OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » The return of scion (3. časť)

24.07.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 758×

3. časť

Okolnosti

Cítila som, akú tiaž niesli otcove slová. Všetci okolo veľkého ohniska zhíkli. Tí, čo boli vlci, zavrčali.

Čo to len môže znamenať? rozmýšľala som silno.

Zrazu sa za mnou ozval Darrell.

„Hej všetci!“ zvrieskol. „Vzadu sa čosi deje!“

Keď som sa pozrela na to, ako sa snaží behať po dvoch, rozosmiala som sa. Stále sa potkýnal a znova vstával. No ale... tá jeho vytrvalosť je pozoruhodná.

Ale vďaka svojmu smiechu som sa prezradila.

„Acelynn, čo tu robíš?“ okríkla ma mama.

Ja som pred ňou o krok cúvla. „Nič.“

Otec sa mnou našťastie nezaoberal, ale rýchlo prešiel k Darrellovi a pomohol mu vstať. „Čo si videl, Darrell?“ naliehal.

„Je... tam akási... žena. A hovorí niečo, ale nerozumiem jej,“ oznámil.

Mama zhíkla a tvár jej razom zbelela. Bola taká krásna. Dúfam, že niečo z jej krásy som zdedila aj ja.

„Ostaň tu. Idem tam.“ A už ho nebolo.

Čakala som prudký nával hnevu, ale mama ešte vždy stále na mieste ako prikovaná.

„Mami?“ Zamávala som jej rukou pred očami. „Mami? Haló? Si tu?“ Nič. Vôbec nereagovala. „Calla!“ zvrieskla som nakoniec.

No čo už. Viem, že ju tak nemám volať, ale predsa... musím niečo urobiť.

Pomohlo to. Hneď potriasla hlavou a vrátila sa do reality.

Konečne mi pozrela do očí. Bolo tam toľko lásky, toľko nehy... a strachu. Nechápala som, prečo ten strach? Len preto, že sme sa zmenili na ľudí? Veď to predsa prežijem a aj si to ešte užijem.

„Mami, prosím, povedz mi, čo sa to tu deje?“ spýtala som sa pomaly a jemne.

Ona však len pokrútila hlavou.

„Dokážeš sa premeniť?“ opätovala moju otázku otázkou.

Ja som na ňu len vypúlila oči. „Akože na vlka?“

Prikývla.

„Neviem. Ako to mám urobiť?“ chcela som vedieť.

Mama si povzdychla a akoby sa snažila spomenúť si na návod.

Chytila mi miesto, pod ktorým mi bilo srdce a znova sa mi zapozerala do očí.

„Acelynn, je to jednoduché. Proste chci byť vlkom. To, že si teraz človek, neznamená, že hlboko pod tou fasádou nie je vlk. Len ho musíš v sebe vyvolať. Keď si rozzúrená, ide to najlepšie. Ale teraz, len si predstav, že vlk je ako nejaký kostým, ktorý si chceš obliecť, ale je niekde zašitý. Choď do hĺbky a nájdi ho v sebe," vysvetľovala mi.

Začala som sa na to pekelne sústrediť. Všetko som si dopodrobna predstavovala v mysli a chvíľu sa mi zdalo, že sa to naozaj deje.

Vtom som už stála pred mamou na štyroch. Bol to úžasný pocit byť znova vlkom. Byť človekom tiež nebolo zlé, ale vlk... to bolo moje pravé ja.

Mama sa usmiala.

„No... a teraz sa znova premeň na človeka,“ prikázala.

To bolo jednoduché.

„A teraz to choď ukázať Darrellovi a ostatným. Potrebujeme sa odtiaľto dostať čo najskôr preč,“ oznámila mi mama akoby nič.

„Čože? Preč? Ale prečo?“ nechápala som.

„To ti vysvetlím, keď na to bude čas,“ zahriakla ma.

Jasné. Ako vždy, preletelo mi hlavou.

Čo najrýchlejšie som sa dostala k ostatným a ukázala im, aké jednoduché je premeniť sa naspäť na vlka. Našťastie to pochopili všetci.

Spoločne, ako mladá svorka, sme vybehli z jaskyne. Pred ňou nás už čakali všetci ostatný.

Ste tu všetci? ozvala sa ku mne snehovo-biela vlčica.

Áno. Ale otec je ešte stále vo vnútri, odvetila som trocha znepokojene. Veď keď sme mi museli odísť, nemal by aj on?

Oňho sa neboj, zapojil sa do konverzácie ujo Ansel. Teraz však musíme ísť preč. Tvoj otec nás dobehne. Neboj sa.

Mama zavyla a dala nám znamenie, aby sme ju nasledovali. Hneď potom sa rozbehla pomedzi stromy niekde preč. Nasadila rýchle tempo, ale mne to nerobilo problém.

Asi po prvýkrát sme behali všetci členovia svorky spolu. Stále to boli po menších skupinkách, ale teraz všetci sledovali moju mamu. Bolo to zvláštne, ale zároveň aj zaujímavé.

Vtom sa za nami ozvalo silné zavytie. Bolo to niečo medzi nebezpečenstvom. Do žíl mi vstúpil adrenalín. Chcela som sa otočiť a ísť sa pozrieť, čo sa vzadu deje. Len jediný vlk mohol takto zavyť.

Otec, došlo mi hneď a prudko som zastala. Musím mu ísť pomôcť. Čo ak je v ohrození?

Otočila som sa a namierila si to do Haldiskej jaskyne. Boli sme od nej ďaleko, ale ja som nasadila tempo ako o život. Ak sa mu niečo stane, neodpustím si to. Ale prečo sa nikto iný zo svorky nezastavil a nejde mu pomôcť? Nechápala som, ale bolo mi to jedno. Ja som sa zastavila. To bolo dôležité.

Prioritou číslo jedna sa pre mňa zrazu stala záchrana otca pred nebezpečenstvom. Nevedela som pred akým, ale určite to je dôležité, keď zavýjal. Jeho totiž len tak niečo na lopatky nedostane. Ale čo by sa mohlo objaviť v jaskyni, kde sme pred chvíľou ešte všetci boli?

Keď som došla pred jaskyňu, cítila som niečo, čo pred chvíľou ešte nie. Na chvíľu som ostala stáť na mieste. Vo vnútri sa už nesvietilo. Oheň bol zhasený.  Pomaly a opatrne som vošla do jaskyne. Na začiatku som nič nevidela. Zašla som hlbšie a tam som už počula kvílenie a skučanie.

Vedela som, od koho sa to vinie a preto som sa rýchlo rozbehla za otcom.

Oci! Oci, tu som! Pomôžem ti! vyslala som k nemu myšlienku čo najsilnejšie som vedela.

Vtom som však prudko zastala a pozerala sa na dejisko boja pred sebou. Veľký sivý vlk držal menšieho zlatisto-hnedého vlka v zuboch ako vo zveráku. Vedľa neho však stáli ešte ďalší dvaja vlci, približne takí veľkí ako môj otec a pozerali na mňa s vycerenými zubami. Boli celí špinaví a ufúľaní. Asi už dlho nevideli vodu.

Vtom ale otec znova zavyl a snažila sa dostať spod silného zovretia druhým vlkom.

Acelynn, utekaj! skríkol na mňa otec.

Tá myšlienka bola taká silná, až som v hlave asi dvakrát za sebou počula jej ozvenu.

Ja si ale nenechám rozkazovať, odvetila som a vrhla sa dopredu. Ukážem mu, že už nie som dieťa. Som predsa...

Strážkyňa.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek The return of scion (3. časť):