OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Have a nice human life, Katherine

04.06.2013 (13:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 4× • zobrazeno 1721×

Have a nice human life, Katherine

Pomaly som otvorila oči a posadila sa. V hlave mi trešťalo tak veľmi, ako ešte nikdy predtým a môj zrak... Musela som párkrát zaklipkať, než sa prispôsobil tomu dosť chabému osvetleniu na chodbe v škole.

Tak počkať! Ja som na chodbe? Čo tu robím? Zamyslela som sa a snažila sa si vybaviť všetko, čo sa stalo predtým, než som zaspala. Všetky spomienky mi zrazu prebehli hlavou závratnou rýchlosťou a ja som... ostala sedieť bez pohnutia.

„To hádam nie!" skríkla som sama pre seba a postavila sa na nohy.

Aj tie ma boleli, akoby som celý deň chodila hore a dole kopcom. To nie je možné! To... to nemôže byť pravda! Ja nemôžem byť... človek!

Vystrašene som priskočila k rozbitému sklu a zobrala väčší úlomok do ruky. Možno to bol len zlý sen a toto ma vyvedie z omylu. S pevným odhodlaním som si zarezala do ruky, ale keď som ucítila silné pálenie, odhodila som to preč. Sústredene som pozorovala ranu, ktorá sa mala každú chvíľu zaceliť, ale ono nič.

„Do šľaka!" zanadávala som a vzdychla si.

No to je vážne skvelé! Tá suka Elena zo mňa urobila človeka! Čo si to predstavuje? Naozaj si myslí, že takto ostanem? Nájdem nejakého upíra, ktorého presvedčím, nech ma premení! A predsa tu v Mystic Falls... nemal by s tým byť žiaden problém.

Rýchlim krokom som sa vybrala preč zo školy. Keď tú moju dvojníčku nájdem, preženiem jej srdcom kolík!

„Elena?" ozval sa odrazu niekto za mnou.

Prudko som sa otočila a hľadela do tváre mladému Gilbertovi. Tak to je blbý vtip! Preletelo mi mysľou.

„Je-Jeremy? Ako to... ako to, že žiješ?" Hrala som prekvapenú, síce ma to naozaj zaujímalo. Zabila som ho predsa, či nie?

Usmial sa. „Bonnie sa to podarilo. Spravila kúzlo a priviedla ma späť," objasnil a v očiach nemal len radosť, aj niečo iné, neidentifikovateľné. Chcel to predo mnou, teda pred svojou sestrou, uchrániť.

„Aha. Tak to som rada, Jere." Nastavila som náruč predstierajúc nadšenie. S úsmevom na tvári mi na to skočil. Tuho ma objal. Keďže je to Elenin brat... čo tak ho využiť proti nej? Nebolo by to zlé, nie?

Rýchlo som ho podkosila a keď sa ocitol na zemi, kopla som ho opätkom priamo do hlavy. Upadol do bezvedomia. Možno som len človek, ale na kvalite mi to neubralo. Usmiala som sa sama pre seba.

Nejakým zázrakom sa mi ho podarilo naložiť do môjho auta a okamžite som zamierila k Salvatorovcom. Som si istá, že tá mrcha bude tam.

Jeremyho som nechala pekne odpočívať v aute a spod sedadla som si vybrala dva kolíky, každý do jednej ruky. Vždy som si ich tam nechávala pre prípad, že Klaus na mňa pošle jeho hybridov. No teraz ich potrebujem na niečo iné... dôležitejšie.

Vošla som dovnútra a prešla hneď do obývačky. Damon hneď vyskočil na nohy z kresla a prezrel si ma.

„Nechaj ma hádať... Katherine," kontroloval si.

Kyslo som sa zaškľabila. „Ja a nikto iný."

„Čo tu chceš? A na čo ti sú tie kolíky?" Prekrížil si ruky na hrudi, ale ja som ho ihneď prepálila pohľadom.

„Nehraj sa na sprostého. Viem, že Elena tu už bola. Určite ti povedala, čo mi spravila. Ja ale takto byť nechcem. Chcem, aby si ma zmenil na upíra," vysvetlila som čo najjasnejšie.

Damon sa začal smiať. Prižmúrila som oči a nechápavo na neho civela.

„Čo je tu smiešne?!" precedila som pomedzi stisnuté zuby.

Ešte sa chechtal, no pomaly ho to prechádzalo.

„Smiešne je to, že veľká slečna Katherine Pierce o niečo žiada druhých. Už si proste nevystačíš sama, bejby. Elena ťa dobehla."

Zagánila som naňho a odfrkla. „Myslíš, že ma prekonala?" Nadvihla som obočie a urobila rýchlu otočku. Kolíkom som mierila niekde na úroveň srdca. Mala som dobré tušenie. Za mnou sa prikrádala Elena a ja som ju bodla. Zo zachrapčaním sa zvalila na zem a ja som sa len otočila na Damona.

„Takže... kde sme to skončili? Premeníš ma na upíra, alebo tu naša milá, sladká a nevinná Elena zomrie a hneď po nej aj jej brat, ktorého naša Bennettová vrátila medzi živých." Sladko som sa usmiala a zaklipkala mihlanicami. „Voľba je na tebe. Tik tak, Damon."

Upír najprv otáľal, no nakoniec prikývol. Chcel ku mne prikročiť, no ja som ho zastavila.

„Nie! Nalej mi svoju krv do pohára. Ináč nemám istotu, že mi proste neurveš hlavu," zarazila som ho.

Bez akýchkoľvek ďalších slov ma poslúchol a podal mi pohár. Rýchlo som sa napila jeho krvi a potom sa len na neho sladko usmiala.

„Som rada, že sme sa dohodli." A zabodla som si kolík priamo do srdca. Pred očami sa mi znova zotmelo.

Prudko som sa nadýchla, no ostala som ležať. Pod sebou som cítila mäkkú posteľ a bola som zahalená paplónom. Kto by pre mňa niečo také robil?

Poobzerala som sa po miestnosti a došlo mi, že toto je Damonova izba. Spomienky sa mi zrazu hneď vrátili a ja som sa len pousmiala. Som späť. Už len dokončiť premenu a bude to.

S radosťou som vyskočila z postele, no už vo dverách som sa zrazila so Stefanom. Ten si ma so záujmom obzrel a vtlačil ma naspäť do izby. Zavrel za sebou dvere.

„Čo to robíš?!" oborila som sa na neho.

„Vyzeráš presne ako tá čarodejnica. Akože sa to volala?" Na chvíľu zmĺkol. „Á, už viem. Tatia."

Prižmúrila som oči a premerala si ho. NIečo mi tu nesedelo. Toto nebol typický Stefan. Te by so mnou nechcel byť dlhšie ako desať sekúnd.

O krok som pred ním ustúpila a vtedy mi všetko došlo.

„Ty nie si Stefan," hlesla som sotva počuteľne a on sa na mňa usmial.

„To nie som. A viem, že z teba sa upír nestane." V sekunde stál predo mnou a svoje tesáky mi zaboril do krku. Zvreskla som od bolesti a začala sebou metať. Keď ma následne pustil, oblizol si pery.

„Zobrala si si liek. Si človek. Až do smrti," vysvetlil.

„Silas," zašepkala som odrazu, keď som si dala všetko dohromady. Ako mi niečo také mohlo ujsť?

Upír sa zasmial. „Si dobrá. Vidím, že aj ako človek mi budeš užitočná." A skôr, než som stihla niečo povedať, sa do mňa znova zahryzol.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Have a nice human life, Katherine: