OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Utečenec - Prológ

19.09.2012 (12:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 2310×

Sedeli za malým dreveným stolom a v tichosti večerali. Tak ako týždeň pred tým. Dva týždne pred tým. Mesiac pred tým. Rok pred tým... Vlastne to tak robili už trinásť rokov. Ona sa vrátila z práce, prichystala jedlo, zazvonil zvonček a navečerali sa spolu. Vždy pri jedle mlčali.

Z Remusa a Liny sa stali dve chodiace trosky. Mali už len jeden druhého, boli najlepšími priateľmi. A jedinými priateľmi.

„Čítala si už noviny?“ hlesol Remus, až Lina nadskočila. Potom váhavo prikývla. Presne vedela, kam tento rozhovor smeruje.

„Myslíš... Myslíš, že sa nás pokúsi nájsť?“ odvetila chrapľavým hlasom. Remusova vráskavá tvár sa zamračila.

„Pochybujem o tom. Skôr mám starosti o Harryho,“ povedal šeptom a nalial si do vysušeného hrdla pohár vody.

„Nič sa mu nemôže stať. Teraz, keď budeš novým profesorom obrany, si Sirius nič nedovolí.“ Remus buchol po stole takou silou, až sa celý zatriasol a Lina vykríkla.

„Kedy mu konečne prestaneš hovoriť Sirius?! Je to Black! Sirius je pre nás dvoch mŕtvy, pamätáš sa?!“ vyštekol na ňu. Line sa do očí začali tlačiť slzy a sklopila hlavu. Remus razom oľutoval svoju nepremyslenú reakciu. „Prepáč... Lina, nechcel som,“ hlesol a privrel oči. Sirius Black nie je na úteku ani dva dni a on už kvôli nemu na Linu kričí. Na poslednú priateľku, ktorá mu zo školy ostala a ktorá ho neodsúdila pre to, čo je.

„Nehovor mi, že si na Siriusa zabudol. Pretože ja nie,“ odvetila Lina pomerne pevným hlasom.

„Nezabudol. Veď to bol môj najlepší kamarát. Ale Sirius je mŕtvy, Lina. Umrel, keď vydal našich priateľov Voldemortovi. Keby sa jednalo o kohokoľvek iného, tak Siriusovi odpustím... No Lily a James boli jeho priatelia, dôverovali mu. Na nich si hádam zabudla?“ spýtal sa jej s pohľadom zapichnutým do taniera.

„Ako by som mohla. Máš pravdu. Je to Black. Sirius je už trinásť rokov mŕtvy.“

No napriek tomu mala Lina pocit, že nedokáže prestať na Blacka myslieť ako na Siriusa. Hanbila sa za seba, lebo ho za celý ten čas neprestala milovať. Ona – Relina Moranová - milovala vraha. Cítila sa byť tak... bezmocná.

O rok neskôr

Harry bol v nemocničnom krídle už druhý deň. Lina by klamala, keby tvrdila, že ju to neznepokojovalo. Síce ju za celý čas, čo bol na lôžku, nezbadal, tak ju myšlienka že ju od Jamesovho syna delí len zopár krokov desila. Našťastie sa stále rozprával buď s Ronom alebo Hermionou a nemal čas všímať si nevýraznú ženu v bielom, ktorá sa sem-tam objavila na druhej strane miestnosti.

A Lina na tom už aj bez toho bola dosť zle – Sirius pred pár hodinami tesne utiekol pred dementorovým bozkom. Na Linu dopadla veľká ťarcha bolestivých spomienok. Skoro celý deň bola akoby v tranze a keď sa prichytila pri tom, ako spomína na svoje rokfortské roky, tak sa v tichosti zahriakla a snažila sa sústrediť na prácu. O jedenástej sa rozozvučali hodiny a madam Pomfreyová ju, slušne povedané, vyhodila s tým, že sa má trochu vyspať. Line neunikol ustarostený pohľad, ktorým ju zdravotníčka obdarovala. Bol v ňom toľko ľútosti.

A tak už o päť minút neskôr vchádzala do krbu, ktorý ju bezpečne dopravil domov. Domov... dalo sa to tak vôbec nazývať? Iste, poznala to tu, žila tu už pätnásť rokov no aj napriek tomu jej tu prišlo čosi cudzie. Niečo... Čo sem nepatrilo.

Alebo jej v dome niečo chýbalo. Napríklad smiech, priatelia, Sirius...

Bola na dne, musela si to priznať. A bola na dne už dlhých štrnásť rokov. No akosi jej to už nevadilo. Zvykla si, neprišlo jej to zvláštne.

Ako každý deň zamierila rovno do kuchyne a ručne si pripravila čaj – tieto muklovské drobnosti ju zvláštne upokojovali. Potom sa s horúcou šálkou vydala hore na poschodie – mala v pláne sa naozaj dobre vyspať. Obzvlášť preto, že ju zajtra čakal posledný deň v práci, prichádzali dlho očakávané prázdniny a dva mesiace nerušeného pokoja. Tešila sa, úprimne sa tešila. Mala v pláne trošku cestovať, vidieť svet. A Remus sa jej zdal byť ako dobrý spoločník. Bolo by úžasné vidieť pyramídy, navštíviť Dánsko, alebo opaľovať sa niekde na pláži v Brazílii.

Z myšlienok ju vytrhli vŕzgajúce dvere a vec, ktorá ležala pred jej posteľou. Cítila, ako sa jej šálka vyšmykla z ruky a horúci čaj sa vylial na drahý koberec. Bez váhania si vytiahla z habita prútik a trochu rozochvene zašepkala tiché „Lumos“.

Urobila tri kroky dopredu a poriadne zasvietila na vec, ktorá ju tak vyviedla z mieru. Prekvapene vykríkla, keď spoznala v hŕbe špinavej látky človeka. Ležal na bruchu, hlavu mal otočenú na bok a zo spánku mu vytekala krv. Lina prižmúrila oči, ten muž jej prišiel akýsi povedomý.

Vlasy mal dlhé – príliš dlhé na to, že bol muž, siahali mu po ramená. Tým že tenká koža tesne obopínala kosti jeho tvár pripomínala viac lebku ako hlavu človeka. Prsty mal dlhé a neprirodzene tenké, muž bol viac ako len chudý. No cez to všetko Lina spoznala osobu, ktorá ju strašila v snoch posledných pár mesiacov. Spod mastných vlasov sa na ňu uškŕňala zostarnutá tvár Siriusa Blacka.

Vystrašene poodstúpila o pár krokov vzad. Sirius... Sirius bol tu. Po toľkých rokoch sa zjavil v jej spálni, celý od krvi. To, o čom Lina v tajných zákutiach svojho srdca dúfala, sa odrazu stalo skutočnosťou – opäť ho vidí. A živého. Vedela, že jeho osud je len a len v jej rukách. Musí sa rozhodnúť. Buď poslúchne svoje srdce a pokúsi sa Siriusa vyliečiť, alebo dá prednosť pomste pred láskou a udá ho na ministerstve. Za normálnych okolností by ihneď kontaktovala Remusa, no to nebolo možné – liečil sa na ošetrovni. Cítila takú úzkosť a strach, ako už dlhé roky nie.

Nevedela, čo by mala spraviť. A vlastne... to bola lož. Presne vedela, čo by mala spraviť. No jedna vec sú myšlienky a tá druhá skutky. A ona cítila... že správnu vec urobiť nedokáže.

 .....................

Nevydržla som. Prišla som na to, že Humusáčka je moja srdcovka - píšem ju oveľa radšej ako iné poviedky. Nevydržala by som to do novembra! :D A viem, že by ste to ani vy nedržali. Zabudli by ste na mňa a kto by to potom čítal? :)

Prológ... Zatiaľ sa rozbiehame. Každou kapitolou sa dej bude stupňovať, bude stále vzrušujúcejší a (snáď) aj dlhší. Pridávanie bude (opäť snáď) pravidelné - jedna kapitola za týždeň. Viem, že je to málo, no nestíham písať dve poviedky a k tomu aj školu. Budem rada, ak mi zanecháte komenty.

Killy (Prcek)

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - Prológ: