OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 3. kapitola

14.02.2011 (13:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1504×

3. kapitola - Deň blbec

Tej noci sa sen opakoval...

Tentokrát však bol iný. Miesto pokojného východu slnka pozerala na jeho západ sfarbený krvou. Krik čajok nahradilo krákanie havranov a supov, more zas zvuky boja. Žena na sebe nemala krásne šaty, ale špinavé brnenie, na niektorých miestach preliačené, na iných pokryté krvavými škvrnami.

Ako s rinčaním bežala cez miestnosť, všimla si v zrkadle svoju tvár. Strapaté vlasy mala zopnuté na temene, oči rozšírené od strachu a cez celé líce sa jej tiahla červená tržná rana. V ruke držala zelený meč, rovnaký ako jej brnenie. So zrýchleným dychom vyrazila známou cestou.

Keď míňala vráta na balkón, vo vzduchu zbadala niekoľko drakov ako sa na seba s revom vrhajú a snažia sa vytrhnúť tomu druhému z tela čo najväčší kus mäsa. Pustila sa do šialeného behu. Preletela vylomenými dverami z izby a hnala sa po prázdnych chodbách. Všetko bolo porozbíjané, pokryté sadzami, špinou, alebo krvou ľudí a zvierat.

S bodaním v boku dorazila na nádvorie. Svieži trávnik nahradilo spálenisko posiate mŕtvolami. Bolo jej z toho na vracanie, no vedela, že musí ísť ďalej. Z posledných síl dobehla k altánku v parku. Vedľa obhoreného bieleho dreva bezvládne ležal jej zelený drak. Dva zo slonovinových rohov mal zlomené, krídla dotrhané a krvavé, telo pokryté hlbokými ranami a z kútika úst sa mu valil pramienok horúcej tmavej krvi. Keď začul jej kroky, unavene otvoril krvou podliate maragdové oči.

„Vrátila si sa,“ šepol s úľavou. Žena prikývla.

„Pomôž mi,“ zastonal drak.

„Ako?“

„Nájdi ma!“

„Kde?“

„V lese...“ zaševelil a potom zavrel oči. Navždy.

„Ale v ktorom?“ vykríkla s plačom žena, no jašter už odpovedať nemohol. Sadla si k jeho dokaličenému telu a usedavo nariekala.


Nathalie sa prudko zobudila. Trasľavo sa nadýchla a utrela si slzy, čo medzičasom stihli zmáčať hráškovozelený vankúš.

„Už mi vážne preskočilo,“ pomyslela si rozospato. Pokrútila hlavou a zvalila sa späť do prikrývok. O päť minút však zazvonil budík.

Nathalie použila jednu zo štipľavých nadávok (ktorých poznala prekvapivo veľa) a budík zažil nádherný – aj keď posledný – let cez celú izbu, kde sa s hlasným prašťaním rozletel na kúsky pri náraze do bledej steny. Ešte poslednýkrát žalostne zapípal a zhasol.

„Och, super, teraz si musím zohnať nový,“ povzdychla si. Pri tom, ako liezla z postele, sa jej noha zamotala do prikrývky a Nath pristála v mäkkom zelenom koberci nosom napred.

„Tento deň sa začal fakt úžasne,“ zamrmlala si popod nos. A mala pravdu. Bežne sa to označuje ako „deň blbec“ .

Keď sa šla osprchovať, z kohútika sa na ňu vyvalila úplne ľadová voda a domom sa rozľahlo Nathalino – nie príliš tiché – jačanie. Nevšimla si totiž upozornenie vodární o odstávke teplej vody na nasledujúce tri dni. Smola pokračovala aj ďalej.

Okrem toho, že sa o všetko potkýnala, veci jej padali z rúk a nadávala pri tom ako ožratý vodič kamióna, takmer prišla neskoro do školy. Na francúzštine dostala päťku, pretože si zabudla spraviť nejakú nezmyselnú esej o Paríži v 19. storočí, na chémii sa skoro povracala, keď nešikovne prevrhla nádobu s nejakou páchnucou chemikáliou a – čo ju najviac rozzúrilo – nejaký kretén nasprejoval na jej krásnu motorku „NERD (šprt)“ . Škola jej neskôr musela preplatiť vyčistenie nápisu, pretože zamestnanec, čo mal strážiť parkovisko, si odskočil na kávu či tak nejako.

Myslela si, že horšie to byť nemôže, no samozrejme sa mýlila. Cestou zo školy do obchodu Nath skočila do cesty prašivá veverička a ako prudko brzdila, narazila hlavou do palubnej dosky, z čoho mala potom migrénu.

V práci dostala trochu útechy a Aspirin, potom zaliezla do skladu, kým bolesť neprešla. Grace, ktorá dnes bola oblečená do čiernobielych dlhých šiat a saténových topánok, jej povedala:

„Vieš čo, Nath? Radšej choď domov a riadne si pospi, ja to tu zvládnem sama – aj tak tu dnes nie je extra premávka.“

Nathalie prikývla a šla. No keď chcela naštartovať, motor len naprázdno cvakol. Zanadávala a skúsila to znova – zase nič. Rozzúrená zliezla a celou silou kopla do motora. Ešteže mala čižmu vystuženú oceľovou špicou, lebo by si bola zlámala prsty na pravej nohe. Prekvapivo, keď chcela znova naštartovať, podarilo sa.

„Aleluja!“ zamrmlala Nath s helmou na hlave. Dúfala, že cesta domov bude normálna, ale márne. Tesne pred bránou dostala defekt na zadnom kolese. Z plného hrdla zrevala sprosté slovo, ale helma to trochu stlmila.

„Ja sa na to môžem...“ zafňukala zúfalo a nepoužiteľnú motorku odtlačila do prístrešku. Potom k nej dobehol Orfeus celý zababraný od blata a vyskočil na ňu.

„Orfeus, fuj! Padaj, nechaj ma! Huš!“ kvílila už so slzami v očiach. Veselý pes znova odbehol váľať sa do svojej mláky. Nath zodvihla ruky k nebu.

„Bože, čo som ti spravila?“ zvolala zronene smerom k oblakom.

Doplazila sa po schodoch do haly, zviezla sa po dverách na zem a plakala. Plakala tak dlho, až jej vyschli slzné kanáliky a pri tom uvažovala, aký má Boh zvrátený zmysel pre humor.

Potom sa upokojila, vyzula si čižmy, vyzliekla zablatenú bundu a odšuchtala sa do izby. Školskú tašku šmarila čo najviac z dohľadu, zo skrine vybrala čisté rifle a prezliekla sa. V kúpeľni si opláchla tvár a zavolala mame. Povedala jej všetko, čo zažila (samozrejme bez nadávok) a opýtala sa, čo má robiť s motorkou.

„Vieš, čo? Zavolaj Stevovi do servisu, on sa o to postará,“ navrhla mama. Nath jej poďakovala, poslala pusu a rozlúčila sa. Steven Becker je Nathalin trochu strelený strýko z matkinej strany a zároveň najlepší mechanik v Lyndene.

Zbehla k pevnej linke v obývačke, pohrabala sa v telefónnom zozname, až našla, čo hľadala – Becker Steven, mechanik, autoservis Eagle. Vytočila číslo a asi po piatich zazvoneniach to niekto zdvihol.

2. kapitola > 4. kapitola > 5.kapitola

Zhrnutie

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Potomok Dračích jazdcov - 3. kapitola: