OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » The return of scion (1. časť)

15.07.2012 (16:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1018×

The return of scion (Návrat Potomka) je moja prvá FF poviedka. Je to FF na knižnú sériu Nightshade. Kto to ešte nečítal, vrelo odporúčam.

Dej sa odohráva o sedemnásť rokov potom, ako Potomok zahnal Posla naspäť do trhliny. Nechcem prezrádzať nič dopredu, a preto vám len poviem, že to naozaj stojí za prečítanie. (Aspoň myslím.) Tento príbeh budem rozprávať z pohľadu Shayovej a Calliinej dcéry, Acelynn. V 1. časti sa snažím zamerať hlavne na jej emócie a preto sa vám to môže miestami zdať možno nudné. (Neviem totiž, či vás opisy zaujímajú, alebo nie.)

Časť prvá

Niečo nečakané

Hrdelne som zavyla na mesiac.

Vždy, keď je na oblohe v splne, naplní ma zvláštny pocit. Je to niečo, čo necíti nikto iný, len ja. Ani otec, dokonca.

Pri splne sa cítim, akoby sa do môjho tela dostávalo niečo, vďaka čomu som najbližšie ľuďom.

Vzdychla som si.

Ľudia. Čo by som len dala za to, aby som aspoň na jeden deň mohla byť človekom. Moji rodičia nimi predsa boli. Aj ujo Ansel a teta Bryn. Všetci nimi boli. Len ja nie.

Ale prečo? To mi nikdy nikto nepovedal. Prečo bola moja mama spolovice človek a spolovice vlk? To som sa nikdy nedozvedela.

Avšak teraz, keď je spln, sa do mňa vlieva nová sila, energia, odhodlanie. Neviem prečo to pôsobí práve na mňa, ale som rada.

Prečo sú moje myšlienky také chaotické a nikto ich nedokáže vidieť? zamyslím sa na chvíľu. Na niečo je to však dobré. Nikto vďaka tomu netuší, ako veľmi by som chcela byť človekom. Dokonca ani môj bratranec, Darrell, s ktorým trávim asi väčšinu času.  

Vtom začujem otcovo zavýjanie. Všetkých nás zvoláva k sebe. Rozbehnem sa ako najrýchlejšie viem dole kopcom. Je zľadovatený, laby sa mi šmýkajú, mám problém udržať sa na všetkých štyroch, ale nevadí mi to. Už dlho som nebežala ako o dušu.

Pri tej predstave sa usmejem. Ešte nikdy som nebežala ako o dušu. Keď som behala, tak len pre radosť, alebo dobrý pocit z toho, že obehnem uja Ansela.

Bola som tak zabratá do svojich myšlienok, až som si nevšimla blížiaci sa útes a nestihla som zabrzdiť.

Zavyla som od strachu a rútila som sa čiernou nocou dole. Nevedela, som, aké to je hlboké, ani či to prežijem.

Zrazu som dopadla do niečoho mäkkého. Kopa ihličia na sebe a na tom snehová pokrývka, vysoká asi pol metra.

Rýchlo som vstala, otrepala si svoj snehovo biely kožuch s jednou čierno-hnedou škvrnou a rozbehla sa ďalej. Snažila som sa zorientovať v tme. Nájsť niekoho mne nablízkeho.

Znova som zavyla a čakala na odozvu. Niekoho som začula, a preto som sa vydala tým smerom čo najrýchlejšie som vládala. Kľučkovala som pomedzi stromy neďaleko od Haldiskej jaskyne a snažila sa prísť k svorke čo najskôr, aby som potom mala čo najmenší problém. 

Preskočila som spadnutý strom a hnala sa s vetrom o závod. Kožuch mi ovieval silný vietor, ktorý ma chcel spomaliť. Otvorila som papuľu a naplno som si užívala pocit zo slobody. Z tej nespútanej slobody vlkov.

Keď sa mi už zdalo, že tento deň bude najlepší zo všetkých, predo mnou sa vynoril veľký zlatistý vlk.

Do čerta! zanadávala som si a prudko zastala.

Sklopila som zrak dole. Nedokázala som sa pozrieť ocovi do očí. Vedela som, že je nahnevaný. Vo vzduchu som cítila pach hrdze - jeho zlosti.

Ahoj, oci, pozdravila som, stále odvracajúc pohľad.

Otec na mňa nahnevane hľadel, ale neprehovoril ani slovo. Akoby to bolo treba. Jeho pohľad predsa vravel za všetko. Pomaly sa otočil a rozbehol sa preč. Vedela som, že by som mala ísť za ním... ale nechcela som. Avšak aj ja sa musím podriadiť alfa samcovi, aj keď som jeho dcéra.

Nakoniec sme došli okľukou pred Haldiskú jaskyňu, kde nás už všetci čakali. Ujo Ansel s tetou Bryn, vedľa nich stál Darrell a jeho mladší brat Ray a trochu ďalej stáli Mason a Nev. Spoza Bryn zrazu vystúpila veľká biela vlčica a podišla ku mne.

Ahoj, mami. Dúfala som, že ona mi trocha pomôže. Že ma pochopí. Bola ona v mojom veku iná?

Keď som sa jej však pozrela do očí, došlo mi, že ona bude asi tá posledná, ktorá ma pochopí.

Acelynn, čo si to stvárala?! okríkla ma hneď na začiatok. No jasné, ako som mohla byť taká sprostá, že som dúfala v pochopenie?

Nič. Len som sa pošmykla, zaklamala som jej. Už teraz je predsa naštvaná. Keby vedela, že to bolo vďaka mojej nedbanlivosti, asi by vyskočila z kože.

Mama na mňa vrhla neveriaci pohľad. Veď ako inak? Nikdy mi priveľmi neverila. Neviem, čoho sa však bála. Veď som len obyčajná vlčica s čierno-hnedou škvrnou na mieste, pod ktorým mám srdce. Keď som sa niekedy na to mamy pýtala, prečo to tak je, tvár jej zosmutnela, potiahla ňufákom a odišla preč.

Otec podišiel k mame a oblizol jej ňufák.

Teraz to nerieš, poradil jej a prešiel k Anselovi.

Ja som ešte stále pevne hľadela do maminých zlatistých očí, ktoré boli rovnako krásne ako moje. Mami, môžem ísť? Nie som hladná, spýtala som sa jemne.

Nie, zarazila ma na mieste. Už nikam nepôjdeš. Nie do svitania a nie sama.

Podráždene som zavrčala. Už mám sedemnásť! Nepotrebujem dozor! Nechcela som to povedať tak z ostra, ale vytočila ma. Nie som predsa žiadne dieťa. Je síce moja mama, ale nevie ma pochopiť. Ona bola kedysi človekom. Chodila do školy, mala kamarátov. A čo mám ja? Rodinu a nič viac. Stále dookola jedno a to isté.

Otec sa otočil a prísne na mňa pozrel. Acelynn, to stačilo! okríkol ma. Mama sa vyjadrila jasne? Si ešte len dieťa. Nemôžeš chodiť, kde sa ti zachce!

To akože fakt? Aj ona na mňa chce teraz kričať? Čo si myslí, že je najdôležitejší vlk medzi všetkými? Je alfa samcom len vďaka tomu, že sa tak narodil.

Nie som dieťa! Som už dostatočne veľká! A čo si robil ty v mojom veku? Nikdy si neurobil niečo, o čom by tvoji rodičia nevedeli?! Bola som naštvaná, ako so mnou otec zaobchádzal. Až priveľmi ma podceňoval. Za to, že on mal určite život ako v bavlnke, to neznamená, že teraz bude ničiť ten môj.

Zavrčala som na otca a rozbehla sa medzi stromy hlbšie do lesa. Chcela som pokoj od všetkých. Išla som na moje tajné miesto. Na útes, z ktorého som mala nádherný výhľad na mesiac. Pomaly som zastala a ľahla si na studený sneh. Ten mesiac je ale prekrásny!

Zavrela som oči a začala znova snívať o tom, aké by to bolo, keby som bola človek...

***

Pomaly som otvorila oči. Cítila som akýsi chlad. Ešte v živote mi nebola taká zima, ako teraz.

Oči sa mi rýchlo prispôsobili na denné svetlo a ja som sa chcela postaviť. Ale... keď som sa o to pokúsila, spadla som.

Pozrela som sa na svoj laby, ale... boli preč! Žiadne laby, žiadna srsť!

Zvrieskla som.

„Čo, do čerta...?“ V polovici vety som sa zasekla. Môj hlas! Ja som prehovorila? To naozaj? Čo sa to so mnou stalo? Vystrela som pred seba predné laby, ale namiesto nich som sa pozerala na...

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek The return of scion (1. časť):