OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Stávka - štvrtá časť

30.03.2013 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 17× • zobrazeno 3697×

"Niekedy mám pocit, že nikto ma nechce. Že som lapený vo svete, kde ma každý nenávidí."

- Simple Plan

Ďalší týždeň po škole za zničený Všehodžús. Čudujem sa, že tak málo, ak mám byť úprimný, čakal som aspoň mesiac, no Snape dokáže byť prekvapujúci.

Dnes nám s Grangerovou dal za úlohu upratať sklad s prísadami. Bude to katastrofa a ja to viem už teraz. Párkrát som v tom sklade bol a ten smrad je neznesiteľný. Doslova človeka štípe v nose a vháňa mu slzy do očí. Ale budem to musieť prežiť, ak chcem vyhrať stávku.

„Kam ideš?“ spýtala sa Daphné a zatarasila mi cestu.

„Mám trest, čo si zabudla?“ zavrčal som a chcel som ju obísť, no znova sa predo mňa postavila.

„Nie, nie som hlúpa,“ pokrútila hlavou a zamračila sa. „Chcela som s tebou hovoriť!“ oznámila a v jej hlase zaznela naliehavosť.

Pretočil som oči a pohodil rukou na znak, nech pokračuje.

„Dnes ráno som si všimla niečo zvláštne, no myslela som si, že ma klame zrak. Ale keď sa to zopakovalo a ja som si uvedomila, že nemám halucinácie, tak ma to znepokojilo, Draco!“ povedala a v tvári sa jej zračilo pohŕdanie.

„Nechápem o čom hovoríš!“ odvrkol som a založil som si ruky na prsiach.

„O tom, že ty a tá humusácka suka po sebe hádžete nejaké zvláštne pohľady,“ vyštekla a ja som na nej videl, ako sa otriasa hnevom. „Čo s ňou máš?“

Pri Salazarovi, ona žiarli? „Nič!“ zasyčal som a bez ďalšieho slova som ju obišiel a zamieril som k dverám.

„Draco!“ začul som ešte raz jej nahnevaný hlas, ale nevenoval som mu už žiadnu pozornosť.

Daphné bola vždy moja... takzvaná kamarátka, ale ja som nikdy neveril, že naše priateľstvo myslí vážne. A potom raz, mi Miles povedal o tom, ako ju začul hovoriť s Pansy o tom, že ma musí dostať.

Jasné, Malfoyovci sú najprestížnejší rod a jedny z najvyššie postavených Smrťožrútov a Greengrassovci sú presne naopak pri spodku a ich bankové kontá ukazujú o tri nuly menej, ako naše. Ak by som si však raz mal vziať nejakú Greengrassovú určite Astóriu. I keď som bol vlastne od mala zmierený s tým, že mojou ženou sa stane Pansy.

Je krásna, je bohatá a je inteligentná. Ich rodokmeň nemá žiadnu chybu a jej otec je pravou rukou lorda Voldemorta. Teda, hneď po mojom otcovi.

Ale na tom vlastne v tejto chvíli nezáleží. Rokfort končíme až o vyše dva roky a zatiaľ sa môže všeličo udiať.

„Draco, počkaj,“ ozval sa za mnou niečí hlas a ja som sa za ním otočil.

Po chodbe sa za mnou náhlil Miles a naširoko sa usmieval. „Čo je?“ spýtal som sa.

„Blaise mi povedal o vašej stávke,“ začal a zastavil sa kúsok odo mňa. „Naozaj to chceš urobiť? Položiť ruku na tú humusácku spodinu?“

Ach, už je to tu. Blaise do toho pravdepodobne zaangažoval polovicu Slizolinu. Keď sa mi ukáže na oči, tak ho prekľajem, aby si zapamätal, že ústa treba držať zatvorené.

„Keď sa o tom dopočuje Daphné, bude vyvádzať,“ upozorňoval ma a prebodával ma svojimi zelenohnedými očami.

„Už začala a ešte o tom ani nevie,“ skonštatoval som a pocítil som chuť ísť tej princezničke zraziť diadém.

„No vidíš, mal by si z toho vycúvať a...“ začal ma presviedčať, ale ja som ho zastavil.

„Ja a vycúvať? Blaise si myslí, že Grangerová je nedosiahnuteľná a ja mu dokážem opak!“ fľochol som a otočil som sa na odchod.

Mal som dosť toho, ako sa každý pokúša starať do môjho života. Je to môj život a keď si ho pokazím, bude to môj problém a nie ich. Okrem toho, tým že ponížim Grangerovú si akurát uľavím. Odjakživa mi dokonale vedela dožrať nervy a vykoľajiť ma.

Ak všetko pôjde tak, ako včera, dopadne to presne podľa mojich predstáv a nikto na svete ma neodradí od toho, aby som to dotiahol do samého konca.

Keď som dorazil k Snapovmu kabinetu, kde sme sa mali stretnúť, ešte tam nikto nebol. Oprel som sa o stenu a čakal.

Pred očami sa mi objavila tvár Daphné. Prečo som na ňu myslel? Možno preto, že ma tak neskutočne vytočila. Ako si vôbec môže dovoliť, nárokovať si na mňa? Nemá najmenšie právo niečo odo mňa chcieť, tobôž nie vysvetlenie za niečo, do čoho jej nič. Ak by bola mojou ženou, musela by radikálne zmeniť svoje chovanie.

„Ahoj,“ prihovorila sa mi Grangerová, ktorá sa vedľa mňa odrazu objavila.

„Ahoj,“ uškrnul som sa. „Prepáč, za ten včerajšok. Kvôli mne budeš ďalší týždeň po škole,“ povedal som.

Samozrejme, že som nič z toho nemyslel vážne, ale ona mi musí dôverovať a musí ku mne začať pociťovať náklonnosť. Mohol by som to celé nejako zneužiť proti nej a nakoniec ju ponížiť a ukázať Pottymu a Weslíkovi, že môžem mať všetko, čo si zaumienim vrátane ich humusáckej kamošky.

„To je v poriadku. Je to rovnako aj moja vina,“ odpovedala a jemne sa usmiala.

„Aké sladké,“ prehodil Snape, ktorý okolo nás preletel a zamieril schodmi dolu, kde bol sklad.

Bola to zatuchnutá miestnosť plná myší a potkanov a kadejakej inej hávede. Grangerová sa tam bude cítiť dobre.

„Upracte tu,“ prikázal, keď rozrazil dvere a nám sa naskytol pohľad na komoru, ktorá mala asi štyri krát štyri metre a nebolo v nej ani jedno jediné okno. „A skúste tentoraz nič nepokaziť,“ dodal ešte a vyplával z miestnosti.

„Fuj,“ prehodil som a zamračil som sa. „Je tu riadny smrad!“ dodal som a Grangerová vytiahla prútik a niečo zašomrala.

Smrad sa vyparil a miestnosť sa naplnila príjemnou kvetinovou vôňou. Prekvapene som na ňu pozrel a neubránil som sa úprimnému úsmevu.

„Čo je to za kúzlo?“ spýtal som sa.

„Vlastná výroba,“ zašomrala mierne povýšene. Tak to dokázala len ona.

Bez ďalších slov sme si natiahli na ruky rukavice a pustili sa do upratovania. Vyčaroval som jedno vrece, do ktorého sme dávali odpad a Grangerová medzitým priniesla vedro s vodou a saponátom. Bude nám trvať večnosť, kým to tu dáme do poriadku, ale aspoň tu už tak príšerne nezapácha.

„Aký si mal deň?“ ozval sa z ničoho nič jej hlas. Pozrel som na ňu, sedela na malej stoličke a preberala muchy. Tie čo boli hnilé bolo treba vyhodiť.

„Ako vždy,“ odvetil som zarazene. Grangerová sa so mnou pokúša dobrovoľne konverzovať?

„Aha,“ prehodila a pohľad nespúšťala s malej krabičky v ktorej bolo hádam tisíc mŕtvych múch.

„A ty?“ spýtal som sa skôr, ako som si to stihol zakázať. Rozprávalo sa s ňou príliš jednoducho a celé to vlastne tak nejako plynulo samo.

„Fajn,“ odpovedala a ja som cítil, že to nie je úprimná odpoveď.

„Klameš,“ skonštatoval som a Grangerovej oči sa do mňa prekvapene zabodli.

„Čo?“ otvorila ústa a sledovala ma napajedeným pohľadom. „Prečo by som klamala?“

„Nie som slepý. Niečo ti je!“ oznámil som jej a ona si len povzdychla.

„Vlastne máš pravdu,“ povedala a ledabolo mykla plecom. „Mala som nepríjemnú výmenu názorov s Ronom,“ dodala na ujasnenie.

„S tým tupcom?“ vykrivil som obočie a zasmial sa.

Rukou v rukavice som zoškraboval zaschnutú hadiu kožu z poličky. Z toho pohľadu sa mi robilo nevoľno, hlavne keď mi došlo, že je na nej ešte aj krv, no našťastie som sa udržal.

„On nie je až taký hlúpy,“ povedala a stiahla obočie. Videl som, že prestala preberať a civela neurčito pred seba.

„Tomu ani sama neveríš.“ Uškrnul som sa a Grangerová vykrivila pery do strnulého úsmevu.

Dnes bola divná, neoponovala a nesnažila sa so mnou hádať, aj keď som pred ňou urážal jej kamaráta. Aj keď vlastne nerozumiem, ako tí dvaja spolu môžu tráviť čas. Weasley svoju myseľ nikdy neprispôsobí jej myšlienkovým pochodom.

„Myslíš si, že ja a Ron skončíme spolu?“ vyrukovala odrazu na mňa túto absolútne hlúpu otázku.

Prekvapene som na ňu pozrel a chvíľu premýšľal. Vlastne si to myslí celý Rokfort. „No áno,“ pritakal som napokon.

„A myslíš, že by som s ním mala byť?“ zamračila sa a vstala. Nervózne začala pochodovať dookola. „Chcem povedať, každý odo mňa očakáva, že s ním budem a ja...“ zarazila sa a pozrela na mňa. „Ja s ním byť nechcem.“

A ja nechcem byť s Daphné a ani s Pansy. Ako veľmi je náš život v určitých veciach podobný. Vidím, že aj Grangerová občas rieši podobné hlúposti, ako ja.

„Ty nad takýmito vecami ešte určite nerozmýšľaš,“ skonštatovala a trpko sa uškrnula.

„A vieš, že áno?“ protirečil som jej a tiež som vstal, aby som kožu odhodil do vreca na odpadky. „Môj otec od môjho detstva hovoril o svadbe s Pansy a ja som si na tú predstavu privykol. A potom prišla Daphné, jej sestra Astória a ja som si uvedomil, že ktorákoľvek z nich ma priťahuje viac ako Pansy. Aj keď Daphné je riadne trafená a Astória tak celkom neregistruje moju osobu,“ pousmial som sa.

„Sobáš na dohodu?“ začudovala sa. „To by som nikdy nechcela.“

„U nás to tak funguje. Aj naši sa tak vzali a funguje im to. I keď nevravím, že to neškrípe, ale je to tak lepšie. Láska je vrtošivá a vyprchá, ale ak si niekoho vezmeš trebárs kvôli postaveniu, tak...“

„Ale aj o postavenie môžeš predsa prísť,“ skočila mi do reči.

Musel som si priznať, že má pravdu. Nikde nie je napísané, že Malfoyovci budú naveky patriť k elite. Môže sa stať naozaj čokoľvek. Potter vyhrá vojnu a my sa dostaneme na samé dno spoločenského rebríčka, alebo rovno do Azkabanu.

„No už to povedz,“ pobádala ma.

„Čo?“ zamračil som sa na ňu. Vedel som presne, čo chce počuť, ale nechcel som to povedať. Alebo áno?

„Že mám pravdu,“ dodala a naširoko sa usmiala. Ukázala tak svoje dokonalé biele zuby.

„Máš pravdu,“ povedal som ľahostajným tónom a vložil som do neho kvapku irónie.

Vyslúžil som si tak poriadny buchnát do pleca.

 oOo 

Ďalší deň a aj ten nasledujúci prešli veľmi rýchlo a finále mojej stávky sa blížilo. Prečo som ju len skrátil na tak málo? Grangerová ma síce začala mať rada, ale stále som s ňou nebol tam, kde som potreboval.

Možno to celé kazil aj fakt, že som si ju nevšímal mimo našich trestov. Blaise si samozrejme všimol, že Grangerová sa na mňa usmievala a neurážala ma a bolo na ňom vidno, že ho z toho ide poraziť. Bál sa, že prehral a ja som si v kútiku duše vravel, že sa má prečo báť.

Desať tisíc galeónov je poriadny peniaz a nikto takú sumu nenosí len tak vo vrecku. A ani ja nie. Ak prehrám, tak ma otec zabije. A ako mu vysvetlím, že toľké peniaze potrebujem?

A aby toho nebolo málo, Daphné sa na mňa nalepila ako nejaká pijavica a strážila každý jeden môj krok. A to všetko len preto, že som sa s ňou raz vyspal. No nie je to choré?

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Stávka - štvrtá časť: