OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Humusáčka zo Slizolinu - 19. kapitola

30.08.2012 (20:00) • Killy • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 11× • zobrazeno 2600×

Napokon predsa len Lina zavrela svoj kufor a zamkla ho. Nešťastne si vzdychla. Túto chvíľu oddaľovala tak dlho, no teraz sa to už nedalo vziať späť. O pár hodín ju Rokfortský expres odvezie do Londýna – ďaleko od jej milovaného Rokfortu a už nebude mať možnosť vrátiť to. Počula, ako si Lily vedľa nej ľahla na posteľ zadržujúc vzlyky. Lina sa na ňu otočila.

„Lily... Lily, neplač,“ požiadala ju potichu, no to akoby Lily odštartovalo. Už naplno sa rozplakala a hlavu si strčila pod vankúš. Relina sa chápavo usmiala a prisadla si ku kamarátke. Pohladkala ju po chrbte a čakala, kým sa upokojí.

„Ach, Lina... V tejto spálni sa ukrýva toľko spomienok a ja sa neviem zmieriť s tým, že ju mám už naveky opustiť. Alebo že ju na budúci rok dostanú prváci!“ povedala Lily a utrela si slzy. Lina nevedela prečo, no keď sa na Lils teraz pozrela, celá táto situácia jej prišla veľmi smiešna. Asi aj Lily si všimla, že jej mykalo kútikmi úst, a tak sa na ňu pohoršene zadívala.

„Ale má to aj svetlé stránky,“ pripomenula jej Lina. Lily sa na ňu nesúhlaste zamračila. „Veď ešte koncom tohto leta si chceš zobrať Jamesa, zabudla si?“

Lily chápavo prikývla a pri spomienke na Jamesa sa celá rozžiarila.

„Dúfam, že ti je jasné, že mi pôjdeš za svedka. Ty mne a Sirius Jamesovi,“ odvetila.

„To ma teší. Neviem si predstaviť Siriusa v čiernom obleku s bielou mašličkou, ako stojí za Jamesom a povzbudzuje ho,“ uškrnula sa. Lily sa zachichotala.

„Viem si živo predstaviť ten jeho výraz, keď mi bude James sľubovať vernosť. A na konci, keď kňaz bude vyzývať k námietkam, tak Sirius vykríkne niečo v zmysle „Paroháč, neopúšťaj ma“!“

Teraz sa už smiali dve a do toho do izby prišli ostatné spolubývajúce.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa ich opatrne jedna z nich. Lina sa uškrnula.

„Len rozoberáme Jamesov svadobný deň,“ odvetila a znova sa uškrnula.

Ešte v ten deň mala Lina naplánovanú schôdzku so Siriusom. Mali sa stretnúť pred jazerom, čo jej prišlo maximálne romantické a tak sa hneď po obede vybrala na školské pozemky. Keď prechádzala okolo soviarne, všimla si, ako sa na kameni vyhrieva jej biela mačka Nala. Lina sa usmiala a zobrala ju na ruky.

„No čo, cica? Máš šťastie, že som ťa našla, inak by si tu ostala. Aj keď tebe by to nevadilo, však nie?“ Mačka zamňaukala a tak to Lina brala ako súhlas. Vzdychla si. „Ani ty nechceš odísť, však?“ Nala opäť mňaukla. „Tak ťa teda zoberiem k Hagridovi. Ten sa o teba určite postará,“ povedala.

Pri spomienke na Hagrida sa začervenala. Už to bolo dávno, čo ho naposledy navštívila. Spomenula si, ako ho prvýkrát stretla. Bola jedna z mnohých prváčok, ktoré sedeli v člnoch. Približovali sa k mostu, keď z neho odrazu zoskočilo malé striebristé mača a dopadlo rovno na Hagridovu hlavu. Keď si ho rozmotal z vlasov, podal ho Line, ktorá mača sledovala zbožným pohľadom.

Lina cítila, ako ju zaštípali oči. Takže predsa len na mňa dopadla Lilyna nálada, pomyslela si a zamrkala. Mačku opäť položila na zem. V Rokforte jej bude lepšie. A navyše si bola istá, že sa na ňu Umrnčaná Myrtla naviazala viac, ako by bolo zdravé, a tak jej chcela urobiť radosť.

Konečne sa dostavila pred veľké jazero. Sadla si na obvyklé miesto pod majestátny dub, ktorý tu rástol už od nepamäti a zahľadela sa na pokojnú hladinu.

„Ahoj,“ ozval sa za ňou Siriusov melodický hlas. Lina sa na neho s úsmevom otočila a poklopkala na miesto vedľa seba. Sirius si k nej prisadol a objal ju okolo pliec. „Bude ti to chýbať, však?“ spýtal sa jej po chvíli ticha. Lina váhavo prikývla.

„Ako každému v našom ročníku,“ odvetila. Sirius pokrútil hlavou.

„Rokfort som vždy považoval za domov. Ale uvedomil som si, že tým je miesto, kde sú moji priatelia. Kde si ty." Odmlčal sa a pozrel jej do očí. Lina sa na neho usmiala a pohladila ho po tvári. „Pred mesiacom som si kúpil menší dom pri Londýne. Napadlo mi, že... že či by si tam nechcela bývať so mnou,“ dokončil napokon a zadržujúc dych čakal na odpoveď. Lina mu venovala pohľad plný prekvapenia a usmiala sa.

„Ale, ale... žeby sa Casanova rozhodol usadiť?“ zavtipkovala a tým zrušila napätú atmosféru. Sirius pretočil očami.

„Ty prekazíš každý pokus o romantiku, naozaj,“ odvetil a uškrnul sa. Lina sa potmehúdsky usmiala.

„Takže sa pán Black snažil o romantiku, áno?“ povedala, v očiach jej tancovali iskričky.

„Nezvykaj si. Bolo to za výnimočných okolností,“ odsekol, pri čom sa aj naďalej usmieval.

„Chcela,“ povedala. Sirius zmätene zaklipkal očami.

„Čo by si chcela?“ opýtal sa jej nechápavo.

„Chcela by som s tebou bývať v jednom dome,“ odvetila a vtisla mu motýlí bozk na pery. Sirius si vydýchol úľavou a sklonil sa k nej.

„Takže budeme spávať v jednej spoločnej miestnosti. Hm... to neznie zle,“ pripustil a spojil ich pery v nežnom bozku. Po chvíli sa Lina odtiahla.

„Kto povedal, že budeme spávať v jednej izbe?“ opýtala sa ho prekvapene.

„Ja,“ odvetil a opäť sa vrhol na jej pery.

Bolo už čosi okolo tretej, keď sa Lina so Siriusom postavili a zamierili späť do hradu. Pred Veľkou sieňou sa Lina vyhovorila, že musí poslať list rodičom a tak na chodbe osamela. Chvíľu váhala, či to má urobiť, no napokon sa otočila a zamierila si to dole do žalárov. Automaticky nasadila kamennú masku, ktorú nosievala medzi ostatnými slizolinčanmi.

Pred prázdnou kamennou stenou sa zarazila. Chvíľu stála na mieste a dodávala si odvahu, až napokon povedala heslo a ráznym krokom vošla do klubovne. Miestnosť bola skoro plná, skupinky slizolinčanov sedeli v kreslách a potichu sa o niečom rozprávali. V kozube ako vždy plápolal zelenkastý oheň a hŕby pergamenu, ktoré sa inokedy povaľovali po celej miestnosti, zmizli.

„Ale, ale. Naša chrabromilská humusáčka dorazila,“ uškrnul sa Snape. Lina mu venovala chladný úsmev.

„Zdravím, Fňučko,“ nazvala ho prezývkou, ktorú mu vymysleli Záškodníci. Snapeovi zaraz zamrzol úsmev na perách a nenávistne si ju premeral.

„Nielen, že chrabromilčanka, ale už aj Záškodníčka? Mohla si ešte hlbšie klesnúť, Moranová?“ odvetil. Študenti za ním sa posmešne zachichotali.

„Nielen, že chudák s mastnými vlasmi, ale ešte aj Smrťožrút? Mával si väčšie ambície, Snape,“ odsekla. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Za normálnych okolností, keby to povedal niekto z inej fakulty, tak by sa na neho slizolinčania hneď vrhli, no toto bolo iné.

Nielen, že bola Relina medzi slizolinčanmi chladná a povýšená, čo znamenalo byť akosi chránená, no k tomu sa ešte rozprávala s Narcissou Blackovou – budúcou manželkou Luciusa Malfoya. Hoci bola humusáčka, tak Snape vlastne tiež a ona namiesto neho mala aj kontakty, ktoré mohla využiť. Ale nevyužila, aspoň zatiaľ.

Lina sa na slizolinčanov opäť chladne usmiala a so vztýčenou hlavou zišla schody do Cissynej spálne. Slizolinčania to už nijako nekomentovali a venovali sa svojim starostiam.

„Ahoj, Cissy,“ pozdravila váhavo Lina, keď vošla do miestnosti. Cissy sa na ňu otočila a bez varovania sa jej vrhla okolo krku. Lina jej prekvapene objatie opätovala. Keď sa od nej napokon Narcissa odtiahla, tak si Lina nemohla nevšimnúť, aké mala červené oči. Úplne ju to ochromilo. Hoci sa s Cissy poznala už roky, nikdy ju nevidela v takomto stave.

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa jej opatrne.

„Jasné, že nie. Čo by sa malo stať? Aha, zabudla som! Rodičia presunuli moju svadbu už na budúci týždeň. Ale inak som v pohode, čo ty?“ odvetila sarkasticky a utrela si mokré oči do rukávu.

„Ach, Cissy,“ vzdychla si Lina a privrela oči.

„To je všetko čo mi na to povieš? Ach, Cissy?“ povedala a unavene si sadla na posteľ. Lina ju skľúčene pozorovala. Ako rada by jej povedala, že to bude dobré! No nebude. Nechcela jej klamať. Cissy to vycítila a tak si položila hlavu do dlaní. „Veď ja viem. Nič sa s tým nedá robiť. Nič!“ skríkla a hodila vázu položenú na stolčeku o stenu.

„Cissy, ja... ešte vždy môžeš vycúvať,“ ozvala sa Lina. Cissy sa usmiala nad Lininým optimizmom.

„Nebude. Nemusíš mi klamať. Som taká hlúpa! Mala som urobiť to, čo Sirius. Zrieknuť sa svojej rodiny. No teraz je už neskoro! Je neskoro od chvíle, čo mám tú hnusnú značku na ruke,“ zašepkala zničene. Lina si k nej prisadla a objala ju okolo pliec. V tejto chvíli nemohla urobiť nič iné. Cissy mala pravdu, bolo už neskoro. Pre Narcissu bolo neskoro už dlhšiu dobu.

„Toto je naša posledná rozlúčka, však?“ povedala Lina potichu. Cissy pomaly prikývla. Linu v očiach štípali slzy. Už sa ani nesnažila potlačiť ich. „Pamätáš si, čo som ti darovala na Vianoce v piatom ročníku?“ spýtala sa jej. Cissy opäť prikývla.

„Nosím ten náhrdelník stále pri sebe,“ odvetila Narcissa.

„Tak ho nikdy nedaj dole. Nikdy. Rozumieš?“

Cissy prikývla. Bude ho mať stále na krku, tam, kde patrí.

O dve hodiny neskôr

„Hej, Lina! Lina! Tu sme, Sirius s Remusom obsadili kupé!“ kričal za ňou ktosi. Lina sa otočila a vo dverách jedného kupé stál James a zbesilo na ňu mával. Lina sa usmiala a zamierila si to k nemu. Bez váhania jej ukázal na miesto vedľa Siriusa a on sám si prisadol k Lily, ktorá tam už sedela. Na Linino veľké prekvapenie v kupé sedel aj Pettigrew.

„Ahoj, Peter,“ pozdravila ho zo zdvorilosti. Ten jej kývol hlavou a ďalej sa venoval Dennému proroku, ktorý držal v ruke.

„Tak čo, Červochvost? S tou babou ti to napokon nevyšlo?“ spýtal sa ho James. Pettigrew zmetene zaklipkal očami. Napokon si asi uvedomil, o čom to James hovorí, a tak len skleslo prikývol. „Nič si z toho nerob. Príde ešte veľa a lepších. Hej, Lina! Zahráš si so mnou čarodejnícky šach? Sirius stále vyhráva, s ním ma to nebaví,“ opýtal sa jej James. Lina s úsmevom prikývla.

„Dobre. Ale mal by si vedieť, že som v šachu ešte lepšia ako Sirius,“ uškrnula sa na neho. Jamesovi razom zamrzol úsmev na perách. „A nie hneď teraz. Chcem sa najprv pozerať von oknom. Neviem ako vy, no ja sa chcem s Rokfortom poriadne rozlúčiť,“ dodala. Lily súhlasne prikývla a v tej chvíli sa vlak pohol. Sirius sa smutne usmial a sledoval, ako sa ich milovaný hrad postupne zmenšuje... a zmenšuje... až sa napokon celkom stratil. Lina si skleslo vzdychla.

„Hovorte mi čo chcete, no ten hrad mi bude chýbať. Čo by som len dala za ďalšiu hodinu transfigurácie s McGonagallovou alebo Slughornov večierok!“ povedala Lina. Všetci sa na ňu zarazene zahľadeli. „No dobre, asi som neuviedla tie najlepšie príklady, no viete, čo tým myslím, nie?“

James s Remusom sa rozosmiali.

„Ja by som ešte jeden deň pred jazerom uvítal... Boli ste na môj vkus málo mokré,“ odvetil James, za čo si vyslúžil šťuchnutie od Lily.

„A keď už sme pri tom, ešte sme vám v Linou nepovedali, čo sme si na toto leto naplánovali,“ usmiala sa Lily. Sirius si vzdychol.

„No čo to bude?“ spýtal sa ich. Lina sa na neho žiarivo usmiala.

„Chceme sa stať s Lily neregistrovanými animágmi!“ prehlásila. Remus, ktorý práve pil, sa zakuckal a začal kašľať. Peter ho pohotovo pobúchal po chrbte.

„Teda... nie, žeby nás to neprekvapilo, ale... neregistrovanými animágmi? Ste si isté? Môže to byť nebezpečné a...“

„Sme predsa Záškodníci, či nie?“ skočila mu do rečí Lily. James váhavo prikývol. „Tak potom chcem všetko, čo k tomu patrí. A to platí aj o animágii,“ odsekla. James si rezignovane vzdychol. Očami sa zasekol na Siriusovi.

„Tichošľap, ty nenamietaš?“ opýtal sa ho prekvapene. Sirius sa uškrnul.

„Pokiaľ si Lina vyberie ako zviera psa, nie som proti,“ odvetil a úsmev na perách sa mu ešte viac rozšíril. V očiach mu tancovali prešibané iskričky.

„No, a to akože prečo? Ak sa smiem spýtať?“ ozvala sa zarazene Lina.

„Vždy som chcel vyskúšať zvierací sex.“

„Sirius!“

........................

Dlho som premýšľala, ako by som to mala zakončiť. A čo by bolo lepšie ako poriadny trapas? :D Dúfam, že som vás so Siriusom pobavila. Čo je ale hlavnejšie sú komentíky, ktorými ma obdarúvate! Ďakujem! Dúfam, že si počkáte do novembra a prečítate si aj Utečenca, ktorého mám už do bodky premysleného. ;)

P. S.: Znova si prosím komentáre!

Prcek

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 19. kapitola: