OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Boj o život epilóg - Koniec prvej časti. Život ide ďalej!

26.05.2014 (20:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 2× • zobrazeno 887×

Ďakujem, všetkým, ktorí túto poviedku čítali. A ďakujem aj za vašu trpezlivosť. Viem, že to nebolo nijaké preborné dielo alebo niečo podobné, no koniec koncov to bola moje prvotina. :D

Kto vie, možno niekedy zverejním aj pokračovanie... :D

A veľmi ďakujem všetkým, ktorí ju komentovali. :D 

Epilóg 

„Čo si zač?“ spýtala sa s hrôzou v očiach, zatiaľ čo on na ňu hľadel so smútkom. Vedel, čo príde. Muselo sa tak stať. Bolesť zo súboja bola ničím oproti tej, ktorá mu zovrela srdce, keď sa od neho odtiahla.

„Prosím, Simone, som to stále ja! George.“ Natiahol sa k nej znovu, ale opäť sa odtiahla. Stála. Nemohla sedieť! Nemohla vyzerať slabá. Nie teraz.

„Čo si zač?“ hlas sa jej triasol. Neodpovedal. „Tak čo si, kurva, zač!?“ skríkla. 

Strácala nad sebou kontrolu. Zatváril sa ešte zraniteľnejšie, ale odpovedal. „Čarodej.“ Ticho. Potrebovala čas na spracovanie.

„Čarodej? Čarodej?! Čarodej!“ Kontrolu stratila vo chvíli, keď to slovo vyslovila.

„Simone, ale stále som to ja! Ja, George. Som to ja!“ opakoval stále dookola, ale k nej jeho slová neprenikli. 

Prejavil sa v nej odveký strach. Strach z neznámeho. Nevedela, čo má čakať. Bála sa. Áno, skutočne, čisto a rýdzo sa ho bála. Muž pred ňou stratil svoju tvár. Nevidela nič iné, iba to slovo. Začala pred ním ustupovať.

„Simone,“ šepkal. A pohol sa za ňou.

„Nepribližuj sa!“ skríkla a namierila naňho zbraň. Mal dosť rozumu, aby zastal. Myslela to vážne. Zastrelila by ho, kedy sa znova pohol. Bola si tým istá.

„Simone.“

„Koľko vás je?“ Aj cez opar hrôzy a strachu dokázala ako-tak primitívne uvažovať. Chcela vedieť, potrebovala vedieť, koľko takých po svete behá. Neodpovedal.

„Tak koľko?“ zrevala.

„Veľa.“ George si opäť pripadal ako v deň, keď zomrel Fred. Znova ho opúšťala sila. Znova upadal do apatie.

„Číslo!“

„Dosť na to, aby sme mali vlastná vlády... Simone my sme ako ty. Ja som ako ty,“ šeptal. Ignorovala ho. Nechcela to počuť.

„Vy máte... vlády?“ neverila.

Prikývol a pristúpil bližšie. Ona sa odtiahla. Niekoľkokrát to zopakovali. On k nej naťahoval ruky, ona mu mierila na srdce. Ale potom zakopla a spadla. Zavila. Mala dojem, že ju niečo reže zvnútra. Bola v bolestivej agónii a práve v tej chvíli k nej pristúpil.

„Simone, vyliečim ti to,“ prisľúbil. Zľakla sa. Bála sa jeho blízkosti. Nechcela byť blízko pri ňom. Inštinkty prežitia sa vzopli jej vôli. Strach ich vybičoval až to takej miery, že jej prst potvrdil výstrel.

Ona, Simone Bailey, vystrelila na Georga Weasleyho! Na svojho priateľa, na milenca, lásku! Hodnú chvíľu na seba nemo hľadeli. Nezasiahla ho, ale aj tak ten jediný pohyb zmenil všetko. On stratil akúkoľvek nádej. Videl strach v jej krásnych, hnedých očiach. No bolo v nich aj niečo viac. Prekvapenie.

Ja som naňho vystrelila! neverila. Z kútika oka je vypadla prvá slza, potom druhá, tretia až ich nakoniec nevedela zastaviť. Plakala. A Georgovi sa tento obraz vryl hlboko do pamäte.

„Je mi to ľúto... Prepáč, Simone“ nevedel, čo by mohol - mal - urobiť. Cítil sa bezmocný. Plakala kvôli nemu. On... nikdy ju nevidel plakať!

„Simone!“ ozvalo sa zúfalé volanie za nimi.

On ten hlas nepoznal, ale Simone áno. Michael. George si uvedomil, že tu ostať nemôže. Teraz už nie. Ustúpil od nej. Vytiahol prútik a premiestnil sa. No ešte predtým jej venoval krátky, ale významný pohľad, plný všetkých pocitov, ktoré mu zaplavovali vnútro.

Simone ostala sama. Stratená, zmetená a prekvapená. Nevedela, kam zmizol. Ale niektorá jej niekdajšia česť predpokladala, že za to mohlo kúzlo.

„Simone, si v poriadku?“ Niekto jej zovrel tvár vo veľkých rukách. Michael. Jeho tvár ju prebrala... aj keď jej to chvíľu trvalo. Nakoniec si utrela slzy a najpevnejším hlasom na aký sa zmohla odpovedala:

„Nie, nie som. Mám zlomené rebro. Možno dve.“

Radostne sa usmial a objal ju. Keď vykríkla, bleskovo ju pustil.

„Prepáč, prepáč,“ ospravedlňoval sa. Myslel si, že, že ten pád neprežila. Bože, tak sa bál ako nikdy v živote. 

„To sa dá do poriadku. Čo si tu robila!?“

„Čo asi? Ničila som ot...“ nedopovedala.

Ozval sa výstrel a následný tvrdý dopad. Michael vyskočil na nohy a bleskovo zlikvidoval útočníka. Potom sa obaja pozreli na telo v luxusnom obleku. Hnedé, šedivé vlasy mohli patriť len jedinej osobe. Nataniel Bailey sa hodil do cesty guľke, ktorá mala zabiť jeho dieťa.

„Boss!“ vykríkol Michael.

„Nataniel!“ Počula aj Ethanovo volanie.

„Otec?!“ skríkla aj ona. „Otec?!“ začala sa plaziť k jeho telu. Dorazila k nemu práve vo chvíli, keď sa prevrátilo na chrbát.

Bol to krásny moment. Jeho dcéra naňho volá. Hľadí naňho. Bojí sa oňho. Nataniel Bailey nebol mŕtvy a rád by vytrpel aj väčšiu bolesť, ako len túto z prestreleného ramena. Vedomie, že sa oňho Simone bojí bolo preňho všetkým.  Hľadel do jej očí. Bože, ako mu pripomínali Miriam!

„Nataniel? Si v poriadku?“ pýtal sa ho starý priateľ.

„Je to len priestrel Ethan. Nebolí to moc... Čo klamem, bolí to jak čert, ale bude to v poriadku.“ Dovolil, aby mu priateľ pomohol posadiť sa. Hľadel na Simone.

Ako vždy, keď boli blízko seba, mala ten tvrdohlavý výraz. Zlatý, pripomínal mu obdobie keď bola malá. Čomu ale nechápal boli cestičky od sĺz na lícach. Natiahol k nim ruku a jednu z nich zotrel. Neodtiahla sa. Potom sa pozrel na mŕtvolu na zemi. Jeho bývalý obchodný partner už nebol medzi živými.

„Ty si ho zabila?“ opýtal sa jej Ethan.

„Tak nejako,“ potvrdila odťažito.

„Tak nejako?“ zopakoval.

Nataniel sa jej zastal. Videl, že sa jej o tom nechce rozprávať. „Et, preberieme to neskôr. Teraz by sa nám obom hodilo lekárske vyšetrenie.“ Ethan nenamietal a veľkému bossovi pomohol na nohy.

So Simone to také ľahké nebolo. Nedokázala prejsť viac ako pár krokov. Tak ju nakoniec, aj napriek protestom, Michael zobral na ruky. Celú cestu k autu by najradšej nadávala, ale kvôli bolesti mala čo robiť, aby nekričala. Tam ju Michael položil na zadné sedadlá najbližšieho BMW. Vydal zopár rozkazov, čo nezabralo viac ako pár desiatok sekúnd a sadol si na miesto šoféra. 

Motor s tichým pradením naskočil a spoločne vyrazili po jednej z bočných ulíc Tokia.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Boj o život epilóg - Koniec prvej časti. Život ide ďalej!: