OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 5. kapitola

17.02.2011 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1281×

5. kapitola - Knižnica

Keď vošla do knižnice, zapla lampu visiacu z drevom obloženého stropu a začala skúmať dlhé rady políc, siahajúce až k miniatúrnym oknám tesne pod stropom a lemujúcim celú ľavú aj náprotivnú stenu. Nakoniec našla, čo hľadala – ošúchané starožitné vydanie írskych a keltských ľudových piesní v koženej väzbe.

Vystúpila po knihovníckom rebríku, opretom o policu a z vrchnej priečky vzala ťažkú knihu. Potom sadla na kožený gauč vedľa schodov a začala listovala zažltnutými pergamenovými stránkami. K niektorým piesňam boli zaznačené aj noty a tie, ktoré sa Nath páčili, si potichu pospevovala.

Po čase prišla k jednej obzvlášť krásnej stránke – keltskej modlitbe zdobenej ilumináciami drakov, stromov a kvetov. Nemala anglický preklad, no noty áno. Nath ju začala spievala nahlas. Jej čistý hlas sa rozliehal miestnosťou a odrážal sa od drevom obložených stien. Dlhá pieseň končila vysokým ťahavým tónom. Jedno z maličkých okien sa otvorilo a okolo Nath sa prehnal silný, no krátko trvajúci vietor. Postrapatil jej vlasy a divoko zakrútil listami knihy. Vyštverala sa po rebríku a okienko zavrela.

Potom knihu odložila na stolík vedľa gauča, povzdychla si a zamierila hore schodmi. Zhasla stropnú lampu, zavrela dvere a ťapkala cez halu späť do izby.

Zaškvŕkalo jej v bruchu. Zbehla do kuchyne a otvorila chladničku. Spravila si rovnaký kurací sendvič, ako predtým Stevovi, sadla si pred televízor a hladne sa doň pustila. Zapla telku a naladila spravodajský kanál., no po piatich minútach vzala ovládač a znechutene zase televízor vypla, lebo nemala nervy sledovať, čo všetko sa deje vo svete.

Akurát si vkladala do úst posledné sústo, keď ju svojím príchodom vyrušila mama. Ihneď vyskočila z gauča a rozbehla sa k nej. Vyobjímala ju, vzala ťažký nákup, čo niesla a šla ho do kuchyne vyložiť.

„Tak, čo motorka?“ opýtala sa mama, len čo Nath skončila.

„Vo štvrtok si mám po ňu prísť.“

„A zajtra pôjdeš do školy ako?“

„Hm... asi pešo. A vo štvrtok tiež. Aspoň sa prejdem.“ Pri ďalšom rozhovore Nath spomenula, že by chcela ísť na chatu.

„Fajn, ale pôjdeš tam asi sama, lebo ja mám hrozne veľa práce a Kath s Jasom...“ nedopovedala a mykla plecami.

„V poriadku, zvládnem to,“ uisťovala mamu Nathalie a položila jej ruku na plece. Vstala, zaželala mame dobrú noc a chcela ísť do izby, ale na niečo si spomenula.

„Ehm, mami?“ nesmelo sa otočila späť.

„Áno, zlatko?“

„Potrebovala by som... ehm... nový budík, pretože ten starý som ráno akosi... no... v návale zúrivosti rozbila,“ priznala sa potichu. Matkino obočie mierne poskočilo dohora.

„Aha. Zdalo sa mi, že počujem nejaký praskot,“ prikývla.

„No, myslím si, že Kathrin ani Jasonovi nebude vadiť, ak si požičiaš tie ich – pokiaľ nemieniš zase rozbíjať, samozrejme.“

Nath sa rozosmiala, „Snáď nie.“ Šla do sestrinej izby naproti obývačke, aby si vzala jej budík. Naslepo zašmátrala po vypínači a so šťuknutím zažala drobné LED svetlá, rozmiestnené na celom strope sťa hviezdy nočnej oblohy.

Hoci bola izba vzorne uprataná a nikde neležala ani smietka prachu, zo stien, postele i nábytku sálal chlad a prázdnota – Kathrine nebola doma už viac ako mesiac. Napriek tomu, že volala často, stále viac sa im odcudzovala.

Z nepoužívaného stolíka vzala digitálny budík a čo najrýchlejšie sa pobrala preč. Zvalila sa na ňu únava z celého blbého dňa a vyčerpaná padla na mäkkú posteľ do jemných prikrývok a oddala sa spánku.

Tentokrát bol sen úplne pokojný, vlastne až príliš. Jediné, čo Nath videla, bolo slnečné svetlo prechádzajúce žilnatými zelenými viečkami a počula pomalý, šťavnatý tlkot srdca. Konečne prespala nerušene celú noc a zobudila sa až na zvonenie hodín na stolíku vedľa postele s nebesami.