OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Úlomky zrady - 18.



Úlomky zrady - 18.Starý blázon.
Príjemné čítanie.

18.

„Doviesť dušu mladého človeka k zúfalstvu je zločin.“

- Albert Camus

 

„Dobby, povedz nám, čo sa stalo!“ poprosil rázne pán Igleby a pevne zvieral vzlykajúcu pani Narcissu vo svojom náručí.

Dobby pozrel na starca, ktorý sa krčil na zemi a vyzeral viac než zmetene a napokon spustil: „Viete, Dobby mal veľmi zlý pocit a myslel si, že ho volajú,“ začal škriatok a kmital pohľadom z pána Iglebyho na pani Narcissu, „a potom som to začul jasne. Hlas pána Draca, ako kričí moje meno. Ale nebol v dome, Dobby ho celý prehľadal a tak som začal hľadať miesto, kde by pán mohol byť. A napokon ho Dobby našiel. Pán bol v nejakej špinavej pivnici a bol zviazaný hrozným kúzlom. Okolo jeho tela sa točili povrazy a drvili mu všetky kosti v tele a ešte k tomu ho tento muž,“ slovo muž povedal s obrovským odporom, „mučil hroznou neodpustiteľnou kliatbou a kričal, že ho zabije! Pán Draco bol v akomsi tranze...“

Škriatok sa zarazil a v jeho očiach sa mihol smútok a bolesť ako si spomínal na tú hroznú chvíľu. „Stále vykrikoval. Kričal meno pani Hermiony, kričal na svoju mamu a kričal aj na Dobbyho. Ale ja som predsa pánov škriatok a preto som ho mohol počuť,“ vysvetlil a s úctou v očiach pozrel na pána Iglebyho, ktorý pomaly zostával zelený.

„Kde bola tá pivnica?“ spýtala sa Pansy roztrasene a keď som na ňu pozrela, uvedomila som si, že plače.

Dobby sa nespokojne pomrvil, očividne mu nerobilo dobre o tom hovoriť, no napokon predsa len odpovedal: „Iba kúsok odtiaľto v starom dome, ktorý patril voľakedy rodine Perwellovcov.“

Pán Igleby sa zamračil. „To je na tejto ulici,“ zašomral si sám pre seba a potom pohľadom prešiel na muža, ktorý sa krčil na zemi a očividne sa snažil nahovoriť sám sebe, že tu ani nie je.

„A tento tu?“ Mávla na neho rukou pani Narcissa.

„Drahá, pokoj,“ upozornil ju pán Igleby a prešiel bližšie k tomu starcovi. „Pri Merlinovi,“ vydýchol udivene, keď si poriadne obzrel dotyčného.

„Poznáte ho?“ vyzvedala Pansy, aj keď odpoveď bola, vďaka výrazu pána Iglebyho, zrejmá.

„To je Albus Dumbledore. Pacient, ktorý nám ušiel od Munga!“ odpovedal a prešiel k starcovi, ktorý sa strachom otriasal.

„Dobby mu vzal aj toto!“ ozval sa škriatok a napriahol ruku s dvoma prútikmi k pánovi Iglebymu, ktorý si ich vzal a pozorne prezrel.

„Je jeden z nich Dracov?“ spýtal sa a otočil sa k svojej manželke, ktorá sa pohľadom pokúšala zavraždiť toho šedivého deda.

Napokon sa však zamerala na prútiky a poriadne si ich obzrela. Po pár sekundách sa načiahla po jednom z nich, veľmi jednoduchom, a prikývla. „Tento je môjho syna!“ povedala jednoznačne a privinula si prútik k hrudi.

Keď som to sledovala z hrdla sa mi vydral bolestný ston a ja som si až vtedy uvedomila, že plačem ako malé dieťa a celú tvár mám zmáčanú od sĺz.

Otočila som sa na Pansy, ktorá bola bledšia než vápno a civela na Albusa Dumbledora, ktorý naozaj pripomínal len starého blázna, ktorý patrí na psychiatriu.

„Prečo ste to Dracovi urobili?“ Otočil sa na Dumbledora odrazu pán Igleby. „Zaplatil vám za to Duncan?“

Ten starec sa potešene uškrnul a pokrútil hlavou. „Nemám páru, kto je Duncan!“ odvetil a znel až príliš pokojne na to, do akej situácie sa dostal.

„Tak potom o čo išlo? Prečo ste chceli zničiť môjho syna?!“ zarevala pani Narcissa a hystericky sa rozvzlykala.

„Lebo on zničil mňa, drahá pani!“ odpovedal ten starec celkom pokojne a odrazu na mňa ani trochu nepôsobil ako nejaký blázon, ale úplne normálne.

Pán Igleby si odfrkol a Pansy sa posadila do kresla a s rukou pritlačenou na ústach neprestajne plakala.

„Ty starý blázon!“ zareval na neho pán Igleby a v očiach sa mu mihla neuveriteľná zlosť, no vzápätí, akoby si uvedomil, čo sa deje, ošil sa a cukol.

„Musíme ísť do nemocnice,“ povedala som a opatrne som vstala.

Všetko sa so mnou točilo a cítila som sa ešte slabšia ako predtým, ale bolo mi to fuk. Draco ma teraz potrebuje, rovnako, ako ja potrebujem vedieť, že žije.

„Choďte. Ja sa postarám o tohto starca bláznivého a potom nájdem Liama!“ povedal pán Igleby a ja som sa načiahla za Pansy, ktorá bola už pomaly priehľadná.

„Poď!“ vyzvala som ju a to ju prinútilo ku mne zodvihnúť pohľad.

Chvíľu ešte váhala, potom sa vyškriabala na nohy a chytila ma za ruku. Pani Narcissa stále vedľa svojho muža a neprestajne zazerala na zviazaného starca.

„Choďte hop-šup sieťou. Ani jedna z vás nemá dosť síl na premiestnenie!“ Dal nám posledný príkaz pán Igleby, chytil Dumbledora a odmiestnil sa s ním preč.

Pansy precupotala ku krbu a preniesla sa k Mungovi ako prvá. Po nej nasledovala pani Narcissa a napokon ja.

„Čo má robiť Dobby?“ spýtal sa škriatok, keď som sa načahovala za práškom.

„Odpočiň si. Dnes si toho urobil už dosť,“ odvetila som tichým hláskom a už-už som chcela ísť, keď som si na niečo spomenula. „A Dobby?“ zvolala som a keď sa na mňa škriatok pozrel, chabo som sa usmiala. „Ďakujem, že si ho zachránil!“

Na škriatkovej tvári sa roztiahol milý úsmev a uklonil sa. „Dobby má pána rád. Nikdy by nedopustil, aby mu niekto ublížil,“ povedal a znel celkom úprimne.

Zadržala som slzy a vhodila som prášok do krbu, vyšľahli mne tak dobre známe, zelené plamene a keď som do nich vstúpila, zvolala som: „Nemocnica svätého Munga!“

Vystúpila som z plameňov a kúsok odo mňa som uvidela stáť pani Narcissu a Pansy, ako ju objíma a očividne sa ju snažila utíšiť. Márne.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa hneď, ako som k nim podišla.

„Nevieme. Kázali nám počkať!“ povedala Pansy a voľnou rukou ma chytila.

Čakali sme snáď celú večnosť. Sedeli sme na chodbe a doslova súťažili o to, kto bude viac nariekať.

Prišiel aj Miles, ale iba na chvíľu, potom sa tu objavil pán Igleby, no vzápätí zmizol. Pripadalo mi to ako zlý sen.

Po troch hodinách čakania, som už bola vysilená, zúfalá a celý svet mi pripadal nehorázne komicky. Prišli sem ďalší ľudia, ktorí Draca poznali, medzi nimi aj jeho asistentka.

Nerozumela som tomu, čo tu robí, no vyzerala zničene.

Ľudia prichádzali, potom znova odchádzali a čas sa vliekol. Na jednej strane mi pripadal pomalší než slimák a na druhej strane som mala dojem, akoby letel.

Správy o Duncanovi sme tiež nemali a keď napokon pani Narcissa zaspala na plastovej sedačke, povedala som si, že to už naozaj presahuje všetky medze.

Prečo nás nechávajú toľko čakať? Musím nájsť nejakého liečiteľa, alebo sestričku a niečo z nich vytiahnuť.

„Pansy, postráž ju!“ prehodila som k čiernovláske a keď prikývla, vstala som a vybrala som sa niekoho nájsť.

Lenže ako naschvál boli chodby takmer celkom prázdne a nikde nikoho nebolo. Prvú sestričku, Parvati Pattilovú, som objavila asi po desiatich minútach môjho bezduchého tápania.

„Prepáčte,“ ohlásila som ju a keď sa ku mne otočila, pokračovala som: „Môžem sa vás spýtať, čo toľko trvá? Prišli sme sem za Dracom Malfoyom, ale nik nám nič nechce povedať!“ posťažovala som sa a Parvati sa milo a prívetivo usmiala.

„Musíte byť pokojní a trpezliví. Už to nepotrvá dlho!“ odvetila a vybrala sa preč.

Ja som sa s pocitom neschopnosti vrátila k Pansy, ktorá stále vyzerala, že sa čochvíľa psychicky zrúti. Pani Narcissa bola hore a pozerala kamsi na stenu a tá Dracova asistentka tú stále trčala.

„Čo tu chce?“ pošepla som Pansy do ucha a pohľadom som strelila po hnedovláske.

„Neviem,“ zašomrala len a ďalej mŕtvolne sedela, akoby neschopná pohybu.

Čakali sme viac, než trištvrte hodinu a potom sa k nám konečne blížil liečiteľ v bielom plášti.

„Ste príbuzní pána Malfoya?“ spýtal sa.

„Áno, som jeho matka!“ odvetila rýchlo pani Narcissa a vyskočila na nohy.

„Ja som liečiteľ Jigger,“ predstavil sa a napriahol k nej ruku. Keď ju prijala, pokračoval: „Operoval som vášho syna...“ začal, ale pani Narcissa mu skočila do reči.

„Je to vážne? Prosím vás, povedzte, že bude v poriadku!“ zaprosila zúfalo a v očiach sa jej zalesklo zúfalstvo.

„Pani Malfoyová...“ začal.

„Igleby,“ opravila ho pani Narcissa.

„Prepáčte, pani Igleby, váš syn je fyzicky úplne v poriadku,“ začal opatrne a ja som cítila, že sa blíži ALE.

„Tak potom?“ pobádala ho Pansy, keď sa odmlčal.

„Ale upadol do kómy,“ povedal a pani Narcissa sa srdcervúco rozplakala. „Zdá sa, že jeho psychika nedokázala uniesť ten nápor strachu a ničoty, ktorý sa na neho rútil, ale nebojte sa, na teraz je stabilizovaný a nič mu nehrozí!“ dodal, keď mu došlo, že sme tú správu nemohli prijať horšie.

Pri jeho slovách mi vyfučalo z hlavy absolútne všetko. Zabudla som na celý okolitý svet a jednoducho som sa zrútila a plakala, plakala, plakala, kým som nezacítila jemné pichnutie a pred očami sa mi zatemnilo.

 

„Hovorili sme o našom priateľstve, nie?“ prehovoril blondiačik a uprene si ma obzeral.

Zamračila som sa a potlačila som nutkanie sa zasmiať. „My nie sme priateľmi, Malfoy!“ zvreskla som po ňom napajedene a dala som si záležať, aby môj tón znel ostro a dôrazne.

„Nerozumiem prečo,“ posťažoval sa a frustrovane si zašiel oboma rukami do vlasov. „Mohli by sme nimi predsa byť!“ zvolal a uškrnul sa tým svojím typickým povýšeneckým spôsobom.

Pochybovačne som sa zaškľabila a nadvihla som obočie. „O tom silne pochybujem,“ odvrkla som a radšej som sa rozhodla venovať učebnici na stole.

S Dracom sme boli po škole a bolo to po prvýkrát, čo sme boli donútení byť spolu sami v jednej miestnosti.

„Nestrácaj dôveru, Grangerová,“ prehodil a štuchol ma do ramena.

„Snažím sa tu študovať, Malfoy!“ odbila som ho a odsunula som sa o kúsok ďalej, čo mi ale nebolo nič platné, lebo Draco sa prisunul.

„Ja sa snažím dostať sa ti pod kožu!“ zvolal a znel mierne rozladene.

Pretočila som nad ním oči a donútila som sa na neho pozrieť. „Nerozumiem o čo ti ide. Doteraz si si ma nikdy ani nevšimol,“ pripomenula som mu a zastrčila som si vlasy za ucho.

Draca ten pohyb očividne upútal, lebo na chvíľu sa zamyslel a potom sa zazubil. „Časy sa menia,“ odvetil a mykol plecom.

„Toto je príliš extrémna zmena,“ upozornila som ho a blondiak sa rozrehotal.

„Ale no tak, Grangerová. Nebuď hlúpa a daj mi šancu,“ napoly zaprosil a napoly prikázal.

„Keď sa prestaneš chovať ako nadutý magor!“ odfrkla som a znova som sa pohľadom vrátila k učebnici.

„Ale ja som nadutý magor,“ prehodil laškovne a ja som si zakázala zasmiať sa, aj keď som mala čo robiť, aby som sa nerozrehotala.

„Pán Malfoy, prosím. Za chvíľu sa vďaka vám znova pozriem na svoj obed!“ ozval sa odo dverí ostrý Snapov hlas a Draco sa naširoko usmial a sklonil sa späť nad svoju knihu, ktorá ho očividne ani trošku nezaujala.


V ďalšej kapitole budeme nazerať aj ďalej do Hermioniných spomienok na Draca a aj na Duncana. A nakukneme aj na moment, kedy Hermiona podpísala zmluvu. :)

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 18.:

2. mima33 admin
08.09.2013 [15:10]

mima33Perlička, ani nevieš ako dlho som nad tou variantou rozmýšľala, ale... ale Emoticon Nechaj sa prekvapiť, nie na každého čaká SE Emoticon
Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

1. Perla přispěvatel
08.09.2013 [14:57]

Perlasuper kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Draco je v kóme? Chúďatko moje. Emoticon Emoticon Dúfam, že sa z toho dostane alebo niečo. Každopádne neviem prečo, no tak by ma zaujímalo, čo by sa stalo, kebyže sa zrazu vráti čas ešte dovtedy, než sa Draco začal hrať s časovratom. Pretože predstava toho, že Dumbledore je starý blázon, Draco v kóme a všetko okolo toho... prosto by som im dopriala šťastný happy end.
Tak dúfam, že sa ho dočkám. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!