OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Spáry minulosti (23 + epilóg)

Rozhovor Draca a Hermiony a napokon epilóg. Čaká na nás heppy end, alebo nie?
Snáď sa bude páčiť

04.07.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 19× • zobrazeno 2619×

23.

„Rany sa zaceľujú, ale jazvy rastú s nami.“

- St. J. Lec

 

Nasledovala som ho chodbou až niekam na druhé poschodie. Nechápala som, kam ma to vedie, lebo na druhom poschodí okrem učební nie je v podstate nič.

Napokon postál pred nejakou stenou a zapozeral sa na ňu. Nebola som si istá, či by som nemala od neho čo najskôr ujsť. Predsa len, choval sa viac než divne ešte aj na neho samotného.

Nemôžem povedať, že by som ho dobre poznala, bol to nevlastný brat muža, ktorého si vezmem a to bolo tak všetko, čo som potrebovala vedieť.

Bol to predsa Draco Malfoy, Slizolinčan, ktorý si vždy potrpel na rodokmeň a aristokratické vystupovanie. Až do chvíle, kedy sme o seba s Duncanom prejavili záujem som pre neho nebola nič iné, než špinavá humusáčka, ktorú by mal zďaleka obchádzať a odvtedy... nevravím, že zmenil názor, lebo to tak rozhodne nikdy nevyzeralo, ale prestal ma urážať a začal ma znášať. Občas bol dokonca milý a reagoval na moje poznámky, no len vtedy, keď bol poblíž pán Igleby.

Draco s ním mal akýsi zvláštny vzťah, ktorý som celkom nikdy nepochopila. Vlastne, keď sa nad tým teraz zamýšľam, Draco mal zvláštne vzťahy s každým. Ešte aj keď chodil s Astóriou o ktorej tvrdil, že ju má rád (svojim spôsobom), tak to bolo chladné a videla som, že sa medzi nimi snaží udržať akýsi odstup. Akoby ju nechcel pripustiť do svojej bezprostrednej blízkosti.

Ako som tak uvažovala, na stene sa začali zjavovať dvere a mne takmer odpadla sánka. „Čo to?“ vyjachtala som a ruku namierila na dvere, ktoré už boli celé sformované.

„Núdzová miestnosť,“ prehodil nervózne a otvoril mi.

Vošla som dnu a rozhliadla som sa po malej miestnosti, ktorá sa tu vytvorila. O Núdzovej miestnosti som už veľa počula a aj čítala, ale nevedela som, kde sa nachádza. Veď k čomu by som ju aj mohla potrebovať.

I keď občas by sa zišla, keď sa s Duncanom nevieme zbaviť ostatných. Do konca školy síce zostáva už iba mesiac, ale určite mu to tu musím ukázať.

„Tak,“ prehodila som a otočila som sa k Dracovi, ktorý sa ležérne oprel o stenu a pohľad farby roztopeného striebra zo mňa ani na sekundu nespustil.

Zostala som nesmierne nervózna a ani som si neuvedomila, že prekračujem z nohy na nohu a krútim si zásnubným prsteňom.

„Pekný prsteň,“ prehodil Draco a oči sa mu zastavili na mojom prste, na ktorom sa jagal zlatý prstienok s briliantom uprostred.

„Dal mi ho tvoj brat,“ odvetila som len a cítila som, ako sa mi do tváre hrnie krv.

„On nie je môj brat!“ fľochol mierne agresívne Draco a zaškaredil sa na mňa. „Si s ním šťastná?“ spýtal sa odrazu a jeho výraz nabral úplne iný nádych.

Akoby sa cítil ublížene a dotknuto. Nedokázala som tomu pochopiť. Toto pre niekoho, ako Draco Malfoy nie je typické chovanie.

„Samozrejme, že som,“ odpovedala som pohotovo a zamračila sa. Nerozumela som celkom tomu, kam tento rozhovor smeruje.

„Nič ti nechýba?“ položil mi pološeptom ďalšiu otázku, odrazil sa od steny a urobil smerom ku mne dva kroky.

„Nie,“ odpovedala som a povzdychla som si. „Pozri, ja naozaj nerozumiem tomu, o čo ti vlastne ide!“ vyletela som mierne frustrovane a Draco pridal do kroku a behom sekundy prekonal vzdialenosť medzi nami.

„O to, aby si otvorila oči!“ povedal a naklonil sa ku mne.

Och, Merlin! Pomáhaj mi! Čo to len robí? Prečo to robí?

„A-ako to myslíš?“ vykoktala som zo seba a Draco sa potmehúdsky pousmial.

Jemne ma chytil za ruku a palcom ma masíroval na dlani. Takmer som z toho zamrela, srdce sa mi zbesilo roztĺklo a zrak sa mi zahmlil. Nikdy som pri ňom nebola tak blízko, nikdy som tak intenzívne nemohla cítiť jeho korenistú vôňu, nikdy som tak dopodrobna nemohla preštudovať črty jeho tváre. Dokonale vyrezané pery, ktoré doslova prosili o bozky, perfektne rovný nos a ostro rezanú čeľusť. Jeho tvár by bola dokonalou predlohou pre niektorú Michelangelovu sochu.

Skôr ako som sa stihla spamätať, mala som jeho pery prilepené na moje a mohla som ochutnať trochu z toho zakázaného ovocia. Ale nebolo to správne a ja som to vedela. Rozum prevýšil všetko ostatné a ja som do neho začala päsťami udierať a snažila sa od neho dostať čo najďalej.

„Prestaň!“ vrieskala som, keď som sebou metala.

„Nie, Miuška,“ zapriadol a v jeho hlase som začula čosi ako potrebu.

Šialenú nepredstaviteľnú túžbu zmiešanú s akousi bolesťou, ktorá sa do mňa zarezala ako nôž.

Keď som od neho konečne odstúpila, bola som poriadne zadýchaná a zahanbená. „Už sa ma nikdy nedotýkaj!“ zvreskla som po ňom a vtedy sa v ňom akoby čosi zlomilo.

Celý zbledol a civel na mňa ako na dajaký prízrak. „Ty ma nemiluješ...“ zašomral, ale ja som to nekomentovala, lebo som si nebola istá, či to povedal naozaj, alebo si zo mňa moja pojašená myseľ chce vystreliť.

„Už sa ku mne nepribližuj!“ povedala som mu a okamžite som sa vybrala preč z miestnosti.

Draca som so zvesenou hlavou nechala za sebou a snažila sa odstrániť si z hlavy všetko, čo sa práve udialo. Duncan sa nič nemôže dozvedieť. Nechcem, aby sa s Dracom pohádali, už tak majú medzi sebou dosť ťažkostí.

A okrem toho, to vôbec nič neznamenalo. Ja milujem Duncana a vezmem si ho. Stane sa zo mňa Hermiona Igleby a všetko bude tak, ako má. Všetko bude také, aké by to malo byť.

 

Epilóg

 

Sedel som na koralovom útese a sledoval, ako sa vlny odrážajú od skál. Takto vyzeral život tak veľmi jednoducho. Všetko bolo krásne a zahalené do podivného rozprávkového závoja.

Pevne som stisol viečka a zatriasol hlavou, presne tak, ako som to robil často aj predtým. Neviem, čo som tým sledoval, možno som dúfal, že keď zasa otvorím oči, bude všetko také, ako predtým, normálne.

Lenže v tomto svete je toto normálne. V tomto svete je správne, že je Hermiona s Duncanom. V tomto svete je normálne, že Potterovi rodičia sú nažive a Potter má strašne otravnú sestru, v tomto svete je totálne normálne, že ľudia považujú Dumbledora za blázna, ktorý sa pomiatol a skončil tak u Munga. V tomto svete je normálne, že Voldemort neexistuje.

Tak čo chcem meniť? Predsa som len niečomu pomohol, nie? Zbavil som svet najmocnejšieho čierneho mága všetkých čias a zachránil tak životy miliónov ľudí. To bolo predsa správne, tak prečo sa teraz cítim tak... podvedene?

Akoby mi to svet urobil naschvál, ako keby mi nechcel dopriať ani len trocha z tej podivnej emócie, ktorej sa hovorí radosť.

Už tak dávno som sa necítil šťastný a nevyzerá to, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Áno, mohol by som Hermione všetko vyrozprávať, ale načo? Aj tak by ma mala len za blázna.

Žije po boku muža, ktorý je mojim bratom. Ale je šťastná a to je to, čo som chcel. Aby na jej tvári hral úsmev a aby sa tešila zo života. A to som jej predsa dal. Takže nesmiem byť sebec a chcieť ju len pre seba. Láska o tom nie je. Práva láska berie, ale nedáva, to som sa už stihol naučiť.

Pozrel som na obálku, ktorá ležala vedľa mňa a potlačil slzy. Svadobné oznámenie. Už sú to štyri roky, čo prišlo a ja som ho nikdy neotvoril. Nikdy som si neprečítal, čo v ňom stojí a nikdy som sa neukázal doma.

Hermiona je teraz vydatá žena a ja som zlomený a osamelý muž, ktorý dúfa, že žena jeho života nájde pravé a nefalšované šťastie, ktoré jej on nikdy nemohol dať.

 

„Kto vie najviac trpieť, dokáže najlepšie veci.“

- Friedrich Schiller

---

Tak a posledná kapitola je za nami. V živote by som si nemyslela, že Stávka bude mať pokračovanie a teraz idem dokonca písať pokračovanie pokračovania. :) A za to všetko takpovediac môžete Vy, lebo mi svojimi skvelými komentármi dodávate chuť a energiu neustále písať.

Ďakujem každému, kto poviedku prečítal a hlavne tým, ktorí mi zanechali aj nejaký komentár, aj keď len smajlíka. Zároveň by som kapitolu rada venovala týmto skvelým osôbkam: Perla, Ivet, Alexa Feratu, Izzie22, WandaA76, Aramka, Mea, Tethys, Teesska, Carol1122, Trisha a Deny (hádam som na nikoho nezabudla).

Ďakujem Vám :) Mimi 

« Předchozí díl

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter



Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (23 + epilóg):

Pre milosť jaksi neviem čo mám povedať... Na jeden dych son prečítala celú Stávku aj toto pokračovanie... Musím sa priznať, že si mi niekoľkokrát skoro prihodila infarkt koniec ma tiež absolútne šokoval a aj keď by som bola radšej keby Draco nakoniec bol s Hermionou, musím priznať že toto bola jedna dokonalá poviedka zamilovala som si ju presne takúto aká je a rozhodne si ju zase prečítam klaniam sa a ďakujem že som mala možnosť si tento skvost prečítať

Brouku, nikdy nebudu litovat, že jsem byla jednou z těch, které tě přinutili tohle pokráčko napsat hned po skončení Stávky.. :) protože je to dokonalé! Rozmluva Mii a Draca.. Byla sice krátká, ale vystihlo se v podstatě vše.. :) je mi líto, že až takhle se budoucnost změnila, ale snad.. :) a ten konec.. Neuvěřitelné! V takové situaci, jako je on, bych na tom asi byla obdobně.. Když si to představím.. Ne, já bych to nezvládla. :( ale uvidí se dál.. :) Celá povídka byla úžasná a geniální, svým psaním mi fakt brnkáš do noty. :) a já opravdicky lituju, že jsem to nedočetla mnohem dřív.. Ale chtěla jsem prázky pokud možno bez pc, protože během šk. roku u něj zas budu denně vysedávat.. :) takže děkuji moc za tak krásný zážitek a já se jdu, konečně, vrhnout na poslední část :*

Carol, ďakujem ti Naozaj si cením vaše komentáre a som nesmierne rada, že vás moja poviedka zaujala. Hádam vás zaujme aj posledná tretia séria A nemusíš mi ďakovať Ja ďakujem vám, že čítate a komentujete

Teda taková krásná povídka a tak smutný konec!!! Nejspíš mi zmokl počítač Dojal mě konec a moc ti děkuju, že jsem měla možnost číst takovouhle povídku od tebe Budu se těšit na tvojí další tvorbu a přeju mnoho nápadů na další povídky!!!
P.S. Děkuji mnohokrát za věnování!

Alexa Feratu, veľmi pekne ti ďakujem Som rada, že som vás dokázala prekvapiť
Trisha, nie je za čo a ďakujem Neboj, budem sa snažiť byť k nim lepšia a nerobiť vám už také "šoky". Hádam to už pôjde dobre, aj keď jeden nikdy nevie

Úprimne, prečo ma to neprekvapilo?? Sama neviem. Ale veľmi sa teším na pokračovanie a rovnako dúfam ako izzie 22, že z neho nezošaliem. A len dúfam, že už konečne budú spolu.
P.S. Ďakujem za venovanie

At se tady to pokráčko fofrem objeví! Teď tady sedím a čumím na monitor jak idiot s vytřeštěnýma očima. Takovéhle šoky! Ne, úžasná část!

Wanda, ďakujem ti Duncan nie je idiot ja ho mám vlastne celkom rada, ale tak úprimne... Dráčik je Dráčik Čo je s Pansy sa dozvieš v prvej kapitole ÚZ Zatiaľ nič neprezrádzam

To si robíš srandu. Chudák Draco... Nech už sa časovratu radšej nikdy nedotkne. Hermiona skončila s tým idiotom? A Draco si to aj všetko pamätá, chudák... Len by ma zaujímalo... Bude tam Pansy? Mám ju tu strašne rada a začína mi chýbať... No tak ja sa teším na pokračovanie...

Perla, ďakujem ti veľmi pekne za nesmierne úžasný komentár Od tak skvelej spisovateľky ako si ty, si to naozaj cením No minimálne ti môžem sľúbiť, že sa stretnú ÚZ som už začala písať a práve som na scéne, kedy Draco prvý krát uvidí Hermi A ako sa to bude vyvíjať ďalej je samozrejme prekvapením Ešte raz ti pekne ďakujem a hádam to ďalej nebude sklamaním
Deny, ďakujem ti moc Pokračovanie sa pomaly píše, ešte si dám pár dní, aby som mala nejaký náskok a začnem to sem pridávať
Mea, na pokračovaní pokračovania sa pracuje Hrozne moc ti ďakujem
Teesska, Voldy ktorý ovládol svet? Neviem či mám nad tou predstavou plakať, alebo sa smiať Každopádne som sa rozhodla, že to tak nebude fungovať a odstavila som ho Teraz rozmýšľam, čo sa asi stalo s Tomom.. ak na to prídem, tak vám tú informáciu zdelím Dumbledore a Draco to celkom odniesli čo? Možno by bolo noazaj k veci urobiť s tým niečo Veľmi pekne ti ďakujem

To prostě nemůže být pravda? Chudák Draco, říkám si, jestli by nebylo lepší, kdyby Voldy opravdu žil a všechny je povraždil. I když to asi ne.
Mion prostě patří k Dracovi. Doufám, že je v pokračování dáš nějakým způsobem dohromady.
Epilog byl hrozně smutný. Pořád jsem nějak doufala, že se to vyřeší a ono nic. Chudák Draco, všechno si to pamatoval, co prožil a udělal. Vlastně zachránil celý kouzelnický svět a jak to sním nakonec dopadlo, že?
A chudák Brumbál, je považován za blázna. S tím by se podle mě mělo taky něco udělal. Největší kouzelník všech dob a co s ním udělá taková změna v minulosti.
Jsem zvědavá, co máš teda v plánu a na pokračování se už hrozně těším.
Jinak děkuju za věnování.

jednoznačne musí byť to pokračovanie pokračovania a ten koniec och

Do poslednej chvíle som neverila v sad end, v kútiku srdca som dúfala, že Hermiona a Draco budú spolu, ale ten epilóg ma dorazil, ešte aj teraz mám slzy v očiach A pre tvoje vlastné dobro znova dúfam, že už píšeš nové pokračovanie, si proste úžasná Len tak ďalej

Panebože, čo si mi to urobila?! Pri čítaní epilógu som mala dokonca slzy v očiach a to je čo povedať, keďže vo mne je pri čítaní alebo pozeraní filmu dosť ťažké vyvolať nejaké emócie... ale ty? Ty si to dokázala.
Ďakujem ti veľmi pekne za tak krásny umelecký zážitok a samozrejme, že sa teším na pokračovanie. Veď kto by ho nechcel? Tak to predsa nemôže dopadnúť" Draco sklamaný svetom, tkorý ho podviedol a Hermiona vydatá za akéhosi Duncana? Tak to teda nie! Oni dvaja k sebe patria. Keď si vždy našli cestu jeden k druhému, tak hádam to tak bude aj teraz.
A veľmi pekne ďakujem za venovanie.

Izzie, tak teraz sa usmievam ako totálny idiot Áno máte pravdu.. asi to preháňam tým, ako ich neustále rozdeľujem a držím od seba Ale keby to nerobím, nemala by som o čom písať! Samozrejme, že tvoj komentár a hlavne tvoju vyhrážku budem brať pri písaní ÚZ do úvahy a neviem sa dočkať, čo na novú sériu poviete Ďakujem ti veľmi pekne a budem sa snažiť, aby si nezošalela

V prvom rade ďakujem za venovanie

A teraz... Vážne? Takýto koniec, veď to nemôžeš myslieť vážne Ja som teraz na pokraji šialenstva. Takto im držím palce dve poviedkové rady a oni sú ešte stále neni spolu?
Ako vážne, to ti muselo byť jasné, že budeme chceť pokračovanie
Ja len teraz už dúfam, že žiaden časovrat to zas nezničí...

Ach bože Draco , ty nám ho tak trápiš, najradšej by som ti do príbehu skočila a vyobímala a utešila ho, že všetko bude v pohodičke a nakoniec skončia spolu, lebo mi ich už spolu vidíme.
A teraz vážne ak ich nedáš znova dokopy... asi ti odkusnem hlavu ... taký krásny pár to je a takto ich trápiš

Veľa šťastia s pokračovaním a nech nezošaliem z neho... prosím

Tethys ďakujem ti Ja úprimne toto za SE nepovažujem, lebo pôvodne som mala v pláne všetkých povraždiť a nechať Voldyho vyhrať (Neverím, že som to fakt prezradila). Ako dopadne celá trilógia je dobrá otázka Ale však keď sa na to pozrieš z tej svetlej stránky, tak sú vlastne všetci nažive a zdravý. Jediné, čo sa dá považovať za zlé je, že Draco a Mia nie sú spolu, ale tak uvidíme, či sa to zmení, alebo nie A nemáš začo Aj ja ešte raz ďakujem
Aramka, ďakujem pekne Dráčik nebude v ÚZ jediný, kto bude vedieť o všetkom (o koho sa jedná sa dozviete v prvej kapitole pokračovania). Rozhodne si s ňou zaslúži byť, s tým súhlasím, ale ako sa to napokon celé vivienie zatiaľ netuším

Mno pani, určitě chci to pokračování, a doufám že to nakonec celý uděláš tak aby draco byl s miou, protože si to zalouží, po tom všem co pro ni udělal, co si vytrpěl. Libili se mi ty dracovy myslenky v epilogu, to bylo velmi krásně popsané. Ale je mi jich líto, hlavně Draca, který si to všechno pamatuje... Chudák

No, vzhledem k zmatku v mém minulém komentáři jsem si nebyla úplně jistá, co očekávat. Ale tohle... no páni!
Chudák Draco, je mi líto. Hermioně se popravdě příliš nedivím, že reagovala takhle. Ale myslím, že v ní hlodá červík pochybnosti a konečně v pokračování pokračování ( ) by mohli být s Dracem spolu. Nebo Draco zase požije časovrat?
Vzpomínám si, že jsi říkala, že SM nebude mí SE. Doufám, že jsi myslela celou trilogii, protože i když mám SE docela v oblibě, Draco a Mia si zaslouží šťastný konec.
Těším se na pokračování a děkuji za věnování.

Přidat komentář:

Nick:

Text: