OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » I will always choose you 2/2

08.01.2014 (10:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 4× • zobrazeno 1653×

Časť druhá

Pretočila som sa na posteli a rukou som sa snažila nahmatať Samovo telo. Nikto ale vedľa mňa v posteli nebol. Prudko som sa teda posadila a otvorila oči.

Začala som sa obzerať navôkol, no bola som v motelovej izbe sama, bez neho. A čo bolo na tom všetkom najhoršie, bolo to, že moje podvedomie tušilo, kam sa vytratil.

Pretrela som si oči a okamžite som sa začala obliekať. Mala som v pláne ho ísť nájsť, pretože som si radšej ani nechcela predstaviť, čo sa môže stať, keď si Sam niečo zoberie do hlavy.

Keď som však vyšla z motelovej izby, na príjazdovej ceste sa objavilo jeho auto. Mladý Winchester si ma hneď všimol a keď vystúpil von, uvedomila som si, že je naštvaný. Na mňa. Ešte stále.

„Bála som sa o teba,“ vydýchla som s jemným úsmevom a vošli sme naspäť do izby.

Sam si len odfrkol.

„Bála si sa? O mňa?!“ zvýšil hlas. „A kedy sa začneš báť o seba?! Ha?“ Prešiel popri mne a sadol si na posteľ.

Pretočila som očami. A máme to tu znova. Pomyslela som si.

„Sammy, vedela som, čoho sa vzdávam, ale ty...“

„Nehovor mi, že ja!“ skočil mi do reči. „Prešli už tri mesiace a ja nehodlám len tak nečinne sledovať, ako mi čochvíľa zomrieš!“

Hľadela som na neho a videla, aké muky prežíva. To utrpenie som dokázala cítiť aj ja. No a to ma desilo.

„Vybrala som si to,“ hlesla som takmer nečujne so slzami na krajíčku. „Vzdala som sa svojho života na úkor tvojho. A neurobila som to preto, aby si sa medzitým zabil!“ skríkla som odrazu. „Myslím, že mi nedochádza, kam stále v noci utekáš?!“

„Ja sa snažím nájsť spôsob, Elena!“ okríkol ma.

„Tým, že vymeníš svoju dušu za moju?“ Nadvihla som obočie a prekrížila si ruky na prsiach.

„Ako o tom...“ šepol a hlas mu zneistel.

„Je jedno ako. Hlavné je, že to viem. Prečo, Sammy? Prečo chceš vyjednávať s...“

„Nijaký démon nechce vyjednávať, Elena!“ zrúkol a prudko sa postavil na nohy. „Vieš, akí sú všetci šťastní, že tam dostanú Elenu Gilbertovú? Dvojníčku, ktorá je vďaka démonickej krvi ešte cennejšia?! Už sa tešia, kedy ten tvoj rok uplynie!“

Stála som oproti nemu úplne bezbranná, netušiac, čo by som mu mala povedať, pretože po pravde... smrti som sa desila.

„Ja netuším, čo ti kto povedal, ale čo môže vedieť jeden démon?“ Pokrčila som plecami.

„Jeden?“ fľochol. „Vyzerám, že som bol len za jedným? Rozprával som sa minimálne s desiatimi!“

„Sam!“ Zaškrípala som zubami. „To si nemal.“

„A to som ti ešte nepovedal tú najlepšiu časť,“ prerušil ma. „Oni ťa nemajú v pláne len zabiť. Budú ťa mučiť, predajú tvoju dušu a tak to pôjde dookola. Možno z teba urobia démona,“ utrúsil akoby len tak na okraj.

Podišla som k nemu a chytila ho za líca. Tým som ho zároveň prinútila pozrieť sa na mňa. Nasucho som preglgla a dúfala, že sa mi nebude triasť hlas, nakoľko som bola vystrašená k smrti.

„Ak by som sa náhodou vrátila, sľúb mi jednu vec.“

„Čokoľvek, láska,“ potiahol nosom.

„Sľúb mi, že ma hneď pri prvej príležitosti pošleš naspäť do pekla.“

Jeho pohľad sa okamžite zmenil a odstúpil odo mňa.

„Čože?“ zachripel. „To nikdy neurobím!“ Pokrútil hlavou. Vyzeral rozhodnuto.

Sklonila som zrak a oblizla si pery. Chápala som ho, no zároveň som si želala, aby on pochopil mňa.

„Nebudeš mať na výber. Buď ty, alebo...“ Na chvíľu som sa zasekla. Kto iný?

„Hm, kto iný, Elena?“ dožadovala sa odpovede.

„Castiel,“ dostala som zo seba.

Síce som na začiatku chcela povedať Dean, lebo on by to aj urobil, no nechcela som si predstaviť, že by Sam nenávidel svojho brata.

No a Cass... ten by ani na sekundu nezaváhal.

O 6 mesiacov neskôr...

Začula som cinknutie a s úsmevom som sa otočila k rúre, z ktorej som vybrala koláč a lá Dean Winchester. Netušila som, čo všetko ten chlap dokáže.

„Je hotový?“ spýtal sa ma starší Winchester ako náhle vošiel do kuchyne.

„Samozrejme,“ prikývla som vážne a obaja sme sa zasmiali. „Mal by si zavolať Sama a...“

„Ehm... čo sa Sama týka...“ odkašľal si Dean. „Išiel sa pozrieť na jeden zdroj. Možno an niečo prišiel.“

„Dean!“ okríkla som ho a nálada mi bleskurýchlo klesla na bod mrazu.

Posledné mesiace som každý deň vymýšľala niečo, čím by som Sama značne zabavila. Cestovali sme všade, kam som chcela ísť, videla som všetko, čo som vidieť chcela...

„Neboj sa.“ Dvihol ruky nad hlavu. „Nenechal som ho ísť samého! Je s ním Cass...“

Prišpendlila som ho pohľadom a on radšej zmĺkol. Mala som sto chutí mu vraziť, no nemalo by to žiaden účinok. 

Dala som si dole zásteru a hodila ju do Deana.

„Prešla ma chuť do jedla,“ zavrčala som a šla preč.

„A čo môj koláčik?“ zaujímalo Winchestra.

Bez slova som vybehla hore do izby a nechala som slzám voľný priechod. Už ma nebavilo tváriť sa, že je všetko v poriadku. Nič nebolo v priadku.

Už tri mesiace žijeme v dome, tvárime sa ako jedna veľká šťastná rodina a potom... Sam dostane znova svoj šialený nápad a odíde! Dokonca sme si do izby povesili jednu jedinú spoločnú fotografiu, aby som mala lepší pocit udomácnenia. No on očividne nikdy neprestal so svojimi strelenými nápadmi.

Vtom som začula akési zvuky z chodby a okamžite som otvorila dvere. Predo mnou stáli Sam a Castiel. Obaja celí od krvi.

Prešla som k anjelovi a vlepila mu facku. On len sklonil zrak, pretože vedel, prečo to bolo. Mali sme dohodu. A on ju porušil.

„Ako si mohol, Cass? Viem, že on nemá rozum a má debilné nápady, ale... myslela som, že ho zastavíš!“ Ako som na neho na začiatku kričala, dopovedala som to ledva šeptom.

„Elena...“ Podišiel ku mne Sam, no ja som ho dvihnutou rukou zastavila.

„Nie, prestaň. Prosím, ušetri si to vysvetľovanie, dobre?“ Na to, že som ho ešte pred chvíľou mala sto chutí vlastnoručne zaškrtiť... mi teraz bolo jedno, čo by mi povedal. Bola som pokojná. Alebo skôr... chladná.

„Umyte sa a jedlo máte na stole,“ navrhla som a keď sa obaja otočili, niečo mi ešte napadlo: „Vážne si si myslel, že to bude fungovať?“ Nadvihla som obočie. „Že budeme s Deanom celý večer robiť jeden koláč?“

Neodpovedal, len sa zatváril sklesnuto. Keby tak vedel, ako to bolelo mňa! Tak som na neho kdesi v hĺbke duše chcela nakričať, prefackať ho, aby si uvedomil, o čo prichádza. Milujem ho a milovala som ho od prvej chvíle, no teraz... akoby sa mi vzďaľoval. Tak úporne sa ma s Deanom snažili zachrániť, až si neuvedomili, že ja medzitým umieram. Dnes bol predsa len ôsmy deň v mesiaci a to znamenalo, že od smrti ma delili presne tri mesiace.

Presne o 3 mesiace:

Cez tenké závesy prenikalo do izby svetlo a zvonku k nám doliehal vtáčí spev. Pomaly som otvorila oči a hneď sa mi stretol pohľad s tým Samovým.

„Dobré ránko.“ Usmiala som sa a vtisla mu bozk.

„Dobré ráno,“ utrúsil potichu. „Vieš, aký je dnes deň?“ Nadvihol zachmúrene obočie.

Pretočila som očami a sadla si na neho.

„Prečo kazíš takú nádhernú chvíľku?“ zaúpela som a pobozkala ho.

Pocítila som jeho ruky na mojom páse a dúfala som, že sa chytí. Naozaj som nemala chuť rozmýšľať o dnešku. Ak mám zomrieť, tak chcem byť aspoň celý ten čas s mužom, ktorého milujem.

„Tá chvíľka je pokazená už dosť dlho,“ zagánil na mňa.

„Prečo mi nedáš šancu? Aj tak si po mňa za štrnásť hodín prídu,“ skonštatovala som holý fakt a lačne zaútočila na jeho pery.

Tento raz už našťastie začal spolupracovať a behom pár sekúnd mi vyzliekol košieľku. Rukami skĺzol po chrbte k pásu a prevrátil ma pod seba. To mu už nerobilo žiaden problém vyzliecť mi medzitým nohavičky.

Ja som nechcela nijako zaostávať a tak som mu vyzliekla tričko. No prstami som si vychutnávala každý jeden kúsok jeho dokonalého tela. Pyžamové nohavice a boxerky tiež neboli problémom.

Opatrne do mňa vnikol a najprv sa pohyboval pomaly. Chcel mi dopriať vychutnávanie. Usmiala som sa a spojila naše pery. Potom však postupne začal pridávať na tempe a ja som mu zaryla nechty do chrbta.

Vtom sa mi len potvrdilo to, čo som si myslela. Celý čas som mala všetko, čo som potrebovala a chcela. Mala som jeho.

„Milujem ťa,“ zašepkal mi do ucha a v tej chvíli to prišlo. Poddala som sa všetkému.

„Ste normálni?““ vrieskala som po nich, keď hodiny ukázali pol dvanástej a mojich posledných tridsať minút života.

Sam a Dean tu všade pobehovali a kreslili všetky možné symboly. Cassa poslali hore.

„To nebude fungovať!“ trvala som na svojom. „Akurát vás tiež zabijú...“

„Nikto dnes nezomrie,“ skočil mi do reči Dean. „Jedine ak tie psy, alebo koho pošlú.“

Naštvane som si založila ruky na prsiach a vyšla som hore do svojej izby.

„Čo to kreslíš, Cass?“ spýtala som sa a prizrela sa jeho sprejovému dielu.

„Vieš, čo to je,“ zamrmlal a zakryl to kobercom.

Prikývla som a postavila sa priamo do stredu.

„Zavolaj, prosím, Sama, keď pôjdeš dole. Chcem sa s ním ešte porozprávať,“ požiadala som.

Anjel na mňa len smutne pozrel, nakoľko vedel, čo chcem robiť.

„Dobre.“

Netrvalo dlho a v izbe sa zjavil Sam. Nastavila som mu náruč a on na nič nečakal. Zabralo to. Dostala som ho. Hneď podišiel ku mne a zatočil mnou vo vzduchu.

„Sammy...“ zašepkala som. „Chcem sa s tebou porozprávať,“ potiahla som nosom a až vtedy mi došlo, že začínam plakať.

„Hej, nie, nie... Elena, čo sa deje?“ Nadvihol mi bradu a pozrel mi priamo do očí. Mňa len pichlo až pri srdci. Z toho, čo som musela urobiť...

„Milujem ťa, Sammy,“ zavzlykala som a po líci sa mi skotúľali dve horúce slzy. „V živote som k nikomu necítila nič také, ako k tebe...“ hlas sa mi zlomil a v hrdle som mala guču, ktorá mi bránila pokračovať. Snažila som sa preto zhlboka dýchať.

„Nenechám ťa riskovať svoj život, keď som ťa zachránila,“ usmiala som sa aj cez slzy.

Hodinky ukázali, že mi ostáva posledných päť minút. Čas mi dochádzal rýchlejšie, ako som čakala.

„Sľúb mi, že sa budeš držať Deana. A že sa ma nepokúsiš priviesť späť.“ Utrela som si rukávom nos.

„Čože?“ Pokrčil nechápavo obočie. „Ale, Elena... ja a Dean... máme plán...“

S úsmevom som prikývla.

„Samozrejme, že máte. Vy vždy.“ A poslednýkrát som spojila naše pery. Ten bozk vyjadroval všetko, čo som mu túžila ešte povedať. Lásku, vášeň, naliehavosť... a dával mu zbohom.

Keď som sa od neho odtiahla, cúvla som ešte o pár krokov, aby som vyšla z kruhu.

„Prepáč mi to,“ zavzlykala som a utrela si oči od sĺz. „Musím to urobiť.“

Začalo odbíjať dvanásť.

Sam ku mne okamžite vykročil, no zastavila ho priehľadná bariéra. Pascu, ktorá mala byť proti démonom... sa mi podarilo prerobiť na pascu proti ľuďom.

„Elena...“ hlesol a naše pohľady sa stretli. „To nemôžeš!“ zrúkol a začal trieskať do tej bariéry.

„Milujem ťa,“ priznala som a poslednýkrát sa na neho pozrela.

Srdce sa mi trhalo na kúsočky, no nemala som inej možnosti. Otočila som sa a vyšla z miestnosti aj napriek jeho kriku. Slzi mi tiekli po tvári a keď som došla k schodisku, zastavila som sa pohľadom na Cassa, ktorý odrovnal Deana.

„Ďakujem,“ naznačila som perami a anjel aj s lovcom v bezvedomí sa premiestnili do bezpečia.

Zrak som upriamila na poslednú pečať, ktorú Dean nedokončil. Tú najdôležitejšiu.

Vtom sa otvorili dvere a dovnútra vošiel akýsi muž. Keď ho osvetlilo svetlo, zbadala som tie žlté oči.

Zatajila som dych a o krok cúvla.

„Je čas, maličká.“ Usmial sa žltooký démon.

So strachom som prikývla.

„Bude to bolieť?“ Hlas sa mi triasol.

„Smrť?“ nadvihol obočie. „Asi ako pád zo schodov,“ prehodil.

Pokrčila som obočie a vtom... niečo do mňa zozadu narazilo a ja som padala. Cítila som, ako sa mi lámu kosti, no bolesť som nepociťovala takmer žiadnu.

Jediné, čo som počula, bol prísľub môjho priateľa.

„Privediem ťa naspäť!“ prisahal lovec.

A nie hocijaký.

Samotný Sam Winchester. 

Tak a dúfam, že sa vám druhá a posledná časť mojej "jednorázovky" páčila. Viem, že to neskončilo práve najlepšie, ale tak aj takýto koniec je koniec. 

Nuž.. a nakoľko si myslím, že väčšina z vás čakala možno niečo iné, tak len by som asi chcela na záver vysvetliť, že tu ani tak nešlo o tento crossover, ako o poukázanie na to, aké divy robí s človekom láska. Že ho núti riskovať pre druhého, nehľadiac na to, čo by mal robiť. A preto je to vlastne písané (viac-menej) ako také útržky, nakoľko aj Sam a Elena mi prišli ako dosť formovateľné postavy, pretože obaja sú nesmierne obetaví.  :) 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek I will always choose you 2/2: