.

„A teraz mi povedz, či sa nestalo ešte niečo nezvyčajné predtým, než si našla vajce,“ vyzvala premýšľajúcu Nathalie. Tá jej dopodrobna opísala všetky sny a aj to, ako sa po tom poslednom zobudila s porezanou rukou.

„Čo to vlastne bolo?“ spýtala sa elfky, mysliac tým na všetky vidiny.

„Zrejme zmes snov, predvídania a spomienok, čo nie sú tvoje, ale netuším, ako si sa dostala do lesa medzi svetmi bez toho, aby si to zbadala. To, že sa nevieš Dračej slzy – tak sa tie kryštály volajú – zbaviť, znamená jediné – musela si ju použiť. Ak totiž ten kryštál čo len raz použiješ, už je navždy tvoj a nezbavíš sa ho nijakým spôsobom – aj ja mám jeden taký,“ povedala a vybrala z vrecka rovnakú guľôčku, akú mala Nath. Zase je schovala a pokračovala.

„Palác, čo si mi opísala, bolo Dorú Areaba – sídlo Jazdcov na ostrove Vroengard, pri brehoch Alagäezie – predtým, než ho Krivoprísažníci zničili. V bitke pri Dorú Areabe padlo mnoho dobrých bojovníkov – bola som pri tom,“ zašepkala smutne.

„Kto boli tí Krivoprísažníci?“ ozval sa James.

A tak Araniele rozprávala o Jazdcoch, o tom, ako prvý Jazdec (zhodou okolností sa ten elf tiež volal Eragon)  po dohode z divými drakmi dostal vajce, o kráľovi Galbatorixovi – o tom, ako sa dostal k moci, ako zošalel po strate svojho draka, ako ukradol nového, keď mu Rada nechcela dať iné vajce a ako s pomocou trinástich Krivoprísažníkov (odpadlíkov, zkazených a podlých Jazdcov, ktorých už nikto medzi sebou nechcel)  a ich drakov zvrhol a vyvraždil takmer všetkých ostatných. Takmer.

Nakoniec sa dostala k Eragonovi so Zafirou (a príbehu o tom, že aj zdanlivo obyčajný dedinský chlapec sa môže stať hrdinom), Murtaghovi (ktorý bol Eragonov nevlastný, milovaný aj nenávidený starší brat) s Tŕňom a k tomu, že posledný z pôvodných Jazdcov – elf Oromis a zlatý drak Glaedr, ktorí sa stále skrývajú  v elfskom lese  na  severe Alagäezie – už nie sú schopní bojovať, pretože Oromis je po mučení, ktoré sa mu dostalo od kráľa, príliš slabý a Glaedr prišiel v boji o prednú nohu.

„Takže Alnair, Zafira a Glaedr sú poslední slobodní draci?“ spýtala sa s obavami Nath.

„Nanešťastie áno,“ prikývla elfka. „Existujú síce ešte ďalšie dračie vajcia v tomto a iných svetoch, ale nikto nemá najmenšie tušenie, kde sú a koľko ich vlastne je.“

„A ja som náhodou o jedno zakopla v lese,“ zašomrala si popod nos Nathalie. Potom Araniele vysvetlila, čo presne je starodávny jazyk, ako ho používať a zároveň Nath objasnila základné pravidlá mágie.

„Nikdy, ale naozaj nikdy sa nepokúšaj o niečo, čo je nad tvoje sily a nepoužívaj nezvratné kúzla – môže ťa to zabiť, rozumieš?“

„Mohla by si nám ukázať nejaké skutočné kúzlo?“ dychtivo sa opýtala Nath. Doteraz totiž jediné „kúzla“, čo videla, pochádzali od pochybných iluzionistov.

„Isteže, aj tak sa to budeš musieť skôr, či neskôr naučiť aj ty,“ vyhlásila a vzala z misy na stole dekoračný kamienok.

„Toto je jedno z najľahších kúzel – nevyžaduje si príliš veľa energie. Pamätaj, že to, čo spravíš pomocou mágie, ťa bude stáť toľko síl, akoby si to vykonala vlastnými rukami.“ Dala si kamienok do dlane, uprene sa naň zadívala a povedala:

„Stenr reisa!**“ Kamienok vyletel pár centimetrov nad jej dlaň a nehybne sa vznášal. Po chvíľke ho elfka nechala dopadnúť a podala kamienok Nathalie.

„Teraz ty,“ vyzvala ju. Nath si zložila rukávniky, kamienok položila na striebornú značku – gedwäy ignasia, žiarivá dlaň – tak sa nazývala a zamrmlala zaklínadlo. Čakala, ale nič sa nestalo. Znova zopakovala kúzlo a zase nič.

„Nesústredíš sa dostatočne,“ napomenula ju Araniele. Asi po piatich minútach sa Nath podarilo zodvihnúť kamienok o pár milimetrov.

„Mám to!“ víťazoslávne zvolala. Vtom momente sa kúzlo stratilo. Vydala naštvaný pazvuk a šmarila kamienok naspäť do misky až to zacvendžalo.

„Nadnes stačilo, už som unavená a Alnair tiež,“ oznámila a pohladkala spiace dráča na svojich kolenách. Hodiny na stene ukazovali bezmála pol dvanástej.

S Araniele sa dohodli, že cez víkend zostane na chate s nimi a dokonca školského roka bude u nej doma po škole učiť Nath čarovať, rozprávať starodávnym jazykom a oboznámi ju aj s dejinami Alagäezie.

„Potom sa s tebou, žiaľ, budem musieť rozlúčiť a vrátiť sa do svojho rodného Du Weldenwardenu***. Stále sme vo vojne a každá pomoc sa im zíde. Správa o novom Jazdcovi ich isto poteší. Škoda, že si sa nevyliahol skôr, Alnair Bjartskular,“ povzdychla si a dotkla sa jeho zelených šupín.

*wyrda – osud

**stenr reisa! – zdvihni kameň!

***Du Weldenwarden – veľký borovicový les na severe Alagäezie, v ktorom žijú elfovia (keby niečo, na zhrnutí mám mapku Alagäezie)