Tatia Petrova - Another Story - 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Trochu kratšia kapitola. Bude hlavne o tom, ako sa Tatia premenila. Kto bol jej prvá obeť?
Tatia sa chystá niekoho navštíviť. S kým sa chce stretnúť? Luterien

07.01.2013 (09:00) • Luterien • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 629×

4. kapitola

Premena

Kľačala som prikrčená pri tele svojej obete. Ležala tam bezvládne, bez kvapky krvi, ktorá jej ešte pred pár minútami kolovala v žilách. Na pomliaždenom krku mala stopy po zuboch, oči rozšírené od hrôzy a výraz znetvorený posledným kŕčom. Opuchnutú tvár mala kriedovobielu a pofŕkanú zaschnutou krvou. Ten obraz som poznala tak dôverne, že som si ho nemohla pomýliť Bola to smrť.

Nič iné ma nemohlo tak upokojiť, ako krv. Rýchlo som odvrátila pohľad, znechutená tým, čo som urobila. Znova som sa neovládla. Ale bola som tak znepokojená, že som nemohla prestať. Ale aj tak, pred pár dňami som si povedala, že nebudem zabíjať bez príčiny. A zas mi to nevyšlo.

Musela som sa prudko nadýchnuť. Ty sa asi nikdy neovládneš, čo? pýtala som sa sama seba. Pokrútila som hlavou a spomenula som si na moju prvú obeť.

Okolo mňa nebolo nič, len stromy. Vôbec som nechápala, čo sa to so mnou deje. Čo mi to Ayana urobila? Cítila som sa zvláštne... Akoby bolo všetko silnejšie. Ale čo bolo najhoršie, zakázala mi znova sa stretnúť s Klausom. Nevedela som prečo. Akoby som ja urobila niečo zlé. Lenže ja som nič neurobila!

Ayana chcela aby som sa napila z vína. Keď som ho vypila, obrátil sa mi žalúdok. Skoro som vyvrátila jeho obsah. Utešovala ma, že všetko bude dobré.

Ešte stále ma štípala rana na bruchu, ktorú mi urobil Michael, Klausov otec. Ani tej veci som nechápala. Chcel ma zabiť? Neskôr ma našla Ayana. Pomaly som dýchala, a možno by som aj zomrela, keby mi nedala nejaké bylinky. Možno nezabrali a tak som sa musela napiť tej tekutiny. Po tom, ako som to vypila si nič nepamätám.

Zmätene som skĺzla na studenú zem. A v tom som si spomenula. Ona ma zabila! Prebodla mi srdce. Dotkla som sa miesta, kde som mala mať ranu. Nič som však nenašla. Dokonca ani na bruchu, kde ma prepichol Michael. Nervózne som dúfala, že si ešte na niečo spomeniem. Žiadna spomienka však neprichádzala. Bola som príliš vyľakaná.

Privrela som oči. Stále sa mi zjavoval obraz akéhosi dievčaťa... Ayana jej urobila menšiu ranu na krku a ja som sa napila... Vykríkla som. Ticho sa prehlbovalo. Zdesila som sa pri vlastnom výkriku.

Za sebou som počula kroky. Kráčal tam chlapec, asi v mojom veku. Musel mať poranenú ruku, pretože sa len nemotorne vliekol pomedzi stromami a držal si plece.

„Stalo sa vám niečo?“ vystrašene som sa opýtala. Vlastný hlas ma desil. On sa ku mne otočil, ale nič nepovedal. Podišla som bližšie, aby som mu pomohla. Zacítila som však omamnú vôňu.

Akoby som to ani nebola ja, prešla som k nemu a zahľadela som sa mu na poranené plece, z ktorého stekala krv. Zacítila som ostrú bolesť v ústach. Prstami som sa dotkla miesta, kde ma to bolelo. Zacítila som ostré tesáky. Zakryla som si dlaňou ústa a zmätene som zavzlykala. Pri vôni som však cítila hrozný hlad. Ignorovala som ostrú bolesť v ďasnách a pozrela som sa na mladíka. Bol vyľakaný, rovnako ako ja. Ustúpil dozadu. Z posledných síl chcel utiecť, lenže ja som bola rýchlejšia. Bola to ohromná rýchlosť. Bola som zhypnotizovaná vôňou a bolesť sa vytratila. Pohľad som uprela na krv a zuby som zaborila do chlapcovej pokožky. Zakričal a potom mi ochabol v rukách.

Sama seba som sa pýtala, či aj Klaus bol po premene tak zmätený. Ale jeho určite nikto nenechal samého uprostred lesa. Pri pomyslení na Klausa mnou otriaslo. Akoby mi celým telom prešla elektrina. Rozmýšľala som, čo ho doviedlo k jeho reakcii. V mysli som preklínala sama seba. Prečo som ho nechala odísť? Zachovala som sa ako zbabelec. Potriasla som hlavou a zodvihla som zo zeme telo tej nešťastnej dievčiny. Rozmýšľala som, kam ju ukryjem.

***

Pomalými krokmi som prechádzala popri dome, v ktorom býval Klaus. Zahľadela som sa do okna. Akoby som ho tam hľadala. Pozrela som sa na oblohu. Bola noc. A bol spln. Pomaly som sa dotkla svojich pier. Zatvorila som oči a snažila si usporiadať myšlienky.

Len pred pár hodinami som ho stretla a už mi chýba... Len pred pár hodinami ma pobozkal... Oči som otvorila. Mám ísť dnu? Bála som sa však, že už som rozhodnutá. Podišla som k dverám. Najprv som chcela zaklopať, ale nakoniec som si otvorila sama. Bez problémov som vkĺzla dnu.

Autor: Luterien (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction