OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » More spomienok

28.08.2012 (13:00) • leainka • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 3× • zobrazeno 1628×

Hľadali sme poslednú knihu kúziel. Patrí Melisse, akurát problém je, že sa nenachádza v meste.

Mama jej zanechala mapu, kde sa kniha nachádza. Pomocou odhaľovacieho kúzla sme rozlúštili presný popis.

Kniha sa nachádza približne päťdesiat kilometrov od nás. Problém bol, že v lese hrôzy.

Les hrôzy sa volá preto, lebo v ňom žili rôzne bytosti, ktoré sú tam aj doteraz.

Sedím s Jakom a Melissou vzadu v aute. Ostatní išli druhým autom.

„Fey, môžeš mi pozerať tie tabule?" Z premýšlania naspäť do reality ma vrátil Jakov hlas.

„Oh... samozrejme."

Pozriem von oknom. Blížime sa k tomu miestu. Cítim to.

„Teraz doľava." Tak o päť minút sme na mieste.

„Musím ísť?" zamrmlala Melissa a vystúpila. Pozrela som sa na Jaka a urobila som to isté.

„Zoberte si toto. Budeme chodiť všetci spolu. "

Adam nám podal baterky. Len čo sme vstúpili do lesa, mala som husiu kožu. Bolo tu tak desivé ticho. Les bol tmavý, no hrôza.

„Mám z toho zlý pocit, nevrátime sa radšej?" Diana pridala viac do kroku.

Po hodinách hľadania sme si sadli ku nejakým skalám.

„Asi sa vrátime, je to tu jedno veľké bludisko." Adam pozeral do mapy, ale nič.

„Počkať... počujete ten šum?" začujem šum ako keď voda šumí.

Nadvihli sme sa a pozreli za skaly. Bolo tam more.

„Našli sme to, za týmto morom je mapa," zvolal radostne Adam a všetci sme sa rozbehli k vode.

„Aha... volá sa to more spomienok," ukázala Cassie na tabuľu.

Keď sme okolo mora prechádzali, nemohla som odolať a kľakla si k nemu. Bolo fakt krásne, voda úplne žiarila.

„Fey ,nerob to! Nedotýkaj sa toho!" kričal na mňa Jake, no ja som neodolala a dlaňou sa dotkla hladiny vody.

Bolo to vzrušujúce. Cítila som silu toho mora.

Pred očami sa mi objavila tma.

Keď som znova otvorila oči, nachádzala som sa v miestnosti, kde som bola ako malé dieťa. Je to zvláštne, som tu ako keby ako duch. Prvá spomienka, ktorú som videla, bola s mojím ocom.

Ležala som v postieľke prikrytá bielou dečkou. Oco sa so mnou hral a ja som sa smiala bublavým smiechom. Po chvíľke som sa premiestnila ku prvému dňu na základnej škole. Mala som modré šatočky a vlásky vyčesané dohora.

Ďalšia spomienka, ja a Melissa ako malé deti, keď sme chodili špehovať Jaka k nim na záhradu. Jake vždy chodieval cez prázdniny domov. On bol mojím snom. O minútku som sa ocitla v našej skrýši v deň, keď prišla Cassie.

„Si sto percentná čarodejnica."  

„Nick zomrel. Našli ho v jazere."

„Jake sa vrátil do mesta, počuli ste už o tom?" 

„Fey, zabudni naňho. Je to len strata času."

Pred očami sa mi premietali rôzne obrazy, boli sme v Jakovej izbe a bozkávali sa.

Posledná spomienka bola... zo včera. Bol tam Jake a Cassie.

„Jake... ja nemôžem."

„Už nevydržím predstierať, že k tebe nič necítim." Nahol sa k nej a pobozkal ju. Tá mrcha. Niečo ma začalo ťahať späť, preč k ostatným.

Spadla som na zadok a opäť otvorila oči. Bola som naspäť medzi nimi.

„Fey... si v poriadku? Prečo si to vôbec chytala? Bál som sa o teba."

Jake ku mne vystrie ruku, no ja ho buchnem a postavím sa sama.

„Mal by si sa skôr starať o Cassie ako o mňa," poviem nepríjemne a vydám sa ďalej.

„Počkaj, Fey, ako to myslíš?" zarazí ma Adam.

„Spýtaj sa Cassie, čo včera a s kým robila." Nenávistne na ňu pozriem.

„Adam, ja..." začne Cassie, ale nedopovie to.

„Je to moja chyba. Ja som ju pobozkal. Prepáč mi to, Fey," priznal si to Jake.

Ja len pokrčím ramenami.

„Drž sa odo mňa ďalej."

Celú zvyšnú cestu sme šli v trápnom tichu. Miešali sa vo mne rôzne pocity.

„Tu je to," povie Mel a a strčí ruku do stromu. Odriekne nejaké zaklínadlo. Keď ruku vytiahne, má v nej už aj knihu.

„Mám to a teraz padajme."

Smutne sa pozriem pred seba. Zbadám akúsi ženu v čiernom habite.

„Fey, to si necháš? Aby ti zničila život? Pomsti sa... pomsti sa. Si dosť silná," hučalo mi v hlave. Tento hlas mi znel v hlave ešte dobrých päť minút.

„Fey, pohni!" skríkla na mňa Cassie.

Zrodil sa vo mne hnev. Otočila som sa a rukou ju zasiahla elektrikou. Predstavila som si silnú búrku. „Fey... prestaň!" kričali ostatní, ale nikto ma nezastavil.

Počasie sa začalo meniť. Nebo sa zatiahlo a boli blesky. Po chvíľke blesky vystriedali hromy a dážď. Cassie sa ku mne rozbehla, natiahla pravú ruku mi k srdcu a zasiahla ma. Odletela som dobrých desať metrov dozadu. Pred očami sa mi zatmelo.

Z pohľadu Cassie:

Vystrela som k Fey ruku, aby som ju zastavila.

„Nebo, peklo, raj... nech je Fey opäť naj," opakovala som zaklínadlo, ktoré mi prvé napadlo. Ale stal sa opak. Niečo, čo som nečakala.

Ucítila som v sebe čiernu mágiu. Dotkla som sa Fey a ona odletela dozadu. Bože, ja som ju zasiahla. Rozbehla som sa k nej so slzami v očiach.

Začala som plakať a kľakla si k nej.

„Nechcela som, prisahám. Vážne som toto nechcela. Pomôžte mi."

„Chyť te ju a prajte si, nech otvorí oči," zakričala Diana a všetci sme tak urobili. Ak neprežije, bude to moja chyba. Budem si to výyčítať do konca života.

Z pohľadu Fey:

Bola som v nejakej veľmi osvetlenej miestnosti.

„Oci?" spýtam sa, keď ho uvidím stáť pred sebou. „Je to iba sen, však?"

Pokrúti hlavou. „Zlatíčko... som tu stále s tebou, ale ty sa musíš teraz vrátiť naspäť ku kamarátom. Ešte neprišiel tvoj čas, aby si umrela. Vráť sa... otvor oči." Pozriem pred seba, ale už tam nie je. Prudko otvorím oči.

Poobzerám sa a som asi v nemocnici.

„Fey, ty si sa vrátila!" vyobjíma ma Mel.

Po dvoch dňoch ma pustili.

Pred nemocnicou ma všetci čakali.

„Môžem s tebou hovoriť?" postaví sa predo mňa Jake. Pozriem sa na ostatných.

„Dobre, my už pôjdeme... ahojte," rozlúčili sa a už ich nebolo.

Jake mi podal ružu.

„Chceš ma podplatiť kvetom?" Nadvihnem obočie, ale kvet prijmem.

„Nie, chcel som ti len povedať, že ťa milujem. Prišiel som na to až keď som ťa stratil. Prosím, daj mi ešte jednu šancu."

Usmejem sa a objímem ho.

„To ti trvalo, než si na to prišiel. Máš poslednú šancu, tak si to nepokaz."

„Milujem ťa."

„Aj ja teba," poviem a spojím naše pery.

Takže máme tu koniec.

Páčila sa Vám?

Túto poviedku chcem venovať svojmu technikovi - Perla. Bez nej by som nemala tak krásne zhrnutie. Takže ešte raz ďakujem.

Autor: leainka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek More spomienok: