OurStories.cz ~ naše povídky - Pomoc autorům » Večný kolobeh písania 1 - Autori a písanie

Článok je určený pre všetkých spisovateľov, ktorí sa chcú zlepšiť a plánujú sa písaniu venovať ešte veľmi dlhú dobu.
Dúfam, že si z neho aspoň niečo vezmete do budúcna. :)

24.10.2012 (22:50) • LynVonNightlight • Pomoc autorům • komentováno 42× • zobrazeno 5579×

V jednote je sila. V mojom prípade by som to pozmenila na: Vo fantázii je sila. Každý to pozná, má vlastnú hlavu, ibaže u niektorých je fantázia obmedzená a u iných, nekonečná. Koľkokrát som počula od kamošiek: "Odkiaľ si prišla na takú blbosť? Mne by to v živote nenapadlo." Myseľ je zaujímavá a myslím si, že hovorím aj za všetkých špecialistov, ktorí sa ňou zaoberajú, že je poriadne nepredvídateľná.
Dnes som sa v škole nudila a rozmýšľala som o písaní. Niektorých to zrejme neprekvapuje, väčšinu času trávim práve touto činnosťou. No po prvý raz nešlo len o moje písanie. Uvažovala som všeobecne o mladých autoroch, ktorí zatiaľ nevydali žiadnu knihu, no ich ambície sú vysoké a veria, že jedného dňa dostanú svoj veľkolepý príbeh na rebríček bestsellerov.
Opravovala som články, rozprávala som sa s mnohými autormi a dokonca som si už od nich vypočula aj niekoľko nadávok, keď som im rozrýpala ich dokonalé dielko, ktorému venovali nekonečne veľa času.
Teraz si určite mnohí z vás povedia, čo mám ja do toho hovoriť. Nič som nevydala a bla bla bla. No a? Každý sa môže o svoj názor podeliť a ja by som chcela poukázať na tri veci, ktoré by autorovi nemali chýbať alebo by sa na ne mal jednoznačne zamerať.

Máte nejaký vzťah ku knihám?

Myslíte to s písaním naozaj vážne? 

Ťaží vás veľmi veľa nápadov, ktoré ak zo seba nedostanete, máte pocit, že vás porazí? 

 

Ak ste odpovedali na všetky tri otázky "áno", pokračovanie článku by vás mohlo zaujímať. Nemusím mať pravdu a každý sa na to môže pozerať inak, lenže týmto spôsob dám aspoň autorom podnet, o ktorom môžu uvažovať, a dozvedia sa, čo si pod písaním predstavujem ja.

1. Ste ochotní kvôli písaniu obetovať čas, ktorý väčšinou nemáte?
Písanie je veľmi náročný a zdĺhavý proces. Ak chcete byť naozaj dobrí, musíte sa zamerať na základ. Ktorým je pre mňa gramatika. Nikto podľa mňa nemôže začať písať tristo stranový príbeh bez toho, aby nemal tušenie, kde sa píše Y a kde I. Zo skúsenosti viem, že skĺbiť zahĺbenie sa do príbehu a gramatiku je veľmi náročné a dá sa to zlepšiť len poriadnou koncentráciou a neustálym písaním. A potom zase písaním. A nakoniec ešte raz písaním. Nikto ako spisovateľ z neba nespadol a dokonca aj keď práve nemáte nápady, ale napíšete napríklad recenziu na nejakú knihu, zlepšujete sa.
Veľmi ľahko sa dá vidieť na autorovi, či je aspoň trochu vypísaný a občas dával pozor na hodine slovenčiny.

- Príbeh je ucelenejší a myšlienky usporiadanejšie

- Neopakujú sa príliš často tie isté slová

- Nič vás pri čítaní nebrzdí (tým narážam hlavne na slovosled, pretože ak je nesprávny, vety znejú často veľmi kostrbato a rušivo).

Mnohí si povedia, že gramatika nie je dôležitá, ale dej áno. Ale priznajte sa, koľkí z vás čítali nejakú knihu a krčili obočie nad preklepom, chýbajúcou čiarkou alebo nesprávnym slovosledom? Pochybujem, že som jediná. A ak niekto povie, že gramatika pri písaní nie je dôležitá, odpoviem mu na to, že Zem sa netočí okolo vlastnej osi - obe tvrdenia sú rovnako nezmyselné. Dokonca aj moja mamina, ktorá v gramatike vôbec nie je dobrá, si v knihách všimne chyby a krúti nad nimi hlavou.

 

2. Píšem pre seba alebo pre ostatných?
 Rozlišujem medzi tromi typmi spisovateľov. Tí blogerskí, ktorých zaujíma iba počet komentárov a popularita (takí pre mňa nie sú zaujímaví, takže sa k ním neplánujem viac vyjadrovať. Len im poradím, aby sa nad sebou zamysleli a nestrácali zbytočne čas), tí zvedaví, ktorí radi píšu, ale nevedia si predstaviť, že by sa im k príbehu niekto nevyjadril a celá ich práca by vyšla na zmar, a tí utiahnutí, ktorí sú príliš vystrašení, boja sa ukázať svetu, čo sa im podarilo vytvoriť a radšej budú navždy predstierať, že nemajú šajnu, čo je uvodzovka, ako keby otvorene priznali, že sú bláznami do písania.
Našli ste sa v jednej z tých skupín?
Uvažujete nad tým, že je niečo nesprávne?
Mali by ste.
Aby tento článok nebol príliš dlhý, vyjadrím sa len k poslednému typu, pretože tam som kedysi patrila aj ja. 
Písanie, ktoré realizujete vo svojej súkromnej bubline a nikoho do nej nevpustíte, je ako dúfať, že sa naučíte po španielsky bez toho, aby ste sa zapísali na kurz alebo začali vypracovávať knihu pre samoukov. Rovnako je to aj s písaním. Koľko ľudí, toľko chutí. Názoru sa nikto báť nemusí, veď predsa pre vás nemusí byť prvoradé, čo si myslia ostatní, ale či v písaní vidíte vy nejaký zmysel a chcete sa zlepšovať. Jedine upozornením niekoho iného sa môžete zamerať na chyby a nedostatky, ktoré ste si predtým nevšimli.
Ak ide o napísanie dobrej knihy, netýka sa to len samotného autora. Zahrňuje to niekoľko ľudí. Ako môžete totiž povedať, že je vaše dielko dokonalé, ale pri tom ho nikto nikdy nečítal? Buďme trochu sebakritickí.

3. Nechajte si poradiť
Autor si myslí, že je najmúdrejší, nikto o jeho príbehu nevie viac ako on sám a bude si stáť za svojím, aj keby musel ísť cez mŕtvoly. Nie je ťažké vytvoriť si vlastný svet, je ťažké držať sa zásad a pravidiel, ktoré sme si v príbehu stanovili. Každou ďalšou napísanou vetou je to iba ťažšie a naším problémom už viac nie je "Aké dám postave meno?", ale skôr "Ako by sa mala postava zachovať, aby sa to čitateľovi nezdalo príliš umelé, klišé a nezaujímavé".
Autor je vo vlastnom príbehu tak hlboko ponorený, že je takmer nemožné, aby nezabudol na nejaké banálnosti, v ktorých často chybuje a ani si to neuvedomí. Nemám na to žiadnu zázračnú medicínu. Autori nie sú počítače a mozog nebude pracovať dokonalo, preto je dôležité nechať si poradiť od ostatných. Aj čitateľ môže vidieť viac ako samotný autor, pretože svet, o ktorom číta, nie je jeho a tým pádom sa zameriava na veci, aké autor prehliadne alebo na ne nekladie takú dôležitosť ako niekto iný. Na medzeru v príbehu je hneď potom upozornený a pozrimeže, autor má šancu pozrieť sa na niečo vlastné z úplne iného uhla a vtedy si uvedomí, že spravil chybu a tresne sa po čele, hovoriac si: "Ako to, že som si to nevšimol?"

Zdroj: Lyn-von-nightlight.blogspot.sk

Autor: LynVonNightlight, v rubrice: Pomoc autorům



Sdílet

Diskuse pro článek Večný kolobeh písania 1 - Autori a písanie:

LynVonNightlight:
pútavý článok, pozorne som čítala, v časti som sa našla, sama píšeš, koľko ľudí, toľko chutí. Pohodu po prečítaní Tvojho článku mi narušil komentár č.9, kde si nazvala autorov FF zlodejmi a vykrádačmi! Au, to zabolelo - v mojom prípade sa necítim ako zlodej. Píšem FF, vložila som do poviedky pár postáv, ponechala im tak jednu, dve základné, všeobecné charakteristické vlastnosti a zvyšok je čisto moja fantázia. Idem vlastným smerom, úplne odkonená od seriálu, či pôvodných kníh. Nestarám sa o to, čo by spravila autorka, či scenárista na mojom mieste.
Začala som písať pre seba vo voľnom čase, nazrelo mi pár ľudí cez rameno a vyžadovali pokračovanie - to je jeden dôvod prečo sa venujem FF, druhý, nepáčilo sa mi smerovanie seriálu, tak si píšem vlastné smerovanie. Tretí a asi najdôležitejší - písanie mi pomáha prekonávať zložitú sitáciu okolo mňa / tento rok je asi najhorší, čo si pamätám / utiekam sa k fantázíí, kde je všetko možné a aspoň chvíľku sa veci rútia k svetlému bodu. Je to ľahké písania, žiadna filozofia a ťažká sebareflexia - len úlet na prečistenie hlavy a pobavenie okolia.
Zdá sa Ti to povrchné? Nie každý je Sigmund Freud... a nie každý odsudzuje FF ako Ty. Je to Tvoj názor a ja ho rešpektujem.
Otázka záverom? Čisto hypoteticky - keby som napísala tú istú poviedku, všetko zachovala tak ako to stojí v nej teraz, iba zmenila mená hlavných postáv - už by to nebolo plytké FF - prečítala by si si to?
Vieš, takto sa cítim o Teba ochudobnená, lebo som sa priznala k písaniu FF, uviedla som to popravde pri zadávaní článku, no a Ty zjavne po FF ani očkom nehodíš. Škoda - 99% z poviedky je z mojej hlavy.
Nevadí, platí pravidlo Tebou uvedené - koľko ľudí, toľko chutí...
Prajem NÁM všetkým veľa nových a originálnych myšlienok, ľahké pero, či prsty pri klávesnici, nech sa myšlienky rýchlo a správne ukladajú na papier, či obrazovku k spokojnosti autorov i čitateľov. / adminov? /

Zajímavý článek. Nutilo mě to se zapřemýšlet...
Já bych s psaním nepřestala, moji první povídku jsem psala v sedmi letech, takový čtyři řádky na jeden díl, někde bych to měla mít uložený, přiznávám když jsem si to po dvou letech četla, opravdu mě to nutilo se zasmát.
Začínala jsem u slaďáků, pokračovala přes dobrodružství a teď se asi půl roku věnuji psaní fan fictions.
Psaní vyžaduje čas, trpělivost a snášenlivost, kritika je součástí spisovatelského života...
bwah, neumím se vyjadřovat k článkům :D

Ja by som s písaním neprestala. Iba by som to prestala zverejňovať. U mňa je ten problém - čo je celkovo problém s každou ff - že by som to nedopísala. Na čo aj? Máš pravdu, je to ff, ľudia postavy už poznajú, tipnú si, ako to pravdepodobne skončí. No rpiznám sa, že nepíšem len ff, mám už aj zopár vlastných poviedok, na ktoré som nenabrala odvahu zverejniť ich. Veď, sú to moje príbehy, z mojej hlavy. Čo ak sa nebudú páčiť? Chápeš, podľ mňa je písanie ff dobrý spôsob k začiatkom. Máš predpísané postavy, čiastočne predpísaný dej atď, atď. Skrátka už máš vytvorené základy, od ktorých sa môžeš odraziť a tým pádom písanie (resp. tvorenie deja) nie je až tak zložité. Píšem vlastnú knihu, som asi v tretine a trvá mi to dvakrát tak dlhšie ako ff. Stále sa musím zastaviť, pouvažovať (to len ja môžem vymyslieť tak ťažké a zložité charaktery postáv :D) a, skrátka, je to strašná robota. Nechápem, čo je na písani ff zlé. Chápeš, väčšina ff je väčšinou o seriáloch, čím máte šancu vtiahnuť fanúšika do sveta fantasy stonásobne. Tak prečo to nevyskúšať? Keď niečo čítate, Pohltí vás to oveľa viac ako film, či nie? Sama predsa dobre viem, že keď čítam príbehy o nejakých mojich obľúbených postavách, je to skrátka úžasný zážitok. To, že môžem niekoho z telky cítiť takmer vedľa seba. Samozrejme píšem aj o HP, a som skôr zameraná na knihy ako filmy, no, povedzme si narovinu, kto by nechcel niečo vedieť o dobe Záškodníkov? Síce to je ff na HP, priznávam, no je to zasa niečo iné, iná doba, čiastočne iní ľudia, iné hlavné postavy, ktorých charaktery si môžeš vymyslieť úplne od základov. Toť k tomu, prečo tak veľa ľudí rado píše ff. A prečo tak málo fiction. Je to väčšie riziko, povedala by som. Hlavne, ak píšeš tak krátku dobu a ľudia do teba rýpu, že si prcek (nie, nesťažujem sa!). A čo sa týka komentárov... Nepochopila si ma. Nie som ani jeden extrém, som krásna zlatá stredná cesta. To, že by som prestala písať, som trošičku (dosť) prehnala. Neprestala by som písať. No ak ti niekto poviedku neokomentuje, nedá ti vedieť, že sa mu to páčilo a rád sa k tebe vráti, poprípade ti poradí, aký to má zmysel, zverejňovať svoju tvorbu? Nie som jedna z pisateľov (spisovateľ by bol silné slovo :D), ktorí sú radi, že si nikto časť ich tvorby prečíta, potom preklikne inde a do týždňa na nich zabudne. Nech si ľudia pamätajú, že čítali tú a tú poviedku od tej a tej spisovateľky, to predsa znamená, že to v nich niečo zanechá! A ak sa pozastavia nad článkom, venuju mi ďalších dvadsať sekúnd a nechajú mi čo i len jediného smajlíka? Ktorý by vyjadroval "áno, bol som tu, prečítal som si to a páčilo sa, asi prídem zas"? No nenechá to dobrý pocit NAVIAC (okrem samotného písania) v srdci pisateľa? Zase v tomto som extrémista. Buď nepíšem (neviem si to predstaviť), alebo budem v niečom vytŕčať, aby som zaujala čitateľa. Nechcem byť žiadny tuctový internetový spisovateľ medzi hŕbou ďalších, aj keď tomuto sa čiastnočne asi nikto z nás nevyhne. Ale, ako sa hovorí, niketo viac a niketo zasa menej. Ak čitateľa predsa len niečím ohúrime, určite ho nezabije ale poteší, ak nám pod článkom zanechá pár slov ohľadom našej tvorby.

Killy: Páči sa mi, že sa niekto rozpíše a má o tom vlastný názor. Úprimne povediac, robilo mi problém pochopiť, ako vidia celé písanie autori FF, ja som proste nikdy nechápala, že niekto dokáže vykradnúť už z existujúcej knihy postavy a pohrať sa s nimi, ako sa mu zachce. Poviem to na rovinu, FF nemám rada. Nevidím v tom zmysel, a aj keď je to moja myšlienka, v podstate nie je, lebo zárodok(celú postavu a jej charakter) už niekto vymyslel. Ja vidím zmysel v tom, že vytváram niečo úplne nové, čo patrí iba mne a nemusím uvažovať nad tým, čo by s touto a touto postavou urobila ich autorka.
A k tomu písaniu a ľudom: No, to je asi ďalšia vec, ktorú nechápem. Ja osobne som vždy písala pre seba, áno, komentáre a kritika veľmi pomôžu, ale to ešte neznamená, že ak sa k môjmu "dokonalému" príbehu nikto nevyjadrí, prestanem s písaním a nebude to mať pre mňa žiadny zmysel, ak to nikto nebude čítať. Možno sa knihy predávajú s tým, že autori v tom vidia veľké prachy, ale poviem ti, museli začínať od seba. Nie od toho, čo hovorili čitatelia, ale od toho, či v písaní videli nejaký zmysel.
Ja píšem hlavne pre seba a dlho moje keci nikto nečítal, tak isto to robia aj moje kamošky, ktoré sú skvelé autorky a pri tom svoje príbehy na nete veľmi nezverejňovali. Poslali to určitým ľuďom, aby od nich počuli názor a kritiku, za pomoci ktorej sa mohli zlepšiť.
My dve sa líšime v jednej veci.
Na rozdiel od teba ja by som s písaním nikdy nemohla prestať.

Potešilo ma, že si sa tak otvorene vyjadrila a ja tiež otvorene priznávam, že spôsob, akým nad písaním uvažuješ ty, zase nikdy nepochopím ja. Ale vďaka za koment.

LynVonNightlight:Tak to jsi mě uklidnila... už jsem si říkala, jestli jsem blázen, když to takhle předělávám... Ale přesně jak jsi popsala, píšu a píšu a píšu pořád, každou volnou chvilku a cítím ten rozdíl, tu změnu - k lepšímu díkybohu - ale pořád ještě přepisuju. Už to ale není taková hrůza jaká to bývala před pár lety, když jsem začínala.

Článek je vážně skvělý a ikdyž už píšu přes dva roku, ještě stále se mám čemu učit, ale je pravda, že tím psaním jsem se dostala úplně do jiné sféry psaní a jsem schopná tvrdit, že od své první povídky jsem se posunula zatraceně daleko - tudíž doporučuju metodu, psát, psát a zase jenom psát.
Je pravda, že většina autorů jednoduše nemá čas, i já se s touhle nevýhodou setkávám docela často, ale každou volnou minutu věnuju psaní a nebo čtení. Psaní je pro mě jako dýchání, naprosto přirozené a bez něj bych umřela.
Črevené otázky mě vážně dostaly. Já na všechny odpověděla ano a myslela si, že to mám zase určitě "blbě". Třetí otázka mě asi vystihuje nejlépe - mám toho v hlavě tolik, že mi za chvíli praskne, pokud nenapíšu aspoň další kapitolu čehokoliv.
Tento článek bych doporučila všem - začátečníkům i těm pokročilým pisatelů. Napsala jsi to tak hezky a srozumitelně, že by to pochopil i ten největší magor.

Ano,..
Skvělí článek a souhlasím určitě se vším co je tam napsané... Je vidět, že to psal někdo, kdo už o tom ví.
Já sice moc nepíšu. Baví mě víc číst vaši skvělou tvorbu, ale určitě hodlám něco zkusit a tenhle článek mi k tomu pomůže. Je mi jasné, že k psaní člověk potřebuje hodně času, který nemám..

Krása...
Doufám, že ti nevadí, že jsem nenapsala víc, ale ono to víc nepotřebuje... :D:D:D

Tak, ja som ten zvedavý tip Waw, naozaj úžasný článok. A teraz, bez povolenia (ups!) prikladám aj menšiu reč k čitateľom. Ehm, ehm...
Tak prvá vec: No a čo, že chcem komentáre, ľudia? Niektorí čitatelia mi pohoršene napíšu, že nemám písať pre ostatných ale pre seba. Pff. Potom by to nebolo tak zábavné, moji drahí. Je tu jedna myšlienka, ktorej sa držím. Fajn, mala by som písať preto, lebo ma to baví a bla, bla, bla. Kto povedal, že ma to nebaví? Nuž, ale keď od vás doslova -žiadam- komentáre, neznamená to ešte, že píšem kvôli komentárom. Píšem, lebo vás chcem vtiahnuť do môjho sveta. Do mojich predstáv, medzi moje hlavné postavy. (Fajn, Damon nie je môj ale, priznajme si, že je ešte viac sexy keď o ňom niečo čítame.) Viete, ak by moju tvorbu nikto nečítal, priznám sa, nepísala by som. Určite nie dlhé sloháky, inak nazývané ako \"knihy\". Aký by to malo zmysel? Čo na tom, že ma to baví? Priznám sa, že nepatrím do tretej skupiny, takže bez písania by som MOŽNO prežila. Ale nie je to isté. Ale vráťme sa.
Ja predsa viem, ako predstava, ktorú v hlave mám, dopadne. chem tým povedať, že každý jeden článok každá jedna scénka, ktorú si prečítate na počítači, bola najprv v mojej hlave. Z čoho logicky vyplýva, že ako prvá sa dozviem, ako príbeh skončí. Viem, veľmi zložité. :D A aby ste to nepochopili zle - ja píšem pre seba. Pre tú radosť, ktorá vo mne vrie zakaždým, keď mi niekto napíše, ako sa mu to páči, čo by som ešte mohla doladiť a čo ho na mne naozaj už na začiatku ohúrilo. Je úžasné, keď vám niekto chváli niečo, na čom ste tak dlho pracovali. Do čoho ste vkladali kúsok seba, svojej duše. A mne osobne priam poskakuje srdce radosťou, keď vidím, ako MOJE poviedky čítajú vysokoškoláčky. A ešte sa im to k tomu páči. WAW. :) Takže spravíme dohodu, dobre? Ja budem písať, a vy budete komentovať. Aby sa mi tá radosť z písania vrátila dvojnásobne. :)
(Lyn, pardon, že som sa zakecala... A takto od veci. Ale myslím si, že čitatelia sú vo veci "knihy" dosť dôležitý. )

Arkana: Vďaka :D som rada, že sa páčil. Ja som nad tým fakt minule rozmýšľala a došlo mi, že každý uvažuje, v čom robia autori často chybu, ale nikto o tom ešte nenapísal. Ja som zatiaľ nič také nevidela. Preto som sa rozhodla strčiť to do článku a vzniklo z toho toto. Keď už nič iné, aspoň som sa vykecala.
A to s tým prepisovaním, nie nadarmo sa odporúča autorom neodosielať ich hotový rukopis do vydavateľstva hneď po dopísaní. Ide totiž o to, že je to ešte veľmi čerstvé, a keď si svoj rukopis prečítaš o pol roka alebo aj o dva mesiace, zhrozíš sa, čo všetko si tam popísala. Vždy je to tak. Nech hovorí každý, čo chce, ani jeden z nás ešte nenapísal niečo dokonalo hneď na prvý krát a bez prepisovania.

SaDiablo: Že hotový sloh. Osobne si myslím, že bol v pohode, zvyčajne píšem aj dlhšie, čo má za následok to, že sa môj komentár nikomu nechce čítať.
Nejaké tie rady do Markéty som už čítala, ale priznám sa, prd mi pomohli. Veľa vecí, ktoré ona odporúčala v článku, mi nesedelo alebo som sa nevedela donútiť k tomu, že sa jej radami budem riadiť. Každý autor má vlastný štýl, je len zopár hlavných bodov, ktorých by sa mal držať každý, to ostatné je na autorovi, pokiaľ je to originálne a zaujímavé. Fantázii sa medze nekladú. Samozrejme, nápad s denníkom je dobrý, ja mám tiež zošit, kde si nejaké veci zaznačujem, ale keď sme už pri tom, to má asi každý autor, ktorý sa snaží písať dobre a nechce zabudnúť na niektoré detaily.
Kto má písanie rád, si čas vždy nájde. To je síce pravda, ale často kvôli nemu musí vyradiť z rozvrhu iné dôležité veci. Viem to, lebo to tak robím pravidelne a potom to na ďalší deň ľutujem. Čas je pomaly cennejší ako peniaze, ten už nemá skoro nikto.

Přidat komentář:

Nick:

Text: