OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Wolf Darkness - 7. kapitola

10.12.2012 (22:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1196×

    Rozčesávala som si vlasy pred zrkadlom v kúpeľni a chystala som sa do postele. Z ničoho-nič som zacítila zvláštnu povedomú vôňu. Bola to Gabrielova vôňa. Vedela som, že je v mojej izbe, pravdepodobne vylihuje na posteli. Vzdychla som si a položila hrebeň. Vybrala som sa k nemu v smiešnych ružových teplákoch a v rozťahanom bielom tričku, ktoré bolo kedysi Jeffove. No ja som mu ho nechcela vrátiť. Pohodlne sa mi v ňom spalo.
 „Ahoj,“ pozdravil ma zvesela Gabriel. Prekvapene som si ho obzrela. Ako som predpokladala, ležal na mojej posteli a usmieval sa.
 „Gabriel, som unavená,“ povedala som mierne podráždene. Samú ma to prekvapilo. Pred pár mesiacmi by som dala čokoľvek za to, aby ležal v mojej posteli.
 „To mi je ľúto, srdiečko, ale máme obhliadku,“ oznámil mi Gabriel a plynulým pohybom sa posadil. Nadvihla som obočie.
 „Obhliadku?“ zopakovala som prekvapene.
 „No áno, ideme skontrolovať tých nových,“ spresnil mi.
 „Aha,“ dostala som zo seba. Gabriel sa začal vyzliekať.
 „Tak šup-šup, premeň sa a ide sa,“ rozkázal mi a vyskočil z okna. Cítila som, ako sa mení na vlka a začula som tiché zakňučanie. Svorka bola nastúpená. Pozrela som sa na hodinky. Pol desiatej. Nie je to veľa hodín, ale ja som unavená. Moje oči klipkali a chcelo sa mi spať. Nie, ja teraz musím ísť behať po vonku po štyroch. Oduto som sa vyzliekla a vyskočila z okna podobne ako Gabriel. Moja premena na vlka bola pomalšia a nedopadla som tak elegantne, ako som si predstavovala.
 „Vidno, že nie si mačka, Mell,“ smiala sa Eire v mojej hlave. Zúrivo som zavrčala a Eire stíchla. Nemala som náladu zapodievať sa ňou. V tej sekunde mi to prišlo aj ľúto, ale je neskoro ospravedlňovať sa.
 „Tak poďme na to,“ rozkázal Gabriel a rozbehol sa do lesa. Všetci sme ho poslušne nasledovali.
 „Aký je vlastne cieľ dnešnej obchádzky?“ spýtala som sa trochu zadýchane. Ako najmladšia prekliata mám najhoršiu kondíciu. Chce to trénovať, ale komu sa chce len tak behať po lese v kožuchu zvieraťa?
 „Sledovať tých nových,“ odvetil Warren. Zavrčala som, čím som dala najavo svoj nesúhlas. No môj nesúhlas nikoho netrápil.

     Usadili sme sa v kroví pri dome nových. Snažili sme sa byť nenápadní, ale ja som mala stále pocit, že nás vidia. No nikto z nich sa nepozeral naším smerom. Mali obrovské okno na obývačke, takže sme im pekne videli do súkromia. Asi si myslia, že zo zadnej strany ich nikto nesleduje. Omyl. Zalizla som sa a položila si hlavu na Gabrielove plece. Mark a Simon sedeli za stolom a čítali kopu novín. O pár minút sa tam zjavila Rumi v dlhom pánskom tričku a dvoma pohármi. Cítila som, že je to káva. Neuveriteľne, aký citlivý mám čuch. Položila poháre na stôl a naklonila sa poza Simona.
 „Hrabala si sa mi v skrini?“ spýtal sa jej Mark. Rumi ho ignoruje.
 „Tak čo ste našli?“ spýtala sa. Mark sa uškrnul a vzal si teplú kávu.
 „V tomto mestečku boli záhadné útoky zvierat v lesoch, vraj vlci, ale vlci v tejto oblasti nežijú,“ vysvetľoval Simon.
 „Tie útoky sú už ale pomerne staré, odvtedy sa tu nič také neudialo,“ podotkla Rumi a vzala si útržok z novín.
 „Mark trpí paranojou, že tu žije niečo neľudské,“ poznamenal Simon a ukradomky pozrel na Marka.
 „Chcem vedieť o tých útokoch viac, dnes som našiel v lese vlčie stopy,“ hovoril horlivo.
 „Mohli to byť stopy nemeckého ovčiaka alebo iného psa,“ podotkla Rumi a vzala si jeho kávu z ruky. Odpila si z nej a nad perou jej ostala pena. Mark sa uškrnul a palcom jej ju zotrel. Chvíľu na seba hľadeli.
 „Prestaňte,“ ozval sa Simon.
 „Zistíme, čo tie útoky zapríčinilo,“ vyhlásil.
 „Pokiaľ sa tie útoky nevyskytnú a zistíme, že tu nie je nič, čo by nás zaujímalo, odídeme, dobre?“ spýtala sa Rumi.
 „Samozrejme,“ prikývli Mark a Simon naraz. Rumi sa žiarivo usmiala.
 „Výborne, chlapci, idem spať, zajtra mám školu,“ oznámi im otrávene.
 „Dobrú noc, maličká,“ zapradie Mark.
 „Dobrú,“ usmeje sa. „Vlastne na terase mám ešte nejaké knihy, vychutnávala som si jesenné slnko,“ povedala Rumi a vybrala sa von. Celá svorka stuhla. Schovávali sme sa veľmi blízko ich domu, mohla nás kedykoľvek zbadať. Rumi sa blížila stále k nám. Inštinktívne sme sa prikrčili. Rumi stála takmer tri metre od nás a skúmavo pozerala do tmy. Vidí nás? Všetci sme takmer nedýchali.
 „Halo?“ spýtala sa hlúpo a začala sa približovať. Automaticky som sa postavila a začala vrčať a ceriť zuby.
 „Melissa!“ skríkol na mňa Gabriel a silno mi zahryzol do krku. Rumi zvreskla a okamžite k nej dobehol Mark a Simon. V rukách držali zbrane a začali po nás strieľať. Našťastie sme už boli na úteku a nikoho netrafili.
 „Čo si videla?“ počula som v pozadí Simona.
 „Vlkov,“ odvetila Rumi. Jej hlas však neznel vystrašene, ako som predpokladala. Možno som len zle počula.

    Dobehli sme k čistinke. Gabriel celú cestu vrčal ako zmyslov zbavený.
 „Zbláznila si sa, Melissa? Prezradila si nás,“ nadával mi. „Tí ľudia sú šialení poľovníci alebo niečo také, chcú ísť po vlkoch a ty si nás im naservírovala na zlatom podnose! Hlupaňa,“ kričal po mne. Vycerila som zuby.
 „Chcela som len inštinktívne brániť svorku, neovládla som sa,“ bránila som sa. Gabriel posmešne zaštekal.
 „To sa ti podarilo,“ odfrkol si.
 „Nebuď na ňu taký prísny, Gabriel. Nechcela nám ublížiť zámerne, je nová,“ zastal sa ma Liam. Vďačne som na neho pozrela.
 „Nič hrozné sa nestalo,“ vložila sa do toho Eire. „Hľadajú vlkov a my sme ľudia. Nebudeme sa premieňať a nenájdu nás. Potom odídu. Sám si to počul. Liam, Mell a ja budeme zatiaľ sledovať tú Rumi v škole, prídeme na to, o čo im ide.“ Gabriel vážne hľadel na Eire a nakoniec prikývol.
 „Okamžite sa vrátime domov. Od teraz je zákaz premieňania. Je to rozkaz.“ Pri poslednej vete nenávistne pozeral na mňa. Cítila som sa mizerne.
 „Môžem dnes spať u teba, pokiaľ chceš,“ navrhla mi Eire.
 „Áno, prosím,“ vďačne som súhlasila. Potrebovala som sa s niekým porozprávať. S niekým, kto na mne nevidí len chyby. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf Darkness - 7. kapitola :