OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » I will always choose you 1/2

06.01.2014 (19:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 6× • zobrazeno 1781×

I will always choose you

Sedela som na posteli a po lícach mi stekali slzy. Nechala som ich máčať mi oblečenie, pretože mi to bolo ukradnuté. Všetko mi už bolo jedno.

Zuby mi drkotali a telo sa triaslo. Spomienky na to, čo sa stalo sa mi vkrádali do mysle a mučili ma. Záblesky mi lietali pred očami a ja som to nechcela. Nemohla som to znova vidieť.

„Elena?!“ ozval sa akýsi hlas z diaľky a ja som vedela, že patrí jemu.

Natešene som sa otočila a pozrela jeho smerom. Krásne zelené oči mi hľadeli priamo do tváre a ústa sa roztiahli v širokom úsmeve.

„Sam?“ vydýchla som prekvapene a po líci sa mi skotúľala jedna slza.

Prišiel si po mňa. To bolo to jediné, na čom v tej chvíli záležalo. Nič iné nebolo dôležité. Odrazu som sa na neho nehnevala za našu hádku, ani za to, že odišiel za mnou a nechal Deana samého.

Rozbehla som sa k nemu, keď vtom...

„Sam!“ zvreskla som z plných pľúc, no bolo neskoro. Jeho telo sa rútilo k zemi a on len sťažka vydýchol. Nad ním stála osoba, ktorá sa ma snažila silou mocou zabiť.

„Nikto ti nepomôže!“ precedil pomedzi zuby. „Si sama!“

„A ty si mŕtvy!“ vykríkla som smerom k nemu a bolo to. Dokázala som urobiť to, čo odo mňa ten démon so žltými očami.

Všetka moc, ktorú som v sebe mala mať sa odrazu uvoľnila a nasmerovala som ju priamo na neho. Podlomili sa mu kolená a aj on klesol na zem.

Vystrela som k nemu ruku a začala som ho z diaľky škrtiť. Stačilo mi sa sústrediť a bolo to. Po chvíli už ani nedýchal.

Nečakala som ani na chvíľu a hneď som sa rozbehla za Samom. Kľakla som si k nemu a do očí sa mi nahrnuli slzy. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Naozaj... naozaj sa to stalo?! Je mŕtvy?!

„Nie, Sam!“ kričala som po ňom. „Vydrž to! Prosím, vydrž! Zoženiem, zoženiem pomoc!“ vzlykala som a otáčala sa všetkými smermi.

Avšak aj napriek tomu, že som ho chcela zachrániť... moja moc mi bola jednoducho málo.

Vtom som začula nádych a posteľ zavŕzgala. To ma vrátilo do reality. Cez uslzené oči som sa pozrela pred seba na posteľ, na ktorej teraz sedel Sam.

Mal otvorené oči a prekvapene na mňa hľadel.

„Elena?“ zachripel. A skôr, ako stihol čokoľvek dodať, som sa mu vrhla do náruče a tuho sa k nemu privinula.

Už znova som plakala, tentokrát však do šťastia. Došlo mi, že ako som len tak sedela pri jeho bezvládnom tele pár hodín, nemala som už takmer žiadnu nádej. Ale poznanie, že nakoniec Sam Winchester prežil... to stálo za všetko, čo som podstúpila.

„Tak som sa o teba bála,“ vydýchla som mu do hrude.

„Ja... ale... čo sa stalo?“ dostal zo seba po chvíli.

Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do tváre. Pravdu som mu však nedokázala povedať. A ani som nechcela, pretože mi bolo jasné, čo by mi na to Sam povedal. Určite by s tým nesúhlasil, ba čo horšie... jednoznačne by ma ešte zaškrtil.

„Nuž... zomieral si, ale ja... zachránila som ťa. Podarilo sa mi to, hoci pár dní si bol v bezvedomí,“ zaklamala som automaticky.

Fakt, že bol pár dní mŕtvy som akosi vynechala. Nemala som záujem ho nejako zaťažovať. A predsa... akoby to už len mohol zistiť? Kto by mu to mohol povedať?

„Naozaj?“ Nadvihol obočie. „Ako sa ti to podarilo?“ chcel vedieť.

Ostala som na neho zarazene civieť a nenapadalo ma žiadne klamstvo.

„A nie je to jedno?“ Mávla som rukou. „Podstatné je to, že žiješ, nie?“ Usmiala som sa a potiahla nosom. Avšak keď som ho chcela znova objať, chytil ma a odtiahol ma od seba.

„Tak počkať!“ Zarazil ma. „Ako dlho som bol mimo? A ako sa ti podarilo... samej,“ podotkol. „Dostať ma sem, nech to je kdekoľvek?“

„Ono... sme ešte vždy v tom meste. Neprišla som totiž na spôsob, ako sa odtiaľto dostať, a preto som čakala, že možno ty... možno budeš vedieť, ako na to,“ objasnila som bleskurýchlo.

Mladý Winchester sa postavil na nohy a prešiel k oknu. Vyhliadol von a na chvíľu ostal bez dychu.

„A... čo sa... čo sa stalo s tamtým?“

Zdvihla som sa z postele a prešla k nemu. Dobre som vedela, čo vonku uvidím, ale v tej chvíli som sa hrala na sprostú. Rozmýšľala som, či mu poviem o tom, ako som ho zabila, alebo budem radšej mlčať. Nič mi neprišlo ako práve najvhodnejšie.

Stisla som pery, až vytvorili úzku linku a na žiadne ďalšie slová som sa nezmohla.

„Zabila som ho,“ šepla som takmer nečujne, ale to, ako Sam vedľa mňa strnul, mi ako názor stačilo.

O krok som odstúpila a sklonila hlavu. Bolo mi jasné, čo si o mne musí myslieť. Zabila som človeka.

Sam ma však chytil jemne za líce a zdvihol mi tvár tak, aby som sa na neho pozrela.

„Viem presne, čo si myslíš,“ šepla som takmer nečujne.

„Ale nie, nevieš,“ krivdil mi.

Aj napriek tomu, že som chcela uhnúť jeho pohľadu, nepustil ma.

„Som netvor,“ hlesla som a na ruke mu pristála moja slza.

„Nie si!“ zarazil ma. „Vieš, koľkých som ja zabil? Ak by som mal byť netvor za každú vraždu, tak by som bol jeden z tých najhorších, Elena,“ chlácholil ma. „Urobila si, čo bolo nevyhnutné.“

„Ale...“ začala som namietať, ale on ma plne zamestnal jeho perami.

Prisal sa na tie moje a ja som si okamžite obmotala ruky okolo jeho krku. On prešiel s rukami na môj pás a ešte viac sa ku mne natisol.

Ani som si to neuvedomila a obaja sme padli na posteľ, ja na neho. V tú chvíľu mi bolo jedno, že len prednedávnom vstal z mŕtvych, bolo mi jedno, že toto miesto je plné smrti, jednoducho... jediné, na čo som dokázala myslieť bol on a jeho horúce dotyky.

Prevalil ma pod seba a usmial sa na mňa. Perami sa znova spojil z mojimi a jazykom vkĺzol do mojich úst. Ruky mu zašli pod moje tričko a okamžite mi ho vyzliekol. Sekundu nepozornosti som využila a prevalila ho podo mňa.

Samoľúbo som sa zaškerila a zvliekla z neho tričko.

Vtom však niekto rozkopol dvere a obaja sme sa otočili na tú osobu.

„Preboha!“ zrúkol po nás nahnevane Dean. „Tu a teraz?! Nemôžete počkať?!“

Ja som len vytrieštila oči a rýchlo som zliezla so Sama, hľadajúc svoje tričko. Sam si navliekol to svoje a vstal z postele.

„Dean... ako si sa tu dostal? Myslel som predsa, že si na opačnej strane Ameriky!“ nechápal stále Sam.

„Prišiel som hneď, ako mi volal Bobby. Netrvalo mi dlho, než sa mi podarilo prísť na to, kde by si mohol byť. A Elenina moc bola taká silná, že mi vložila do mysle obraz, kde sa nachádzate...“

„To naozaj?“ skočila som mu prekvapene do reči.

„Áno, očividne si niekomu chcela povedať, kde si, a ja som bol ten prvý, na ktorého si si spomenula, hneď po tom, čo Sam...“ Vytrieštila som na neho oči a pokrútila hlavou. Chcela som, aby mlčal.

„Ako čo, Dean?“ zaujímalo mladšieho brata.

Pozrel na mňa ospravedlňujúco a potom na svojho brata.

„Než si zomrel, braček,“ vydýchol sťažka a ja som len zatajila dych.

Neodvážila som sa ani na Sama pozrieť, nakoľko som vedela, čo by mi povedal. Tušila som, čo mi určite povie.

„Je to pravda, Elena?“ ozval sa po chvíli.

Mlčala som a hľadela do zeme.

„Je to pravda?!“ zrúkol odrazu a ja som od ľaku až poskočila.

„Áno,“ hlesla som.

„Ako si... ako si to mohla urobiť?!“ začal vrieskať.

„Tak ja vás tu asi nechám samých....“ zhodnotil Dean a zberal sa von, aby tam na nás počkal.

Ostali sme znova sami a ja som cítila to napätie, ktoré medzi nami vládlo.

„Čo si urobila?“ spýtal sa znova.

„To, čo som musela,“ šepla som takmer nečujne a dvihla k nemu zrak. Zahľadel sa mi do očí a hneď mu všetko došlo. O krok cúvol.

„Ty... spravila si dohodu?! Predala si...“ Nadýchol sa. „Predala si svoju dušu? Povedz mi pravdu.“

Ja som len bez slova prikývla. „Musela som.“

„Ako si len mohla?! Na čo ti bude desať rokov, Elena?!“

„Toľko času ja ale nemám,“ skočila som mu do reči už hlasnejšie. „Zmluva bola tento krát iná. Preto, lebo ty si iný a ja tiež.“

„Elena!“ skríkol. „Koľko teda?“ spýtal sa už pokojnejšie.

„Rok,“ odvetila som.

Sam na mňa vytrieštil oči a nemohol sa ani poriadne nadýchnuť.

„Prečo?“

„Je to môj život, Sam!“ skríkla som po ňom odrazu.

Podišiel ku mne a chytil ma. Pevne ma zovrel vo svojom objatí. Po chvíli však odstúpil a do očí sa mu tisli slzy.

„Vieš, aké to bolo sebecké?!“

„Bola som sebecká, lebo ťa milujem!“ vykričala som mu do tváre, neschopná ďalších slov. To bolo podľa mňa všetko, čo som mu na to mala povedať.

„Nemôžem to predsa len nechať tak!“

„Musíš,“ presviedčala som ho. „A aj necháš.“

So slzami v očiach som sa na neho usmiala.

Ak mám zomrieť s vedomím, že on bude žiť, nestojí mi to za to? Veď on je ten, pre koho som žila. Len kvôli nemu som ďalej bojovala po tom, čo mi vyvraždili celú rodinu. On a Dean boli jediná rodina, ktorú som mala. Hoci len na chvíľu.

„Aj ja ťa milujem,“ šepol mi a majetnícky si privlastnil moje pery.

No a ja som ho nechala. 

Nakoľko zbožňujem robiť takéto crossoveri, znova som neodolala a jednoducho písala. Preto dúfam, že sa to aspoň niekomu páčilo. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek I will always choose you 1/2: