OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » I was trying to protect you - part 2

11.04.2013 (18:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 1× • zobrazeno 1374×

part two

„Už by som mala ísť,“ povedala mi, keď sme nad ránom vychádzali z Grillu. Bola úžasná. Síce z toho, čo stále rozprávala, som jej nič nerozumel, aj tak bola okúzľujúca.

Nepripomína ti nikoho? Ozvalo sa v mojej hlave, no rýchlo som to zahnal.

Dobre som vedel, kam môj vnútorný hlas mieri. Keď som sa na ňu znova pozrel, došlo mi to. Čo ak ju vnímam ako ďalšiu Jessicu?

„Daj na seba pozor.“

„Zdržíš sa tu?“ spýtala sa zrazu a v očiach mala nádej.

Ja som prikývol. „Áno. Myslím, že to bude dobrý nápad. Uvidíme sa?“

Podišla ku mne čo najbližšie, postavila sa na špičky a spojila naše pery. Tie jej boli jemné, hebké a teplé. No skôr, než som sa stihol zapojiť, odtiahla sa.

„Tak teraz už musíme,“ zašepkala do priestoru medzi nami a s červeňou na lícach sa točila a odkráčala k autu nejakého chlapca. Ten sa na ňu skúmavo pozrel a otvoril jej dvere na strane spolujazdca.

Ja som si len vydýchol. Hneď ma ale zaplavil pocit viny. Prečo to robíš? Čo nevieš, že ju tým len ohrozuješ?! Kvôli tomu zomrela Jessica! Vrieskal som sám na seba, ale nedokázal som jej tvár dostať z hlavy.

„Bože, ty si debil,“ zamrmlal som si.

„Tak to teda si. A poriadny,“ pritakal Dean. Mykol som sebou a zbadal ho, ako má ruky prekrížené na hrudi a skúmavo si ma prezerá.

„Veď ťa chcela! Čo si po nej nevyštartoval?“ vyletel na mňa.

Nadvihol som obočie a odkašľal si.

„Ale veď... je to ešte mladá...“ vyhýbal som sa odpovedi. Hoc vek je medzi vecami, ktoré mi bránili vo vzťahu niekde medzi poslednými. Ak by som sa zaľúbil, bolo by mi jedno, aj keby mala tridsať.

Dean ohrnul pery. „Ale...“ prikročil bližšie. „Nemyslíš si, že používaš až príliš vrchný mozog?“ Rukami sa chytil za hlavu. „Mal by si viac využívať ten dolný.“ A ukázal na miesto, ktoré tým myslel.

„Ježiš, Dean! Si sprostý!“ Tresol som ho po ruke a vybral sa naspäť do Grillu. Musíme sa tu ubytovať. Ale ak sa nikoho nespýtam, kde majú hotel alebo ubytovňu, bude to ťažké.

Barman nám dal presné informácie, kam máme ísť a tak sme s Deanom našli niečo na noc. Alebo lepšie... niečo na tých pár hodín. Síce by som bol radšej, keby sme sledovali ich dom, ale aj tak. Môj brat mi proste neverí.

Dali nám jednu dvojposteľovú izbu a Dean sa na jednu vrhol hneď, ako sme vošli dovnútra.

„Som veľmi rád, že si s týmto prípadom nerobíš ťažkú hlavu,“ poznamenal som, keď som zhodil tašku na zem.

Dean sa vyzul a spokojne sa natiahol.

„Podľa mňa je to skôr tvoja starosť. Veľa nechýbalo a skončilo by to v posteli.“ On si proste nemôže odpustiť tie svoje sprostosti.

„Naozaj ti ďakujem, Dean...“

„Tak čo ti mám na to povedať?!“ spýtal sa a podráždene sa posadil. „Chceš mi nahovoriť, že jej najlepšia kamarátka ju zabije? A ako mi vysvetlíš, že si ju videl v nemocnici, ha? Plánuješ ju zhodiť zo schodov?“

Zaťal som ruky do pästí. To, ako mi neverí bolo frustrujúce. Akoby len on mohol robiť všetko najlepšie!

Zobral som si bundu do ruky a s rachotom za sebou zavrel dvere. Síce som ani sám nevedel, kam idem, ale k bratovi sa nevrátim. Vytočil ma.

Okolo mňa prešla sanitka a všimol som si, že v diaľke sa začínajú schádzať ľudia. Rozbehol som sa tam, lebo som bol zvedavý, čo sa deje.

„Pozor, uhnite!“ kričali záchranári predierajúc sa k niekomu, kto ležal na zemi.

„Dovolíte, prepáčte... s dovolením!“ hovoril som v jednom kuse snažiac sa dostať čo najbližšie.

Vtom môj zrak spočinul na chlapcovi, ktorý otrasene stál a klepal sa. Prišiel mi taký známi. Už som ho videl.

„Koľko ste si vypili?“ spýtal sa ho policajt.

Jasné! Veď to je... Keď mi došlo, kto to je, začal som sa ďalej rozhliadať. Bol to totiž ten chlapec, ku ktorému nastúpila Caroline do auta. Vtom som ju zbadal. To ona bola tá, čo ležala na zemi. Bola v bezvedomí.

Už ju brali sanitári a nakladali do sanitky. Ide do nemocnice. Musím sa tam dostať. Siahol som do riflí či tam nebudú kľúče od Deanovho auta, ale nie. Asi som ich nechal hore na stole.

Čo najrýchlejšie som vládal, rozbehol som sa do hotela k bratovi.

„Kde sú kľúče?“ zaujímalo ma už vo dverách. Dean si pretrel oči a nechápavo sa na mňa pozrel.

„Preboha, Sam, načo ich chceš?“

„Caroline odviezli do nemocnice. Mala nehodu. Je na tom veľmi zle,“ jachtal som rýchlo a snažil som sa chytiť dych.

Starší brat konečne spozornel. „To naozaj? Mám ísť s tebou?“

„Ak nemáš nič lepšie na práci...“ Pokrčil som plecami a Dean sa začal obliekať. Obaja sme naskočili do auta a snažili sa v tomto meste nájsť nemocnicu.

***

Vošli sme s Deanom do miestnej nemocnice a našli informácie.

„Dobré ráno... prosím vás, kde tu nájdem Caroline Forbesovú?“ spýtal som sa okamžite.

Sestrička sa pozrela do papierov a potom na mňa. „Ste rodinný príbuzný?“

„Nie, ale musím ju vidieť. Som jej... priateľ,“ zaklamal som.

„Viete, teraz tu má veľa ľudí, takže vám odporučím počkať. Ale ak ju až tak chcete vidieť, je v izbe číslo 324,“ oznámila.

Poďakoval som a hneď tam zamieril. Mal som z toho všetkého zlý pocit. Môj sen sa začína napĺňať. Zahol som za roh a prudko zastal. Zbadal som tú hnedovlásku zo sna, ktorá ju mala zabiť. Vlasy mala natočené, presne ako zo sna. Rozprávala sa s akýmsi chlapom a vyzeralo to, že sa čoskoro pohádajú. Do toho prišla nejaká ďalšia dievčina a arogantne sledovala toho muža.

Prešiel som okolo nich a vošiel do miestnosti ku Caroline.

Nebola pri vedomí. Spala a vyzerala, ako som si ju pamätal. Premkol ma pocit deja vú.

„Prepáč...“ ozvalo sa za mnou. Prudko som sa otočil a pozeral na toho chlapa, s ktorým sa pred chvíľou dievčatá hádali. „Mal by si už ísť. Návštevné hodiny končia.“ Hodil na mňa pohľad, akože mu nemám vzdorovať a snažil sa ma vyviesť von.

Zabuchol za sebou dvere. Pozrel som vedľa. Hnedovláska bola tam. Pribehol som k nej.

„Ahoj... počuj, čo sa jej stalo?“ spýtal som sa.

„Mala nehodu. Išla domov z mojej oslavy, no havarovali,“ vysvetlila mi a do očí sa jej tisli slzy.

„A ako na tom je?“

Potiahla nosom. „Nikto nevie, či to prežije. Je to v Božích rukách,“ povedala.

„Niekde som ťa už videla...“ Na chvíľu stíchla. „Bol si dnes v Grille, však?“

Prikývol som.

„Tak ja sa zastavím poobede. Dúfam, že jej bude lepšie.“

A okruhom som vyšiel. Deana som našiel rozprávať sa s nejakou ženou. Naštvane som doňho drgol.

„Prepáč. Zavolám ti ešte,“ oznámil jej a hneď sa za mnou rozbehol.

„Čo to s tebou je?!“ oboril sa na mňa. „Ja flirtovať nemôžem?“

„Bola tam,“ dostal som zo seba. „Tá, čo ju má zabiť. Bola tam. Ale Caroline bojuje o život, takže teraz ju určite nezabije,“ vysvetľoval som.

Nastúpili sme do auta a konečne sa vydali do hotela pospať si.

***

Pomaly som vošiel ku Caroline do izby. Ona už ale nespala. Hneď, ako ma zbadala, sa od ucha k uchu usmiala.

„Ahoj,“ pozdravila mi a snažila sa posadiť.

„Opatrne!“ Okamžite som k nej skočil.

„Neboj sa. Doktori povedali, že sa musel stať zázrak. Nič mi už nie je. Zajtra ráno ma pustia,“ vychrlila na mňa.

„To je super,“ potešil som sa. „Myslíš si, že by sme sa potom mohli stretnúť?“

Lišiacky sa usmiala. „Keď ma vezmeš na večeru,“ nadhodila. „Ale nie nie... jasné, že sa s tebou stretnem. Rada.“

Do izby zrazu nabehli nejakí ľudia.

„Caroline!“ Jedno dievča sa na ňu hneď vrhlo. „Si v poriadku! Taká som rada!“

„Tak ja pôjdem.“ Naznačil som jej perami a ona prikývla. Pri východe som znova zazrel hnedovlásku, ako nastupuje do auta. Rýchlo som nasadol k Deanovi do auta.

„Sleduj ju!“ prikázal som a on, síce znudene, prikývol. Ak na ňu dáme s Deanom pozor, tak Caroline nič nehrozí. O chvíľu sa aj tak zotmie a keď vyjde slnko, bude po mojom sne. Nevyplní sa. Ona prežije.

Zaparkovali sme neďaleko jej domu, ale dosť na to, aby sme ju nestratili z dohľadu.

„A čo teraz?“ zaujímalo brata.

„Počkáme. Čo iné nám ostáva?“

Vzdychol si. „Si si istý, že to stojí za tú námahu? Nebol to len zlý sen?“

Pevne som mu pozrel do očí. „Ver mi, Dean.“

„Tak fajn. Ale ešte sa trocha natiahnem,“ zamrmlal, oprel sa a zatvoril oči. Ja som ostal dávať na tú malú vrahyňu pozor.

Pohľad Caroline:

Pomaly som otvorila oči. Siahla som po ovládači, ktorý som mala na posteli, a vypla som televízor. Musela som zaspať.

„Ahoj, Caroline,“ pozdravil mi ženský hlas a ja som až poskočila. Pretrela som si oči.

„Elena?“

Záporne pokrútila hlavou.

„Volám sa Katherine. Mám správu pre bratov Salvatorovcov.“

Nechápavo som na ňu hľadela, v hlave mi ešte stále trocha trešťalo.

„Akú správu?“

„Hra začína,“ šepla, zobrala vankúš a priložila mi ho na tvár.

Stúpla mi hladina adrenalínu a začala som kričať a brániť sa. Nie! Čo to, do čerta, robí? Bránila som sa do posledných síl. Avšak tie... rýchlo došli...

Pohľad Sama:

Sprudka som sa mykol na sedadle. Celé čelo som mal od potu. Videl som ju. Obe.

„Dean! Dean, zobuď sa!“ skríkol som po bratovi a ten sa tak strhol, až narazil hlavou do okna.

„Čo sa deje?“

Dychčal som a snažil sa dať si dva a dva dohromady.

„Ona ju nezabije,“ vydýchol som.

Brat sa na mňa usmial. „Ja som ti to hovoril...“

„Zabije ju jej dvojníčka,“ dokončil som a on vytrieštil oči.

„Čože? Má sestru?“

„Očividne áno. Musíme ísť do nemocnice. Okamžite.“

Dean šliapol na pedál a behom piatich minút jeho rýchlosťou sme tam boli. Vbehli sme do nemocnice a ja som sa rozbehol do jej izby. Musím to stihnúť. Keď som ju našiel, žiaden pulz som jej nenahmatal. Bolo to zbytočné. Prišiel som neskoro.

Môj sen... bol skutočný. Aj keď som sa akokoľvek snažil, vyplnil sa. A žiadna večera s ňou nebude. Do očí sa mi tlačili slzy. Bola človek. Obyčajný človek, ktorý nikomu neublížil. A predsa ju zabili.

Sklonil som hlavu a dal sa na odchod. No keď som stál vo dverách, niečo som začul. Otočil som sa a...

Caroline sa prudko posadila a otvorila oči.

Tak čo na to hovoríte? Viem, že ten koniec je prekvapivý, ale istotne si všetci vieme domyslieť, čo sa Caroline stalo. No ak by bol záujem o nejakú, možno bonusovú tretiu časť, tak tam by sa vysvetlilo všetko. Aj to... či bude Sam s Caroline... 

Ale bez toho, aby som vedela, či to niekto čítal to zbytočne písať a pridávať sem nebudem.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek I was trying to protect you - part 2: