OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Little liars

03.11.2013 (11:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 6× • zobrazeno 1774×

Little liars

Vystúpila som z auta a rozhliadla sa navôkol. Staré, dobré Beacon Hills, kde som strávila trocha času, zatiaľ čo som utekala pred Klausom.

No to sa teraz zmení. Viem, že Elena je moja dvojníčka a ak ju doručím Klausovi spolu s kameňom, upírom a vlkolakom... určite pristúpi na dohodu a nechá ma na pokoji. Veď ako sa to vlastne hovorí? Oko za oko, nie?

Zabuchla som dvere a opatrne, prešľapujúc z nohy na nohu som vykročila dopredu ku schátranému domu, ktorý bol priamo predo mnou.

Vďaka tomu som vlastne spoznala toho, kto by mal byť vo vnútri. On bol mladý, ranený vlkolak, túžiaci zabudnúť na všetko, čo sa mu prihodilo a ja som hľadala nejaký úkryt. On sa skrýval tiež. Tak sme si vzájomne pomohli. Samozrejme, až dokým...

Pokrútila som hlavou.

Nemysli na to! Napomenula som sa a pokračovala v chôdzi. Bola som už pred dverami, keď som zvnútra niečo začula.

Musí tam byť! Prebleslo mi natešene hlavou a nohou som vykopla staré, rozpadajúce sa dvere.

„Derek?!“ skríkla som do prázdna a prešla do haly. „Viem, že si tu, Derek!“ kričala som ďalej a to, že sa mi nechcel ukázať ma v skutku iritovalo. Mal viac ako dosť dôvodov neveriť mi, ale naozaj s tým chcel začať?

Odrazu som pod nohami necítila zem a skôr, než som si stihla uvedomiť, čo sa deje, preletela som vzduchom a pristála asi tak na siedmom schode. Udrela som si dosť silno hlavu, no aj napriek tomu som už v ďalšej sekunde stála na nohách a hľadela do tváre muža, ktorý mi asi neodpustil to, čo sa stalo.

„Ahoj,“ hodila som po ňom úsmev šelmy a on len vyceril svoje tesáky.

„Cccc...“ Moje opätky klopkali na každom schode a keď som stála oproti nemu, vlkolak zatínal ruky do pästí, len aby mi hneď nevrazil. „Takto sa víta návšteva?“

„Čo tu chceš?!“ precedil naštvane.

Stisla som pery a zatvárila sa nevinne.

„Šla som okolo a spomenula si na teba. Vieš, taká menšia nostalgia,“ mávla som nad tým rukou.

„Neklam mi!“ zahriakol ma. „Už viac nie! Ty nikdy neprídeš bezdôvodne!“

„To je to až tak vidieť?“ uchechtla som sa a podišla ešte bližšie, ignorujúc jeho vrčanie. Dvihla som k nemu ruku a chcela som sa ho dotknúť, no on ma len zdrapil a odsotil ma.

„Prestaň s tým, Katherine!“ zrúkol po mne. „Dvakrát do toho istého nevkročím!“

Vzdychla som si a pretočila očami. Očividne nie je taký sprostý a namotať si ho bude preto ťažšie. Keby sa to vtedy nestalo, nemusela by som byť teraz v tejto kaši.

Nedala som sa odradiť a znova som k nemu podišla a keď sa napriahol tento krát, chytila som mu ruku a odhodila ho na stranu. Prerazil stenu a ja som len pomaly došla za ním.

„Ak by som ťa chcela zmlátiť, nemyslíš si, že by som si vybrala iný príchod?“ nadvihla som spýtavo obočie, nespúšťajúc z neho zrak.

Bol taký krásny a keby medzi nami neboli nezhody, možno by mi aj bolo ľúto toho, že som ho vlastne prišla znova oklamať. No na moju obranu... obaja sme klamári. Ani jeden z nás nevravel po prvý krát pravdu.

Derek sa postavil a nenávistne na mňa hľadel.

„Povedz mi aspoň jeden dôvod, prečo by som ti mal veriť!“ žiadal odo mňa.

„Nemal by si,“ začala som opatrne a vykročila smerom k nemu. Keď som videla, že sa neodťahuje, pokračovala som: „Zachovala som sa tak, ako som nemala a klamala som ti. Bola som hnusná mrcha, idúca si za svojím...“ rukami som ho oblapila okolo krku a naše tváre sa skoro dotýkali.

„No obaja sme mali tajomstvá, o ktorých sme klamali, nie? A ja si myslím, že by sme tomu mohli dať druhú šancu...“ Perami som sa prisala na tie jeho a nedovolila mu odtrhnúť sa, ani keby chcel.

On ma však okamžite chytil za pás a pritiahol si ma bližšie. Snažil sa zmocniť mojich pier, ale zabúdal na to, kto to všetko vedie.

Behom pár sekúnd sme už boli v jeho izbe a ja som si bola istá, že mi môj plán vyjde. Dostanem ho znova.

Surovo ma hodil na svoju posteľ a hneď na to ma zaľahol celou váhou svojho tela.

„Chcem ťa,“ zašepkala som mu do ucha, usmievajúc sa na neho.

On sa ku mne sklonil ešte viac a začal môj krk obsypávať bozkami. Pomaly smeroval nižšie a potom...

Jediné, čo som začula bolo prasknutie mojich väzov...

Opatrne som otvorila oči, netušiac, kde som alebo čo sa pred chvíľou stalo. Pár krát som zažmurkala, aby sa moje oči prispôsobili svetlu naokolo.

Spomienky sa mi začali vracať po kúskoch a ja som si spomenula.

Do šľaka! Zanadávala som si v duchu. Ako som mohla byť taká sprostá a naozaj si myslieť, že by to s ním šlo tak rýchlo?

„Derek!“ zvreskla som do prázdna a pokúsila sa pohnúť, čo bolo vďaka okovám na rukách dosť komplikované.

Bola som pripútaná ku kamennej stene niekde pod jeho domom, očividne, nakoľko som jasne počula jeho kroky, ako schádzal dole niektorými drevenými schodmi, ktoré boli odrazu kamenné. Očividne toto musela byť ešte stará stavba.

Otvorili sa veľké dvere a v nich stál Derek, s chladným výrazom v tvári.

„Čo to má znamenať?“ zaujímalo ma.

„Ber to ako splatenie toho, čo si mi urobila aj ty!“ obvinil ma a prikročil bližšie.

Oprela som si hlavu o stenu a zasmiala sa sama pre seba.

„Aha. Jasné, ako som na to mohla zabudnúť?“

„Ja som na to rozhodne nezabudol!“

Oblizla som si pery a neveriacky na neho pozrela.

„Nebolo to nič osobné, Derek. To som ti povedala...“

Prekrížil si ruky na hrudi a zagánil na mňa.

„Nič osobné?!“ skočil mi do reči. „To, že si sa ťahala s mojím strýkom a pomohla mu dostať sa z problémov pomocou mňa nemám brať osobne?!“ zrúkol.

„A nechcel si ho predsa naspäť?“ bránila som sa, ale môj výraz bol teraz skôr pobavený.

On prešiel ku mne a sadol si na zem oproti mne.

„Myslela si si, že ti naletím, však?“

„Ja ti neklamem! Naozaj som prišla za tebou!“ trvala som na svojom, síce to bola lož. Za nijakých okolností mu nepoviem pravdu a zvlášť keď nemusím.

Schytil ma za vlasy a potiahol k sebe.

„Prestaň s tím!“

To ma už prestalo baviť. Potiahol ma za vlasy a to nemal. Behom sekundy som pretrhla okovy a odhodila ho od seba.

Nerobilo mi to žiaden problém a hneď som bola na nohách. Prehrabla som si kučery a podišla k nemu. Hľadel na mňa s vytrieštenými očami, neschopný slova.

„Ako...?“

Samoľúbo som sa na neho usmiala.

„Prešlo veľa času, od kedy sme sa naposledy videli,“ vysvetlila som prosto a šúchala si ruky. Medzitým sa on postavil zo zeme, stále ochromený.

„Povedz mi jednu vec,“ oslovil ma. „Chcela si mi to niekedy povedať?“ šepol slabo.

Zahryzla som si do pery a nepozrela mu do očí. O tomto som sa s ním rozhodne nechcela baviť. Pretože už len spomienka na to, ako sa všetko dozvedel bola hrozná...

„Dobré ráno,“ usmial sa na mňa Derek a vlepil mi bozk do vlasov.

Ja som sa len spokojne otočil k vlkolakovi a pritiahla si jeho pery k svojím. Nedokázala som sa ho nabažiť.

„Mal by som... mal by som ísť...“ šepkal medzi bozkami.

„Tak to rozhodne nie!“ zarazila som ho okamžite a pretočila sa na neho. „Nikam ťa nepustím. Si len môj!“ zahlásila som a začala som dobíjať jeho pery. Jemu to neprekážalo a rukou mi začal chodiť po chrbte hore a dole.

No v tom niekto zaklopal na dvere. Obaja sme prestali.

„Kto vie, že si tu?“ zaujímalo Dereka.

Aj napriek tomu, že by som chcela nájsť aspoň jedného takého človeka, nikto ma nenapadal. Zabalila som sa do deky a prešla k dverám.

Keď som ich otvorila, ostala som úplne ochromene hľadieť na moju návštevu.

„Katherine, je to tak dlho,“ pozdravil ma Peter a pobozkal ma.

„Peter“, vydýchla som.

„Katherine?“ ozvalo sa prekvapene a mnou a ja som sa otočila k Derekovi.

„Derek,“ šepla som neschopná ďalších slov.

„Nič by som ti nepovedala,“ vysvetlila som. „Cítil by si ku mne niečo? Keby si vedel, že som kedysi mala niečo s tvojím strýkom?“ nadvihla som obočie.

Pozrel mi pevne do očí.

„Určite by som k tebe necítil toľkú nenávisť, ako teraz, keby si mi to povedala...“

Rozhodila som naštvane rukami.

„Tak sa cez to prenes! Jemu som to dlhovala!“ precedila som pomedzi zuby naštvane. Keď onedlho zomrie, prečo mu nepovedať pravdu?

„Čože?“ hlesol. „Katherine niečo niekomu dlhovala?“ neveril mi.

„Áno. On ma totiž zachránil. Pri splne, keď tu v Beacon Hills boli viaceré svorky. Zachránil ma pred nejakým Ennisom.“

Derek zatajil dych a to ma utvrdilo vtom, že dobre vie, kto to je. Prešil ku mne a chytil ma za líce.

„Ja... myslel som, že... myslel som...“

„Pšššt,“ priložila som mu ruku na ústa.

To, že si naozaj myslel, že by som toto urobila, pre mňa bolo neľahké.

„Nemysli na to,“ šepla som mu.

Po chvíli sa odo mňa ale odtiahol.

„Keď si s ním nič nemala, prečo si ma spútala?“ vychrlil.

Nad tým som sa musela okamžite usmiať.

„Nemohla som dovoliť, aby si mi prekazil plány, Derek. Chcela som sa zbaviť Ennisa a s tým mi mohol pomôcť jedine Peter.“

„Takže som sa tri dni snažil privolať pomoc do opusteného skladiska len preto, lebo si chcela zabiť alfu?“

„Dá sa to aj takto povedať,“ usmiala som sa nevinne. „Ale teraz sme tu! Spolu!“

Znova som ho chytila a pobozkala ho. Neodtiahol sa, no neopetoval mi to.

„Neverím ti, Kath,“ prižmúrila som oči.

„Fajn, ani by si nemal!“

Prudko som ho chytila a stačilo pár sekúnd na to, aby sa v bezvedomí zložil na zem. Kto by si pomyslel, že to takto skončí?

„Sladké sny, Derek. Budú tvoje posledné.“ 

Viem, že je to také asi o ničom, ale jednoducho.... predstava tých dvoch sa mi neskutočne páčila a musela som niečo napísať. Na začiatku sa mi to zdalo dobré, ale čím viac to čítam, tým je to horšie. No nakoľko mi to v notebooku straší už dosť dlho, rozhodla som sa to sem pridať. Tak posúďte samy. Páčilo sa? 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Little liars: