Saviour or a killer? - part eleven • OurStories.cz ~ naše povídky

Allison stretáva v Grille niekoho nového, no zároveň dosť povedomého.
Čo sa stane s Elenou? Nájdu ju?

09.11.2013 (18:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 903×

part eleven

„Elena?“ hlesla som takmer nečujne.

Dievča sa ku mne otočilo, no nevenovalo mi veľa pozornosti, čo ma dosť vyviedlo z miery.

Vôbec jej neprekážala moja prítomnosť, nerobila si z nej ťažkú hlavu tak, ako aj ja. A prečo ma to vlastne zaujíma? Veď je to Damonova starosť, nie moja. Hoci stále ma zaujímalo... prečo utiekla? Spomenula si na niečo? Alebo je to len tak?

Postavila som sa zo stoličky a prešla k nej. Chytila som ju za lakeť a potiahla. Ona na to však rýchlo zaregistrovala a vytrhla sa mi.

„Pusti ma,“ zasipela na mňa.

„Elena, prečo si utiekla?“ spýtala som sa miernejšie a nepokúšala som sa ju znova chytiť.

Ona však pokrčila obočie a pozrela na mňa ako na blázna.

„Ako prosím?! Ja nie som Elena. Asi si si ma s niekým zmýlila,“ poznamenala a rozhodla sa odísť.

Ja som ju nasledovala a keď sme vyšli von, potiahla som ju dozadu do uličky za parkoviskom. Netrvalo jej dlho a vykrútila mi ruku. Zaškrípala som zubami a snažila sa nevydať žiaden zvuk.

„Ty teda nebudeš Elena,“ skonštatovala som nakoniec a ona sa len kyslo usmiala.

„Som Katherine,“ predstavila sa mi hnedovláska a ja by som prisahala, že vyzerala na vlas rovnako ako Elena.

„Ako to, že vyzeráš rovnako ako ona?“ nechápala som. „To predsa nie je možné.“

„Ako kto?“ Tentoraz to bola, ktorá sa zatvárila nechápavo. Očividne nemala ani tušenia, o čom to rozprávam.

„Ako ja,“ ozvalo sa spoza nás.

Obe sme sa otočili za zvukom a pozreli na Elenu, ktorá vyzerala... ináč, ako obyčajne. V tvári mala kamenný, možno až odmeraný výraz. Podišla bližšie ku Katherine a keď ju po prvý krát zbadala, trocha sa počudovala. No nepôsobila, že by ju to nejako obzvlášť vyviedlo z miery.

„Nemohla som sa dočkať, kedy ťa spoznám, Katherine Piercová,“ prehovorila Elena sebavedomo.

Stála som na mieste ako prikovaná a ničomu som nerozumela. Ako je možné, že ju pozná? Videli sa už predtým?

„Ty ju poznáš?“ zapojila som sa do rozhovoru.

„Máme spoločných známych,“ mykla plecom a venovala sa len svojej dvojníčke. „Dôležitejšie je to, čo s tebou chcem prebrať. Chcem prsteň na denné svetlo,“ bojovne vystrčila bradu. „Pre mňa a pre moju kamarátku. A potom ti môžem pomôcť.“

Upírka sa zatvárila prekvapene a potom sa len usmiala. Ruky si založila na prsiach a prešla k nej bližšie.

„A s čím si myslíš, že by si mi mohla pomôcť?“

„Čo tak s tvojím Pôvodným problémom?“ nadvihla obočie.

Katherine úplne stuhla a mala som taký dojem, že zabudla aj dýchať. Len tam tak stála a vytriešťala na ňu oči. Ja som však bola úplne mimo.

„Ako?“ chcela hneď vedieť.

„Poviem ti to, ale...“ otočila sa ku mne. „Som si istá, že hneď pôjdeš za Damonom a všetko mu vytáraš, všakže?“ naklonila hlavu nabok. „A to si nemôžeme dovoliť,“ poznamenala a natiahla sa ku mne. Ja som bola ale rýchlejšia a uhla som sa. Naozaj si myslela, že mi zlomí väzy?!

Než som sa zmohla niečo povedať, niekto ma chytil zozadu a potom... prišla temnota.

Pohľad Caroline:

Cítila som sa, ako sa vo mne všetky city hromadia. Chceli ísť von, no ja som ich nechcela len tak nechať. Nemohla som. Bála som sa o Elenu.

„Ja... musím... musím ju nájsť,“ zavzlykala som. „Nemôžem ju v tom nechať,“ pozrela som na toho chlapca s krásnymi očami.

On mi pohľad opätoval a prstom mi zotrel slzu.

„To bude v poriadku. Derek ju nájde. On ju určite nájde,“ tíšil ma.

No ja som nechcela, aby ma niekto upokojoval! Chcela som ísť nájsť svoju kamarátku, nech to stojí, čo to stojí! Veď... prečo by som nemohla?

Postavila som sa z gauča a zhlboka som sa pár krát nadýchla.

„Idem za ňou,“ zobrala som si do hlavy. To už stál Isaac predo mnou a zatarasil mi cestu.

„Nikam nejdeš! Prepáč, no nájdu ju aj bez teba. Ty teraz potrebuješ pokoj.“

Prižmúrila som oči.

„Nikto mi nebude hovoriť, čo potrebujem,“ precedila som pomedzi zuby a drgla som doňho. Viac sa mi už do cesty nepostavil. Nechal ma ísť.

Usmiala som sa na neho a zamierila som k dverám. Ako náhle som ich otvorila, na pokožke som pocítila neznáme pálenie a bolo to neznesiteľné, až som okamžite vykríkla a zabuchla dvere. Pozrela som si na ruku, na ktorej sa vytvorili akési fliačiky.

„Čo to... čo to je?“ hlesla som prekvapene.

Chlapec si len založil ruky na hrudi a víťazoslávne sa usmial.

„Je z teba upír, drahá.“

Pohľad Damona:

Vošli sme k nej do domu a ja som hneď zamieril do jej izby. Musí tam by predsa nejaká stopa, kde by mohla byť. Nikto ale nebol doma, takže sme sa nemali ani koho opýtať.

„Povedz mi jednu vec,“ nadhodil Derek a zavrel za nami dvere do jej izby. Podišiel ku mne čo najbližšie. Akoby nechcel, aby nás počul Scott.

„Ako je možné, že si vstúpil do tohto domu bez toho, aby si bol pozvaný?“ nadvihol obočie a vzdialil sa.

Zapichol som doňho môj pohľad a hľadal nejakú výhovorku, no žiadna nebola dosť dobrá, aby mi to uveril. Avšak rozhodol som sa mlčať, len som prešiel k obrazu a vytiahol z rámu jej denníček. Možno si zapísala nejaké miesto, kam by mohla ísť v prípade núdze.

„Už to chápem,“ vydýchol odrazu prekvapene. „To všetko ty!“ obvinil ma a vytrhol mi z rúk jej denník.

„Nemám čas na tvoje výlevy, Derek,“ zasyčal som. „Možno nabudúce.“

Vtom do dverí vpálil Scott a vyzeral trocha nesvoj.

„Musíme ísť,“ kývol k oknu , odkiaľ bolo vidieť na príjazdovú cestu, na ktorej bolo auto. A v ňom Elenina teta. Jenna.

„Myslím, že tu už nič nenájdeme,“ skonštatoval som a prešiel cez kúpeľňu do izby jej brata. Tam som otvoril okno a všetci sme sa ním dostali von.

Auto som mal zaparkované až na konci ulice a došlo mi, že som urobil dobre. Nepamätal som si, že by Jenna chodila tak skoro.

„Pôjdem sa pozrieť do Grillu,“ navrhol Scott po ceste a Derek len prikývol.

„Keby si ju našiel, zavolaj.“

Vysadili sme ho teda pred podnikom, no ešte skôr, než sme stihli vyštartovať, Derek vystúpil tiež.

„Počkaj!“ zahlásil a vybehol dozadu do uličky ku kontajnerom. Vzdychol som si a nasledoval ho. Scott bol už pred ním.

„Derek, Damon!“ skríkol po nás a keď som si všimol, čo robí, na chvíľu som zatajil dych. V rukách držal osobu. Dievča.

„Allison?“ pokrčil som obočie. „Čo to má znamenať? Kto jej to mohol urobiť?!“ rozčuľoval som sa.

Mladý vlkolak si ju vyhodil do náruče a nenápadne sme ju naložili do auta. Bolo mi jedno, kde je Elena, no ju som chcel mať v bezpečí pred týmto všetkým. Dereka sme nechali tam a my sme sa vydali naspäť domov. Bola to vcelku tichá cesta, nakoľko som nemal akúsi náladu na rozhovor s týmto malým.

S Allison v náručí som vošiel do domu a hneď som vybehol do svojej izby. Uložil som ju opatrne do postele a zostal som pri nej sedieť.

„Pôjdem sa ešte popozerať niekde po meste,“ ozval sa Scott odo dverí.

Otočil som sa k nemu.

„Nemá to zmysel. Pochybujem, že sa nechá len tak nájsť. Navyše... ona je tu doma. Pozná tu každé miesto. Ty nie.“

„Prečo mi jednoducho nedokážeš veriť?“ fľochol mojím smerom. „Dereka si ju hľadať nechal bez všetkého. A on je ten, ktorý ju chce zabiť.“

„On nie je decko, ako ty!“ zarazil som ho. Nech si nenamýšľa. „Alebo... vieš čo? Choď ju pohľadať, ak chceš,“ mykol som plecami. „Mne je to jedno.“

Aspoň sa ho zbavím. Dodal som v duchu s úsmevom.

Mladý sa hneď vytratil a ja som ostal sám s mŕtvou Allison v izbe. Asi tak po dvoch hodinách, keď sa už Derek vrátil bez hocakej stopy, až zdola som začul prudký nádych a na to som hneď vybehol hore.

Upírka otvorila oči a prudko sa posadila.

„Katherine,“ hlesla takmer nečujne a znova klesla do perín.

Viem, že som túto poviedku dlho nepridala, no akosi nebol čas a ani múza. Dúfam však, že sa vám táto kapitola páčila.

A jedna otázočka? Máte nejaké teórie, čo sa môže diať s Elenou?

« Předchozí díl

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction