OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Sinners never sleep - 6. kapitola

27.02.2012 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 2306×

Kapitola šiesta

Ginny Weasleyová potichu vošla na dievčenské záchody. Porozhliadla sa, ale nikoho nevidela. Zadržala dych a načúvala.

Tiché dievčenské vzlyky vychádzali z poslednej kabínky. Ginny opatrne pristúpila ku kabínke a zaklopala na drevené dvere.

„Hermiona?“

Vzlyky ustali. Záchodová doska zahrkotala, keď sa z nej Hermiona príliš rýchlo postavila. Upravila si šaty, narýchlo utrela slzy a potiahla nosom. Otvorila kabínku.

Ginny na ňu smutne hľadela.

„Vieš, že mne môžeš povedať všetko, však?“ povedala.

Hermiona len nemo prikývla, pretože hrozilo, že ak prehovorí, znovu sa rozplače. Nenávidela, že musí Ginny klamať, rovnako ako Harrymu a Ronovi, zaslúžili si poznať pravdu, ale bála sa im povedať o tom, ako ju uprostred vojny, keď ju William uniesol, Draco zachránil. Nikomu to nepovedala, ostalo to len medzi nimi dvoma.

A teraz...

Myslela si, že je William mŕtvy. Zrejme sa mýlila.

„Je toho na mňa len, príliš veľa,“ povedala ešte stále trochu uplakane. „Raz ti to určite poviem.“

Ginny sa chápavo usmiala a objala Hermionu. Tá sa zhlboka nadýchla a tiež sa usmiala.

„Tak poď, odprevadím ťa na ďalšiu hodinu.“

***

Hermiona sa cítila oveľa lepšie. Vošla do obrovskej miestnosti, kde mali mať hodinu Bojového umenie a transformácie a prisadla si na zem medzi Rona a Harryho. Obaja ju potajomky chytili za ruky a povzbudivo sa na ňu usmiali.

Ron chcel niečo povedať, ale znemožnila mu to profesorka Buvier, ktorá vošla do učebne, pripomínajúc malé tornádo. S úsmevom ich vyzvala, aby sa všetci postavili, z klobúka, ktorý držala v ruke, vyberala papieriky s menami a vyberala tak dvojice žiakov, ktorí budú spolupracovať po zvyšok roka.

Väčšina žiakov sa náhodne podelila tak, ako chceli, preto sa ozvala veselá vrava a Hermiona nemohla počuť s kým je v páre ona. Harry a Ron boli spolu a preto dúfala, že to bude niekto ako Neville alebo Luna.

Obzerala sa okolo seba každého sa pýtala, či nevie s kým jej ona. Každý len záporne pokrútil hlavou. Otočila sa a zbadala Nevilla.

„Neville! Nevieš, s kým som v dvojici?“ spýtala sa.

Neville sa na ňu s ospravedlňujúcim úsmevom pozrel. Hermiona si už myslela, že tiež nevie, keď prehovoril.

„S Dracom Malfoyom,“ povedal placho a otočil sa.

„Čože?“ spýtala sa prekvapene Hermiona.

„Osud to tak chcel, Grangerová,“ ozval sa za ňou Dracov hlboký hlas.

Hermiona sa prudko otočila a zbadala víťazoslávne usmievajúceho sa Draca. Hlavu mal naklonenú mierne nabok, jeho oči veselo žiarili.

Hermiona otvorila ústa a začala protestovať.

„Nie! To nemôže byť pravda!“ rozhorčene zvolala a rozbehla sa za profesorkou.

Tá však potvrdila to, čo povedal Neville.

Hermiona chcela niečo povedať, dokonca otvorila ústa, ale musela ich znovu zavrieť, pretože profesorka si ju viac nevšímala a prihovorila sa k žiakom:

„Teraz, keď ste utvorili dvojice, prosím, nájdite si svoje miesto a spoločne si pomáhajte a pokúste sa premeniť. Nebude vadiť, ak sa vám to na prvý krát nepodarí, je zriedkavé premeniť sa hneď na prvý krát...“ Pritom sa všetky pohľady stočili na Draca, ktorý si však nikoho nevšímal a sledoval nahnevanú Hermionu.

„Nezabudnite, premena ukazuje vašu podstatu, to, kým ste.“

Podupkávala nohou a pozerala všade inde, len nie na Draca. Sebavedome sa usmial a pristúpil k nej.

„No tak, Grangerová, sme dvojica,“ arogantne jej pripomenul.

„Ja viem,“ odvrkla, ale nepozrela sa na neho.

„A to znamená, že sa na mňa musíš pozrieť.“

„Neznamená.“

Potichu sa zasmial.

Toto prehráš, pomyslel si.

S úškrnom začal okolo nej krúžiť v kruhu a premeriavať si ju, ako lovec premeriava korisť. Nemohla si pomôcť a trochu znervóznela. Pohyboval sa príliš blízko, jeho opojná vôňa ju udierala do nosa, občas sa o ňu obtrel. S upreným pohľadom sledoval, ako si hryzie spodnú peru.

„Sladká Hermiona, na čo sa len premeníš? Chcem vidieť tvoju podstatu!“ Na tvári ju ovanul jeho sladký dych.

Stále kráčal okolo nej a Hermiona sa nervózne ošívala.

„Ukáž svoje tajomstvo. Čo to bude? Malé mačiatko?“ zasmial sa. Chcel ju vyprovokovať.

„Ladná labuť?“

„Bezbranná antilopa?“

„Nevinná srnka?“

Hermiona to už nemohla vydržať. Hnev v nej vybuchol, sila vystrelila do všetkých smerov. Strelila mu facku, ale na líci mu namiesto červenej stopy prstov, ostali tri hlboké škrabance, z ktorých prudko tiekla krv.

Vrhla sa na neho, ale skôr, ako mohli dopadnúť na zem, sa Dracovo telo premenilo na pantera. Chvatne sa postavil a zbadal, že namiesto Hermiony teraz pred ním stojí krásna čierna puma len o trochu menšia, ako bol jeho panter.

Hermiona šokovane zamraučala. Pozrela sa na Draca a spamätala sa. Víťazoslávne zasyčala a tentoraz to bola ona, kto krúžil okolo koristi. Ale Draco sa nemienil vzdať. Začal krúžiť s ňou.

Všetci v miestnosti stíchli a sledovali dve šelmy, ako sa pripravujú na boj. Postavili sa do veľkého kruhu, aby im urobili miesto.

Obaja čakali, kto zaútočí ako prvý. Draco sa odhodlal prvý. Skočil na Hermionu, ktorá sa začala brániť. Na chvíľu sa z nich stalo strieborno – čierne vrčiace klbko, ale nakoniec vyhral Draco – bol predsa väčší a silnejší ako Hermiona.

Čiastočne sa premenili na ľudí – ostali im mačacie oči a mačacie ušká trčiace spomedzi ich vlasov. Hermiona ležala na bruchu a Draco sediac na nej ju pritláčal svojím telom k zemi. Nahol sa k nej bližšie, tak jeho hruď sa dotýkala jej chrbta. Obaja sťažka dýchali.

„Pôsobivé, Hermiona,“ zapriadol jej do zamatového mačacieho uška.

Hermiona sa snažila nezačervenať sa nad spôsobom, akým vyslovil jej meno.

Draco z nej neochotne vstal, páčilo sa mu teplo jej tela. Podal jej ruku, ale odmietla ju a na nohy sa postavila sama. Celá trieda začala tlieskať. Úžasné predstavenie.

Hermionina košeľa bola zospodu roztrhaná a odhaľovala jej ploché opálené brucho. Z Dracovej košele ostali už len zdrapy, tak ako naposledy. Teraz, keď pri ňom stála tak blízko, mohla si všimnúť jednu veľkú jazvu, ktorá sa tiahle takmer cez celú hruď a navzájom popretkávaných tisícky malých jaziev. Namiesto toho, aby ju odpudzovali,  sa jej zvláštnym spôsobom páčili. Vyzeral nebezpečne.

Všimol si, že si ho obzerá, sebavedome sa usmial a prešiel popri nej, aby zdvihol zo zeme svoj habit a navliekol si ho. Nasledovala jeho príklad a obliekla si svoj čierny habit s červeno – zlatými okrajmi a erbom Chrabromilu.

Otočila sa Dracovi chrbtom, aby nemohol zbadať, ako veľmi sa červená. Rýchlo sa pokúšala uhladiť si svoje rozstrapatené vlasy.

„Hodina sa skončila, žiaci, môžete odísť,“ povedala profesorka a vyhnala všetkých žiakov z učebne okrem Draca a Hermiony.

„Bolo to zaujímavé, ale nabudúce sa, prosím, nebite,“ odporúčala im a s úsmevom ich vyprevadila preč.

Draco stále krvácal a preto sa otočil smerom k nemocničnému krídlu. Hermiona sa otočila tým opačným – smerom k Chrabromilskej veži.

Ale skôr, ako si to stihla rozmyslieť, sa otočila a tesne predtým než Draco zašiel za roh, si ho posledný krát obzrela. Plavé vlasy mu na slnku zvláštne žiarili, kráčal vzpriamene a elegantne, nemohla popierať, že sa jej zdal pekný. Viac ako pekný.

Zahryzla si do pery, keď sa otočil aj on a venoval jej posledný úsmev. Tento však nebol ani sebavedomý, ani víťazoslávny. Len obyčajný úsmev.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Sinners never sleep - 6. kapitola :