OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Nenaplnená láska - Prológ + 1. časť

20.05.2015 (20:00) • Luna00 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 17× • zobrazeno 1858×

Prológ + 1. časť

Hermiona sa rýchlo nachystala a už aj s rodičmi utekali na stanicu, aby stihli vlak. Hermiona sa s nimi rýchlo rozlúčila a už aj utekala do vlaku. Cesta bola pohodlná. Hermiona obdivovala okolie. Konečne dorazili do Rokfortu. Hermiona bola celá bez seba. Bola strašne nervózna. Začalo sa triedenie. Hermionu zaradili do Chrabromilu. Klubúk najprv uvažoval, že ju zaradí do Bystrohlavu, ale tam by nebola spokojná. Hermiona bola rada, že sa dostala do Chrabromilu. Bola to pre ňu česť. Zaradili tam a j pár ďalších ľudí, ako Harryho Pottera a Ronalda Weasleyho. 

Hermionu ráno zobudili lúče slnka. Bol nádherný pondelkový deň. Rýchlo utekala do kúpeľne, aby sa mohla umyť a učesať. Vlasy si stiahla do vrkoča. Vytiahla spod postele kufor a začala zisťovať či má všetko. Asi po tridsiatich minútach stresovania a kontrolovania si bola istá, že nič nezabudla.

Zišla dolu na raňajky, kde sedela už väčšina členov rodiny Weasleyovcov. Ako si všimla, Ron a Harry ešte spali. Pani Weasleyová behala po kuchyni a oneskorencom dávala raňajky.

„Pohnite si. Ak sa budete ponáhľať stihneme aj vlak!“ kričala pani Weasleyová na celý dom.

Harry a Ron sa došuchtali dolu so svojimi kuframi. Rýchlo sa nachystali a už vyrážali na stanicu. Prešli cez stenu na nástupište. Vo vlaku si našli voľné miesta a tam si sadli.

„Počula som, že máme mať ďalšieho učiteľa OPČM (obrana proti čiernej mágii),“ začala Hermiona.

„Hermiona, prosím, nechaj si to na neskôr,“ povedal jej so znechuteným výrazom Ron.

Nenávidel školu a už vôbec nie niektorých učiteľov, hlavne Snapea. Vždy nadržiaval svojej fakulte. Chcel čo najskôr dokončiť Rokfort a žiť podľa seba.

Všetci sa rýchlo naraňajkovali a vybrali sa na stanicu. Čo najrýchlejšie prešli cez stenu. Vlak odchádzal o desať minút. Všetci sa rozlúčili s pani a pánom Weasleyovcami a nastúpili do vlaku.

Ron, Harry a Hermiona si našli kupé a tam sa posadili. Netrvalo dlho a z chodby sa ozýval známy hlas pani so sladkosťami. Harry a Ron hneď upriamili svoju pozornosť na ten krik, čo sa rozliehal po vlaku.

„Sladkosti! Sladkosti! Dáte si niečo?“ spýtala sa ich pani s vozíkom.

Ron a Harry sa hneď postavili.

„Jedny žuvačky a pelendreky,“ povedal Ron a zaplatil.

„Mne jedny fazuľky každej chuti,“ povedal jej Harry. Zaplatil a sadol si naspäť na svoje miesto.

„Potrebujem sa prejsť... Alebo sa aspoň s niekým normálnym porozprávať,“ povedala a vyšla von.

Ako tak išla po chodbe, niekto do nej zozadu vrazil a ona si buchla ruku. Zbadala Crabba, toho blbca zo Slizolinu.

„Crabb, dávaj pozor. Mohol si ju zabiť!!“ kričal po ňom Draco.

„Snáď si ju nechceš ochraňovať. Čo by ti na to povedal otec, kebyže sa to dozvie?“

„Nech si hovorí čo chce a teba by to nemalo trápiť, Crabb!“ povedal mu chladne Draco.

Crabb sa naňho naštvane pozrel a odišiel.

„Si v poriadku, Hermiona?“ spýtal sa jej ľútostivo Draco a sám si povedal, že ju ošetrí.

„Myslím, že ju máš len trochu narazenú, ale len to obviažeme a bude to,“ povedal jej milo.

Hermiona sa naňho prekvapene pozrela. Draco jej ruku bez slova obviazal a Hermiona ho po celý čas sledovala.

„Ďakujem. Som rada, že si si ma zastal, aj keď vieš čo by s tebou mohol spraviť otec. Vážim si to,“ povedala mu úprimne Hermiona.

Draco sa na ňu pozrel. Miloval jej krásne hnedé oči, jej ústa, jej vlasy, proste ju miloval celú, takú aká je a odvtedy mu nezáležalo, že nie je čistokrvná čarodejnica.

„Nemáš začo, Hermiona. Už budem musieť isť, aby to nebolo až moc podozrivé.“

„Počkaj!“ zakričala za ním ešte Hermiona.

Prišla k nemu a rozhliadla sa okolo seba. Našťastie tam nikto nebol. Dala mu rýchlu pusu na líce a odišla. Draco za ňou ešte ohúrené pozeral až pokiaľ mu nezmizla z dohľadu. Bozk od nej ho ešte stále zahrieval na líci a cítil, ako mu do tvare stúpa červeň. Skôr, ako si to niekto všimol odišiel a po ceste sa aspoň trochu unormálnil.

Hermiona sa vrátila do kupé a sadla si. Našťastie si Harry a Ron všimli len tú ruku, ale na nič sa jej nepýtali. Vlak konečne dorazil na stanicu v Rockville. Hermiona vystúpila a všimla si, že ju Draco pozorne sleduje. Usmiala sa a sklopila oči. Rýchlo sa pobrala za Harrym a Ronom. Nastúpili do koča a ten ich viezol do Rokfortu. Stihla si ešte všimnúť Dracov pohľad a zamávala mu.

Konečne prišli do Rokfortu. Všetci si posadali za stôl a čakali na rozdelenie prvákov. Hermiona si všimla, že medzi nimi sú aj ďalší starší študenti, ktorých tu zatiaľ nevidela. Profesorka McGonagallová hovorila mená prvákov a tí sa postupne zaraďovali do fakulty. Tento rok ich išlo najviac do Bifľomoru.

„Rosalinda Gilbert,“ povedala meno jednej z tých starších.

Rosalinda má krásne havranie čierne vlasy, tmavo hnedé oči (vypadali ako čierne), celkom plné pery, krásny nos a jej tvár vypadala, ako keby bola ešte bábätko. Predstúpila pred všetkých a sadla si. Klobúk rozmýšľal, kam ju zaradí, ale nakoniec vykríkol: „ Slizolin!“ Rose sa šťastne vybrala k stolu, kde ju vítal búrlivý potlesk.

„Rebecka Pierce,“ zahlásila ďalšie meno profesorka.

Mladá štíhla blondína s oceánovo-modrými očami sa posadila na stoličku. „Chrabromil!“ Chrabromilčania začali tlieskať a neprestali až pokým ich neprerušila profesorka McGonagallová.

„Thomas Jenkins.“ Mladý chalan s gaštanovo hnedými vlasmi a hnedými očami sa posadil na stoličku. Profesorka mu ho nestihla dať na hlavu, keď v tom klobúk vykríkol: „Slizolin!“

„Ostáva nám už len jeden. Čo myslite, kam ho zaradia?“ spýtala sa Hermiona chalanov.

Oni len pokrčili plecami a sledovali chlapca, ako si pokladá klobúk na hlavu. Miestnosťou sa rozľahlo ticho, že by bolo počuť padnúť špendlík. Atmosféra bola taká, že sa dala krájať. Všetci čakali na to, kam ho múdry klobúk zaradí.

Hermiona skoro nedýchala....  Klobúk otváral ústa... Všetci prestali dýchať a čakali, kedy to už konečne klobúk povie...

„Chrabromil!“ vykríkol múdry klobúk a od chrabromilského stola sa ozval búrlivý potlesk. Meno chalana sa dozvedeli až pri stole.

Volá sa James Carter. Ma hnedé vlasy a orieškovo-hnedé oči. Sadol si vedľa Hermiony a začal sa s ňou rozprávať. Chalanom nevenoval vôbec pozornosť. Venoval ju len Hermione, tá sa s ním šťastne rozprávala. Zistila, že tak ako ona aj on miluje knihy. Hermiona cítila Dracov pohľad na svojom chrbte, až do štipky kostí ich prepaľoval pohľadom. James si všimol jej obviazanú ruku a trochu ho to znepokojilo.

„Čo sa ti stalo s rukou?“

„Nie je to až také vážne, mam ju len narazenú. Ale ak ťa to tak zaujíma, tak jeden Slizolinčan do mňa vo vlaku vrazil, vlastne ma úmyselne sotil,“ povedala mu bez starostí Hermiona.  

James sa na ňu pozrela a potom si všimol Dracov pohľad plný hnusu. „Čo je to za chalana. A prečo sa na mňa tak divno pozerá?“

„To je Draco Malfoy, a tak sa pozerá na každého, ale radšej by sme sa mali otočiť,“ povedala mu Hermiona, keď si všimla, že Draco otočil svoj pohľad na ňu. Po večeri sa všetci postavili a prefekti odvádzali prvákov do klubovne.

Hermiona čakala na Rona a Harryho, ale neskôr zistila, že už dávno odišli. Pri dverách Veľkej siene sa k nej pridal James a Rose. Neskôr zistila, že sa už spoznali, a tak sa aj Hermiona s ňou zoznámila. Na to, že bola z Durmstrangu bola veľmi príjemná. Spolu odišli do klubovne, ale na pol ceste ju zastavil Draco.

„Hermiona čo ruka?“ spýtal sa, ako keby tam James a Rose vôbec neboli.

„Už je to v poriadku, Draco,“ povedala mu milo Hermiona.

Draco chcel ešte niečo povedať, ale v tom mu Pansy skočila  okolo krku. Div, že ho nezaškrtila. Draco si ťažko povzdychol a dal jej ruky preč z jeho krku.

„Pansy, čo zase chceš?“ spýtal sa jej podráždené.

Pansy sa zatvárila nadmieru urazene. „Mal by si čas tráviť s nami a nie behať okolo tejto humusáčky!“ povedala Pasy Hermione rovno do očí.

Hermiona sa k tomu nevyjadrovala, ale Rose a James to nechceli nechať len tak a už vyťahovali prútiky, keď v tom sa na chodbe objavil profesor Snape.

„Čo sa to tu deje, pán Malfoy. Slečna Grangerová, môžete mi to vysvetliť?“ spýtal sa jej Snape povrchne.

„Ja myslím, že nie je čo vysvetľovať, pán profesor. Len toľko, že slečna Parkinsonová ma nazvala humusáčkou,“ povedala mu Hermiona a otočila sa na odchod.

Rose a James sa za ňou hneď vybrali. Zastavili pred obrazom Tučnej pani.

„Banánové lievance,“ povedala Hermiona a obraz uvoľnil cestu do chrabromilskej klubovne. Harry a Ron sedeli na sedačke a až po piatich minútach si všimli Hermionu.

Ron sa hneď pobral spať a Harry chvíľu váhal či má ostať alebo nie. Nakoniec tiež išiel do postele.

„Tento rok sa tu koná Trojčarodejnícky turnaj, že?“ spýtal sa jej James.

„Áno, koná. Som zvedavá koho vyberú. Počula som, že sem majú dôjsť aj z Durmstrangu a Beauxbantonsu,“ povedala Hermiona. James a Rose sa na ňu prekvapene pozreli.

„Čo sa stalo? Prečo sa na mňa tak pozeráte?“ spýtala sa ich Hermiona.

„Ja som z Durmstrangu,“ povedala jej Rose.

„A ja tiež.“

„Takže tu uvidíte svojich spolužiakov. Teraz už bývalých,“ povedala im Hermiona, akoby nič.

„Myslím si, že je už čas ísť spať. Dobrú noc,“ zaželala im Hermiona.

„Kde máme vlastne izby?“ spýtal sa jej James.

„Chalani hore a doprava a dievčatá doľava,“ povedala mu s úsmevom Hermiona.

„Rose? Ideš už tiež do postele?“

„Áno idem. Dobrú, James,“ zaželala aj Rose a obe dievčatá sa vybrali do svojich izieb. Rose zistila, že má izbu s Hermionou, a tak sa dievčatá ešte rozprávali a potom konečne zaspali.

Autor: Luna00, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Nenaplnená láska - Prológ + 1. časť: