OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Život malej čarodejky - 4. kapitola

31.08.2015 (17:00) • majka587 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1348×

„Mami, ocko, toto je to dievča, ktoré som vám spomínal!“ Hlavu mal sklopenú a na tvári výraz najväčšieho pokánia.

„Tá tehotná? Alebo tá bohatá?“ Mračila sa na mňa jeho mama.

„Tehotná, rozhodne tehotná!“ vykríkol Damián.

„Čo?!“ zdesila som sa. „Veď ja tehotná nie som!“ Pozrela som sa mu do očí.

„Ty si neskutočná!“ Smial sa Damián a krútil nado mnou hlavou.

„No, Dam, mal by si popracovať na tom, aby sa niečo podobné nestalo aj na škole!“ Zamračil sa na neho otec.

„Ona to zvládne!“ bránil ma Damián a mne to až teraz začalo dávať zmysel.

Chceli ma vyskúšať ako budem reagovať. Pretože sa do takejto situácie môžem dostať aj neskôr a ak by som Damiánovi odporovala, mohlo by padnúť celé moje krytie.

„To dúfam, pretože nás to všetkých môže stáť krk!“ zúril Damiánov otec.

„Mňa hlavne! Tak tu nerob ramená!“ Damián sa  na mňa otočil a usmial sa.

Po hneve v jeho tvári nezostala ani stopa. Môže ho to stáť hlavu? Hlavne jeho hlavu? Na to sa ho musím opýtať, ale nie teraz.

„Toto je moja mama. Volá sa Simona.“ Zmieňovaná ma vrelo objala a mrkla na syna. Dam len pretočil oči a predstavil mi aj otca. „Toto je môj inak milý ocko! Volá sa Samuel.“ Spomínaný na mňa len kývol hlavou a opustil miestnosť.

„Tak, zlatíčko! Mali by sme ťa zoznámiť s tvojou novou izbou! A hlavne by som ti mala niečo dať na oblečenie, pretože si veľmi nápadná!“ A už aj ma ťahala hore schodmi na poschodie. Damián nás nasledoval.

„Tak čo povieš?“ pýtam sa Damiána už po stýkrát.

Teraz mám na sebe ľahké šaty na ramienka, ale pozor! Ružové! Fuj, fuj, fuj a ešte raz fuj! To už radšej plyšákov! ( Už som raz spomínala, že ich nenávidím? Ak nie, tak som to zmienila teraz!)

„No tak tieto tiež nie.“ Znovu mi kleslo sebavedomie.

„Prečo teraz!?“ Bola som už frustrovaná. „Mám v nich tučný zadok?! Alebo rovný hrudník?! Alebo  dokonca som v nich proste blee!?“ Damiánova mama sa spoza môjho chrbta pozrela na syna.

„Nie, takto by moju sesternicu oprel o stenu každý druhý chlap na škole!“ Mračil sa na mňa Damián.

„Tak tieto si beriem na uvítací večierok!“ obrátila som sa na Simonu.

„Rozhodne!“ pritakala mi Damova mama.

„Tak to rozhodne nie!“ Postavil sa z gauča.

„To rozhodne áno!“ trvala som si na svojom.

„Fajn, ale ak sa tam stane incest pred všetkými v miestnosti, varoval som ťa!“ A sadol si naspäť.

„To by si neurobil!“ zhrozila som sa.

„Nebyť tu mama...“ usmial sa na mňa.

„On si robí srandu, že?“ otočila som sa na Damovu mamu.

Tá len mykla ramenami, na znak, že netuší. Zaliezla som  k Simone a snažila sa na to nemyslieť.

Žlté šaty tesne nad kolená s obrovským výstrihom až na pupok som si proste odmietla obliecť! Čo ju to popadlo? Nepočula čo jej syn pred chvíľkou vypustil z úst?

Úplne pod všetkými týmito šatami boli modré šaty, ktoré mi pripomínali portál. Načiahla som sa pre ne a vytiahla ich. Boli veľmi krátke, ale páčili sa mi. Aj keby mi ich Damián zakázal, obliekla by som si ich. Simon mi ich na chrbte zapla a ja som sa prišla ukázať Damiánovi.

„Tak?“ opýtala som sa ho. Žiadna odpoveď. „Dam?“ Doslova na mňa civel!

„Zmena názoru, radšej tie ružové!“ vypadlo z neho nakoniec.

Rukou si kryl rozkrok, takže si viem domyslieť, ako to na neho pôsobilo.

Pozrela som sa na seba do zrkadla. Šaty mi siahali do polovice stehien a boli naozaj nádherné. Pristali mi ako mi ešte v živote žiadne nepristali. Podtrhli každú vec, ktorá bola na mne pekná a tie nedokonalé veci schovali niekde do šuplíka.

„No do kelu!“ nestačila som sa čudovať. Ja som fakt na opretie o stenu! Vykrúcala som sa pred zrkadlom.

Niekto zaklopal na dvere.

„Poď!“ povedala Damova mama a vo dverách sa objavil jeho otec.

Najprv sa pozrel na Simon, potom na mňa a nakoniec na Damiána. Tam sa zastavil a zasmial sa.

„Čo sa deje, Dam? Si akýsi pokrčený!“ Smial sa mu.

„Haha! Idem ja ešte niečo vybaviť!“ Vybehol z izby Damián.

„Nie, že postriekaš nábytok!“ Vybuchol od smiechu Samuel.

„Samuel! A ja, že kde na takéto veci chodí!“ rozčuľovala sa Simona. Samuel len mykol plecami a vyšiel z izby.

„O chvíľku som späť, ty si zatiaľ povyťahuj veci, ktoré sa ti páčia.“ Pobozkala ma do vlasov.

Nečakala som, že by mohla byť taká vľúdna, a tak som bola pár sekúnd „primrazená“ k podlahe, ale nakoniec som to predsa len „rozchodila“.

Do očí mi padli ešte fialové, tyrkysové, krvavočervené a potom šaty pleťovej farby. Ostatné boli na mňa priveľmi vyzývavé.

Do miestnosti sa opäť vrátila Simona. Smiali sme sa a nakoniec ma presvedčila, aby som si vyskúšala  aj odvážnejšie kúsky.

Simona je módna návrhárka a tieto kúsky si nechala z poslednej kolekcie, aby ich prerobila. Vraj nespĺňali štandardy. Mne osobne sa páčili, nebol to tak celkom môj štýl, ale na peknej blondínke alebo brunetke s veľkým poprsím by boli dokonalé. Čo som jej aj hneď dala vedieť.

Zamávala nad tým rukou a pevne ma objala. Tak ako to robievala moja mama. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Prečo? Prečo sa muselo všetko tak pokaziť?! pomyslela som si.

Vo dverách sa objavil Damián. „Čauko kočice! Večera!“ Smial sa Damián.

„Už ideme!“ odpovedala mu mama a objala ho okolo ramien.

Zrazu som si pripadala ako piate koleso na voze. Ale hlavne neskutočne sama.

Večera prebehla v tichosti. Nik neprehovoril. To kvôli mne, pomyslela som si.

Cítila som sa zle. Po večery som sa vydala do svojej izby. Zobrala som si nočnú košeľu a spodnú bielizeň, vyšla som z izby a nevedela, kam mám isť. Za mnou som započula kroky. Otočila som sa a za mnou sa objavil Damián.

„Chceš sa okúpať?“ Usmial sa na mňa.

„Áno, ale neviem, kam mám isť,“ priznala som sa.

„Počkaj, zavolám mamu a ona ti prípravy kúpeľ a príde za tebou, dobre?“ Stále sa na mňa usmieval. Kývla som hlavou a zaliezla do izby.

Asi o pól hodinu sa v mojej izbe objaví Damiánova mama. „Poď.“ Usmeje sa na mňa.  Je hrozne milá.

Zavedie ma do kúpeľne. Voda je napustená v obrovskej vani, ja však nevidím kohútik.

„Ako sa sem dostala tá voda?“ opýtam sa.

„Chlapi ju museli nanosiť zo studne, ja som ju prihriala a je to!“ Usmievala sa.

„Aha,“ vypadlo zo mňa.

„Idem, doprajem ti trošku súkromia.“ A už jej nebolo.

Veci na spánok som si položila na stolík, ktorý sa nachádzal na pravej strane izby. Vyzliekla som sa a ľahla do vane. Na pár minút zatvorila oči.

Cassandra sa zľakla. Niekoho prst jej práve kĺzal od jej krku medzi prsia. Chcela vykríknuť. Nestihla to však. Mužská ruka jej pristála na ústach a...

Autor: majka587, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Život malej čarodejky - 4. kapitola: