OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Spáry minulosti (10)

02.05.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 27× • zobrazeno 3382×

10.

"Gram odvahy má väčšiu cenu ako tona opatrnosti."

- Franklin Roosevelt

„Do riti!“ zasyčal som, keď som sa premiestnil, ani vlastne neviem kam.

Spočiatku ma obliehal šok zmiešaný so strachom o seba, o Pansy a o všetko čo sa deje, udialo a bude sa diať. Nemal som dobrý pocit z toho, že som ju tam proste len tak nechal, ale mal som vôbec na výber? Ak by som tam zostal, nikdy by sa mi nepodarilo odpútať sa od mojich rodičov a tobôž nie od niekoho, ako je Temný pán.

Keď ma všetky tieto šialené emócie prešli, uvedomil som si, že krvácam. Salazar ma síce uchránil od rozštiepenia, ale malé poranenie som si odniesol.

Akoby toho všetkého už nebolo dosť, teraz bude na mojom tele ďalšia ohavná jazva.

„Mdloby na teba!“ zreval ktosi a ja som sa v sekunde zvrtol a vyčaril protego.

Štít ma síce uchránil, no bol dosť slabý, a tak mnou otriaslo. S povzdychnutím som sa zatackal a zviezol k zemi.

Ak mám byť úprimný, už dávno som nepocítil tak hrozný strach. Bol som vyčerpaný, otrasený, hádam večnosť som nespal, krvácal som a ani som len nemal pri sebe svoj prútik. Keď som všetky tieto faktory spojil dokopy, došlo mi, že som na tom ešte biednejšie, než je vôbec možné.

„Počkaj!“ začul som hlas kohosi iného. Kohosi, kto mi bol známy, ale moja bolesťou zahltená myseľ odmietala spolupracovať.

Zostal som ležať na chrbte a civel na nebo. Kam som sa vlastne dostal? Na Manore, predtým, než som sa premiestnil, som nemyslel na nič iné, len na spôsob ako zabiť Voldemorta a tak mi nejako vypadlo, že by som sa mal sústrediť na miesto, kam by som chcel ísť.

Lenže problém bol aj v tom, že Rokfort bolo to jediné, po čom som túžil, lebo je tam Hermiona a tam by som sa premiestnil asi len veľmi ťažko.

„Draco?“ prihovoril sa mi ktosi ostražito a ja som sa so zasyčaním, pretkaným bolesťou, posadil.

Vzpriamil som sa a vzhliadol na osobu, ktorá sa nado mnou skláňala a tmavými, iskrivými očami na mňa ostražito zazerala.

Spočiatku som sa zdesil, lebo som nadobudol pocit, že civiem do tváre tety Bellatrix, ale strach ma prešiel, keď som si uvedomil, že to tak nie je.

Žena, čo sa nado mnou skláňala jej síce bola podobná, ale mala iné oči. Vľúdne, plné lásky a pochopenia. Okolo očí sa jej tiež rysovali vrásky a pery mala stisnuté do pevnej, úzkej linky.

„Teta Andromeda?“ vyhŕkol som a vypúlil oči na ženu, čo sa nado mnou skláňala.

Domyslel som si, že je to ona len vďaka jej podobnosti s Bellou. Ale inak som mohol s čistým svedomím vyhlásiť, že ju absolútne nepoznám. Videl som ju predtým asi len raz.

Teta Andromeda sa už nadychovala, že niečo povie, keď sa za ňou mihla postava s napriahnutou rukou mojím smerom, v ktorej pevne zvierala prútik. Žuvačkovo ružové vlasy jej odstávali na všetky možné strany a intenzívne sa na mňa mračila.

„A ty si kto?“ vyštekol som podráždene.

Už znova sa mi pripomínala bolesť v ruke, na ktorú som pred chvíľou zabudol, lebo som mal čo robiť, aby som nezomrel od strachu.

Trochu nemotorne som sa vyškriabal na nohy, sprevádzaný pohľadmi tých dvoch a vyhrnul som si rukáv košele, ktorý do poslednej nitky nasiakol mojou krvou.

„Pri Merlinovi, čo sa ti stalo?“ spýtala sa teta Andromeda a nahla sa ku mne.

Chcel som sa otočiť a utiecť, ale uvedomil som si, že krvácanie stále silnie, miesto toho, aby zoslablo.

„Premiestnil som sa, prvýkrát,“ odvetil som a sťažka sa nadýchol.

Pred očami sa mi zahmlievalo. Odpadávanie teda nie je dvakrát príjemné.

„Poď, ošetríme ťa,“ začul som Andromedin hlas a vzápätí mnou niekto mykol a ťahal ma dnu. Chcel som protestovať, ale bál som sa, že ak otvorím ústa, tak sa povraciam.

Prešli sme kus cesty a potom mi došlo, že som prekročil prah a ocitol sa v nejakom dome. Bolo tu teplo a bolo počuť akési hlasy, ale nedávalo mi to zmysel. Posadili ma do sedačky a ja som sa oddal tomu pocitu mdlôb.

Ako som tam tak ležal a pred očami mi temnelo, uvidel som Hermionu. Usmievala sa na mňa a jej oči boli naplnené čírou láskou. Láskou, ktorá bola mojím vykúpením, láskou, ktorá bola mojou vstupenkou na dobrú stranu.

Hermionin obraz mi spred očí zmizol a mne došlo, že ma už ruka nebolí. Mykol som sebou a vyletel do sedu.

„Vypi to!“ prikázala mi Andromeda a ja som sa rozhodol ju poslúchnuť a vzal som si hrnček, čo mi vtískala do ruky.

Opatrne som si ho priložil k ústam. Čo ak je tam jed? prebleslo mi mysľou, ale hneď som si pripomenul, že to je hlúposť.

Ak by ma chcela zabiť, neuzdravila by ma pred tým, no nie?

Poslušne som si odchlipol a bylinková tekutina mi stiekla do žalúdka a príjemne mi zahriala celé telo.

„Tak a teraz budeme hovoriť!“ ozvala sa znova tá žuvačkovo vlasá a namierila na mňa prst. „Prečo si tu?“

„Nymphadora!“ okríkla ju Andromeda a karhavo sa zamračila. „Nechaj ho aspoň nadýchnuť. Potom nám isto všetko vypovie!“ povedala a milo sa na mňa usmiala. „Cítiš sa už dobre?“

„Áno,“ prikývol som. „Takže ty si tá Nymphadora,“ prehodil som na osobu, ktorá sa na mňa stále škerila.

„Čo má znamenať ten tvoj tón...“ začala syčať, ale Andromeda jej skočila do reči.

„Choď sa pozrieť, ako je to s obedom!“ prikázala jej svojrázne a Nymphadora so sklopenými ušami poslúchla.

„Ďakujem,“ prinútil som sa povedať, ale myslím si, že to nevyznelo ktovieako úprimne.

O tete Andromede som nevedel veľa, lebo u nás doma bolo zakázané o nej hovoriť. Je to sestra mojej mami a tety Belly a po tom, čo ju zaradil klobúk namiesto do Slizolinu, do Bystrohlavu, u Blackovcov sa strhol hotový chaos. A potom to teta ešte dorazila tým, že si priviedla domov mukla. To bola najväčšia drzosť, zo všetkých a tak ju jej mama, moja starká Druella vyhodila.

„Povieš mi, čo sa ti stalo?“ spýtala sa a ja som v jej hlase začul prívetivosť.

Nemal som dôvod jej nepovedať pravdu. Vedel som, že spolupracuje s Rádom a tak mi možno pomôže. Nemá dôvod mi nepomôcť, veď som jej nikdy neublížil.

„Utiekol som z Manoru,“ povedal som a sklopil pohľad k zemi. „Na škole som sa zamiloval do muklorodenej a môjmu otcovi sa to nepáčilo. Odniesol ma odtiaľ a nepekne so mnou zaobchádzal. Dokonca sa pokúsil donútiť ma k sobášu. Akoby tým mohol zmeniť to, že moje srdce už navždy patrí Hermione!“

„Komu?!“ zabodol sa do mňa prekvapený hlas a ja som s trhnutím vyletel. „Ty a Hermiona?“ vydýchla prekvapene Nymphadora a neveriaco vyvaľovala oči.

„Prečo je to také prekvapujúce, dcérka?“ spýtala sa jej Andromeda a pozdvihla jedno obočie.

„Lebo on je Malfoy, rozmaznaný fagan bez chrbtovej kosti,“ odvetila tá trafená ženská a ja som dostal neodolateľnú chuť jej jednu vraziť. Prinajmenšom.

„Nesúď ma!“ zareval som na ňu a ona sa na moje veľké prekvapenie, pod intenzitou môjho hlasu prikrčila. „Nevieš o mojom živote nič. Nevieš, aké to je žiť v tieni muža, ktorý je naklonený Pánovi zla. Nevieš, aké to je prebúdzať sa s pocitom, že si nikto aj pre svoju vlastnú matku. Nevieš, aké to je mať strach z prejavenia vlastného strachu bez toho, že by si si vyslúžila prinajmenšom cruciatus a sakra nevieš, aké to je keď ťa vlastní otec prizabije len zato, že si sa zamilovala!“ vrieskal som na ňu a celé telo sa mi pod náporom hnevu otriasalo.

„Čo sa tu pre pána Jána deje!“ zvolal ktosi a dnu vošiel menší zavalitý chlapík.

Vzhľadom na jeho výzor som vedel, že to bude Andromedin muž. Spomínaná žena mu čosi naznačila a potom sa otočila na mňa.

Nymphadora stála pri dverách, viditeľne otrasená mojím výlevom a poťahovala sa za rukávy.

„Neučila som ťa, že kniha sa nesúdi podľa obalu?“ napomenula Andromeda svoju dcéru.

„Áno, ale...“ začala horlivo, ale prerušil som ju.

„Pozri sa!“ skríkol som a prstom si namieril na miesto, kde som vedel, že sa mi tiahne tá ohavná jazva. „Toto je dôkaz mojej lásky k Hermione a zároveň dôkaz, že môj otec je bezcitný úbožiak!“ povedal som jej.

„Mali by ste sa všetci upokojiť!“ povedal ten pán a na každého z nás pozrel autoritatívnym pohľadom. „Vysvetlite mi, prosím, čo sa deje a potom spolu nájdeme riešenie!“

Som v šoku! Prvé gulatiny sú za nami a koniec zatiaľ nevidím. :) Neviem, či je to dobre, alebo zle, no chcela by som sa Vás pri tejto príležitosti spýtať, či je niečo, čo Vám na poviedke vadí, chýba, alebo čo by ste zmenili. Za každý názor som nesmierne vďačná a zároveň veľmi pekne ďakujem každému, kto túto moju hatlaninu číta :D

Vaša Mimi

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (10):