Sila dvoch - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Táto poviedka je zo sveta Harryho Pottera, keď je Voldemort plne pri moci. Dve úplne neznáme ženy spája jedno obrovské tajomstvo. Ako to ovplyvní vývoj udalostí? Budú na strane dobra alebo zla? Čo keď im do ich poslania začne liezť láska? Ale hlavne, aké je to tajomstvo? Zatiaľ sa to len rozbieha, sľubujem, že nabudúce to bude o niečo lepšie :). Dúfam, že sa vám moja poviedka bude páčiť :).

15.06.2012 (15:00) • Paja • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 762×

1. kapitola

Kupé otvorila vysoká pekná žena s ospravedlňujúcim úsmevom: „Ahoj, všade je už obsadené. Nemohla by som si prisadnúť?“

Nízka žena sa usmiala a pokývla hlavou na znak súhlasu. „Volám sa Amy McBrownová a ty?“

„Ja som Nicole Lewis.“ Usmiala sa a pohodlne sa usadila na sedadle. „Idem do Rokfortu prvý krát. Aké to tam je?“

„S tým ti ja nepomôžem. Ja som tu tiež nová. Aký ročník?“

„Siedmy.“ Prekvapene odpovedala Nicole. Nestávalo sa často, že by čarodejník zmenil školu.

„Tak to, dúfam, budeme vychádzať. Ja idem do toho istého. Je pekné vedieť, že v tom nie som sama,“ smiala sa Amy. Obidve mali pocit, akoby sa poznali celé roky. Krajina okolo nich letela tak isto ako aj čas. Rozmýšľali, aké to je v Rrokforte a skladali konšpiračné teórie o tom, ako ich budú zaraďovať do fakúlt. Obe chceli ísť do Chrabromilu. Skoro zabudli, že niekde vonku zúri vojna, smiali sa a navzájom podpichovali. Ich debatu prerušil až príchod pani s občerstvením. Kúpili si niečo drobného na zjedenie a znovu sa zabrali do spoločných rozhovorov, tentoraz o predmetoch a učiteľoch. Tento príjemný rozhovor prerušili až moc nepríjemní hostia. Vysoký, blonďavý teenager s arogantným úsmevom vošiel do kupé so skupinkou ľudí, ktorí nevyzerali, že by mali niečo iného v hlave ako piliny a posmešne sa pozerali na dve zarazené dievčatá.

„Ahaho! Kohože to tu máme? Prišli nám nové žiačky!“ povedal posmešným tónom.

„Nejako sme prepočuli klopanie a zvolanie: Môžete vstúpiť,“ ozvala sa Amy uštipačným tónom. Nevedela prečo, ale ten chalan sa jej nepáčil. Pripomínal jej tie minúty mukov, ktoré strávila pod otcovým cruciatom.

„Dievčina sa nám tu vyťahuje! Za to ešte zaplatíš! Draca Malfloya nebude nikto urážať!“ povedal blondiak a vytiahol prútik.

„Keďže sme sa už zoznámili, mohol by si odísť. My tu o prítomnosť arogantných tupcov nestojíme,“ povedala Amy úplne pokojným hlasom, akoby vyhlasovala, že vonku prší.

„Ako sa opovažuješ, ty štetka?! Crucio“ Dracova tvár sa skrivila hnevom.

To boli obidve na nohách a Amy neverbálne vyčarovala štít proti tejto kliatbe. Všetci na ňu zarazene pozerali, keď kliatbu pohltil štít.

„A sakra. Radšej som mala uhnúť. Ešte sa prezradím.“ Pomyslela si Amy ale na tvári nedala znať neistotu len hnev. Použila ďalšie neverbálne kúzlo, ktoré spôsobilo, že ich vyrazilo z miestnosti ako handrové bábiky a popadali na jednu hromádku. Mávla prútikom ešte raz a vymazala im pamäť. V podstate nasugerovala, že sa kliatbe uhla a potom ich nahnevaná vyhodila.

Už chcela použiť to isté kúzlo aj na Nicol, keď sa zarazila: „Mám predpokladať, že to pôjdeš vyzvoniť riaditeľovi alebo si to necháš pre seba?“ spýtala sa zničene Amy. Ten štít patril k prastarej mágii a bol dosť vyčerpávajúci.

„Každý máme svoje tajomstvá,“ povedala záhadne: „preto si dovoľujem trúfať, že ak prídeš ty na to moje, budeš mlčať. Ale prosila by som vysvetlenie.“

„Samozrejme, že budem mlčať, ale vysvetliť ti to nemôžem. Možno časom.“ Dodala po chvíli.

****

Do kupé vtrhla nízka mladá žena s neposlušnými hnedými vlasmi. Za ňou v závese sa hnala ďalšia o niečo vyššia ryšavo vlasá s drobnými pehami na nose. Chlapec s myšacími vlasmi sa tak zľakol, že skoro spadol zo sedačky, keby ho nezachytila žena s dlhými blond vlasmi a zasneným úsmevom. Chlapec s ryšavými vlasmi, podobný s druhou ženou, ktorá vošla, sa začal smiať. Posledný muž v kupé s čiernymi, neposlušnými vlasmi, okuliarmi trochu nakrivo a jazvou v tvare blesku, ktorá mu sídlila uprostred čela pobavene nadvihol obočie.

Hnedovlasá žena hodila pohoršený pohľad na ryšavého muža: „Ron, nesmej sa! Mám dôležité správy.“ V tom momente boli všetci ticho a Ron zbledol.

„Kto...“ nadýchol sa v otázke muž s okuliarmi.

„Nikto nezomrel, Harry.“ Toto spôsobilo, že všetci sa uvoľnili a bez zbytočných poznámok počúvali, čo im žena rozprávala. „Prišli dve nové žiačky.“ Oznámila a sadla si oproti blondíne, ktorá sa volala Luna. „Do siedmeho ročníka Neville.“ Odpovedala na nechápavý výraz v mužovej tvári s myšacími vlasmi.

„Je to pravda Ginny?“ spýtal sa Ron svojej sestry, akoby jej nechcel uveriť.

Hnedovláska už otvárala ústa, aby mohla urazene niečo odseknúť ale Harry ju prerušil. Nemal rád, keď sa jeho najlepší priatelia hádajú. „Nevedel som, že sa to dá. Do akej fakulty ich vlastne zaradia?“

„Budú sa triediť spolu s prvákmi,“ odpovedala Ginny, pochopila jeho snahu odviesť ich pozornosť od konfliktu. „Kde si myslíš, že pôjdu, Hermiona?“ oslovila urazene sediacu hnedovlásku .

„Neviem, ešte som ich nevidela, ale dúfam, že vo vojne budú s nami. Každá pomoc je dobrá.“ V miestnosti zavládlo ťaživé ticho. Každý si uvedomoval, že keď to prepukne v boj nemusia prežiť. Už zomrelo veľa ľudí a nikto nepredpokladal, že by Voldemort prestal, na to bol až moc veľká sviňa. Každým dňom sa na listinu mŕtvych pripisovali ďalší ľudia a všetci vedeli, že táto vojna si vyžiada ešte viac obetí. Všetci v kupé sa topili vo vlastných myšlienkach, aj keď dúfali v to isté. Dúfali v to, že za obete nepadnú práve ich rodiny, priatelia alebo známy.

Na dve ženy sediace na druhej strane vlaku zabudli. Celú cestu naspäť sa dohadovali, kde by sa mohli nachádzať ďalšie kúsky Voldemortovej duše, ktorú si pred rokmi rozdelil ohavnými činmi na sedem častí. Vedeli, že jednu ma uprostred svojho tela. Zničené boli: denník, prsteň a cez prázdniny sa k ním pridal aj medailón, ktorý našli na Grimuldovom námestí 12. Zostávali: bifľomorovej šálka, niečo od Chrabromila alebo Bystrohlavovej a Voldemortov had.

Autor: Paja, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction