Stratení a nájdení 16. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Gesto veľkej pokory. Boj proti ohňu - alebo lepšie povedané, boj dvoch mágov.

16.07.2014 (12:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 1× • zobrazeno 790×

Gesto (Legolas)

Legolas sa mýlil – nečakal ich len jeden boj.

Toto trpké zistenie udrelo eldarovi do očí hneď, ako vošli s Remusom bok po boku do tábora. Vrava okolo nich stíchla. Vojaci na nich, teda hlavne na Remusa, vrhali spolovice ustrašené a spolovice nenávistné pohľady. Celý tábor ako keby jedným dychom kričal odíď!

No Remus Námesačník si to vôbec nevšímal, ani čo by sa nič nedialo. Legolas jeho nenútené správanie v prítomnosti ľudí, ktorí ho medzi sebou nechceli, pozoroval s istou fascináciou. Potom ho však rýchlo napadlo nepríjemné vysvetlenie – ako často sa k nemu takto správali v jeho vlastnom svete?

Bolo to tak nespravodlivé. Azda zabudli, že im zachránil život?

Elf však vedel, že na tomto má veľký podiel viny práve on svojim správaním – vojaci len slepo nasledovali jeho príkladu, teda minimálne väčšina, ak nepočítal eldarov, ktorí sa málokedy nechali ovplyvniť.

Hľadel na tie nevľúdne tváre, pričom sa mu v hlave rodilo rozhodnutie – takto sa k Remusovi Námesačníkovi, ktorý ich má ochrániť, oni správať nebudú, už nie. Hneď nato sa mu v hlave začal formovať plán – niečo šialené a pre elfa trúfalé a trochu potupné – a to až natoľko, aby to prinútilo zmeniť názor celý tábor.

Bol odhodlaný to spraviť. Lenže na to potreboval Valorovu pomoc. Našťastie pri ňom očividne bohovia stáli – v dave sa mu podarilo zachytiť jeho pohľad. Ústami naznačil jediné slovo – sekera. Valorovi ale viac nebolo treba. Prikývol a rýchlo odbehol.

„Legolas, mohol by som dostať nejakú zbraň?“ spýtal sa ho Remus cez rameno s takou uvoľnenosťou, až musela byť hraná.

„Áno, samozrejme,“ prikývol Legolas. Remus mu to gesto vrátil a bez slova sa vybral k ľavému okraju tábora, k improvizovanej zbrojnici.

Teraz alebo nikdy.

„Remus Námesačník Lupin!“ zvolá plným hlasom tak, aby upútal pozornosť celého tábora. Oslovený sa mu zarazene s nechápavým výrazom na tvári otočí čelom. Legolas k nemu rýchlo podíde, až pokiaľ od seba nie sú vzdialení na štvrť kroka.

A potom pred ním hrdý elf Legolas, príslušník najstaršieho národa Stredozeme, pokľakne.

„Si mnohým,“ začne s mierne sklonenou hlavou v náznaku najhlbšej úcty, „prekliaty vlkolak,“ Remus pri tých slovách ustrnie, ani čo by čakal ranu, tak rýchlo pokračuje, „udatný bojovník. Mág s mocou, akú už Stredozem dlho nevidela. Záchranca životov. A v neposlednom rade môj priateľ.“

Legolas nasucho prehltne, no pokračuje: „Alebo si ním aspoň doteraz bol. Po tom, ako som sa správal, máš plné právo namietať. No i cez to sa ťa opäť, pred zrakmi ostatných, pýtam – mám právo ťa nazývať ešte svojim priateľom?“

Remus Námesačník vyzerá poriadne vykoľajený celým týmto gestom, no odpovie pevným hlasom. „Áno. Nebol si jediný, kto spravil chybu, Legolas. Všetko je odpustené.“

„Vlkolak odpustil vlkolakovi,“ zamrmle si niekto potichu, no Legolasove uši to začujú. Musí pritvrdiť, oboznámiť svojich ľudí so všetkým, inak mu tábor opäť neuverí.

„Svoje bremeno nesieš nedobrovoľne od detstva. Raz za mesiac sa meníš na niečo, čo nechceš a to isté sa takmer stalo osudom aj mne. Tu už to tajomstvom nie je a nech je vďaka tomu tvoje prekliatie ľahšie. Pretože až príliš neskoro som pochopil, že to, čím si vôbec neurčuje to, kým si.“

Legolas sa usmeje a potom spraví to najdôležitejšie. Jemne uchopí do dlaní jeho ľavú ruku a perami sa dotkne jeho prstenníka, miesta, kde vznešení nosia pečať kráľa.

Celý tábor zadrží dych. To gesto totiž znamená mnoho. Legolas si veľmi dobre pamätal, voči komu ho spravil naposledy - Aragornovi pri jeho korunovácii.

Týmto oficiálne povýšil Remusa nad seba samého. Gesto absolútnej pokory.

„A tak nech sa stane,“ uzavrie.

Celý tábor spustí potlesk a jasot, posledné kúsky nedôvery sú razom preč. Dokonca i jeho eldari sa na pol úst usmievajú - dielo je dokonané. Legolas je stále ich veliteľom a Remus ich mágom a záchrancom - pravda a úprimnosť zahnala predsudky a nedôveru, ktorú sa podarilo Temnému elfovi zasiať im do sŕdc. Legolas uprie spokojný pohľad na Remusa. Vlkolak sa váhavo usmieva, ani čo by neveril, že je to skutočnosť. Elf si uvedomí, že všetka pokora, ktorú tu teraz i cez svoju pýchu preukázal, mu za ten pohľad na priateľa stála.

Remus k nemu pokľakne tiež a opäť ho vtiahne do objatia, ale tentoraz radostného. Po chvíľu, s vedomím, že práve on bude rozumieť i cez hluk, mu zamrmle do ucha. „Vedia, kto som a neopovrhujú mnou a to všetko vďaka tebe. Ja... ďakujem,“ na konci sa mu hlas zlomí.

V tej chvíli predstúpi dopredu so sekerou v ruke Valor, na tvári chápavý a šťastný úsmev. Na Legolasovo kývnutie podá Remusovi sekeru.

Gimliho sekeru.

Remus Námesačník na ňu neveriacky pozerá.

„Potreboval si zbraň, no nie?“ povzbudí ho Valor.

„Áno, ale ja-“

„Tak nech ti slúži sekera môjho priateľa rovnako verne, ako predtým, priateľu,“ preruší ho mierne Legolas. Vlkolak vyzerá malú chvíľku značne neisto, potom ale jeho prsty pevne oblapia sekeru.

„Ďakujem,“ povie, „dám na ňu pozor.“ A Legolas vie, že Remus pochopil význam toho gesta – naposledy, keď mu ju zveril, bolo to z núdze. Teraz mu sekeru, to jediné, čo mu zostalo po Gimlim, dáva dobrovoľne.

*** *** ***

„Protego Maxima. Fianto Duri. Repello Inimigotum.“

Remus stál rozkročený a hranici tábora, tak blízko ohňa, ktorý sa nebezpečne rýchlo blížil, ako sa len odvážil. Oči zavreté, ruky vystreté, z rukáva mu vykukoval len špic Siriusovho prútika. Gimliho sekeru mal položenú na dosah ruky.

Z dlaní mu vyleteli obrovské guľa svetla, vzniesli sa do výšky a tam vybuchli ako svetlice. Odštiepky gulí sa rovnomerne rozleteli do všetkých strán a miesta, ktorými vzduchom preleteli zmatneli, ani čo by sa na samotnom vzduchu vytvorila inovať, akú možno v zime pozorovať na oknách. Inovať sa rozširovala do všetkých strán, až sa spojila s ďalšou a ďalšou, pričom spolu vytvorili celistvú stenu.

Remus Námesačník okolo nich tvoril veľký obranný štít, kupolu, uvedomil si razom očarený Legolas.

No len, čo sa odštiepky dotkli zeme, kupola sa začala z vrchu pomaly rozpadať, miznúť, ako keď na inovať dýchnete horúci vzduch svojich pľúc.

„Remus, rozpadá sa to!“ upozorní ho Valor pre prípad, že by kvôli sústredeniu nevnímal okolie. Oslovený však len zakrúti hlavou. A tak vojaci znepokojene sledujú, ako ich obrana mizne, nevediac, čo si o tom myslieť. Štít ale nespadne celý – keď dosiahne výšky dva, tri metre nad zemou, zastane. Do väčšej výšky nevideli oheň siahať, uvedomí si Legolas.

„To kúzlo je príliš silné na to, aby ho jeden kúzelník na takom rozsiahlom území dokázal udržať a popri tom bojovať,“ ospravedlní sa im nepriamo Remus. Potom náhle zbledne a zapotáca sa slabosťou – elfovia ho každý z jednej strany podoprú a posadia sa s ním.

„Toto bude bohato stačiť,“ odvetí Legolas. Sleduje, ako oheň bezvýsledne naráža do stien štítu. V miestach, kde sa oheň štítu dotýka stena matne zažiari. Oheň po dotyku s ňou trochu zoslabne, ako keby z neho stena odsala trochu sily, ale len preto, aby po okamihu zaútočil opäť s tou istou razanciou.

Tak takto vyzerá súboj mágov, uvedomí si Legolas pochmúrne. Nekonečný súboj energií.

Podstatné však bolo to, že štít držal od vojakov oheň ďalej. Nepriateľova zbraň sa nemohla pohnúť dopredu. Majú šancu sa ubrániť.

V duchu Legolas potlačí ston. Kde sú tie časy, kedy mágovia bojovali len medzi sebou a ich boje nerozhodovali o osude celej bitky? Kedy oproti nim stratil meč a luk úplne svoju silu? Legolasovi sa to nepáčilo, pretože on sám sa voči mágii nemal ako brániť.

„Ako dlho to dokážeš udržať?“ zamrmle Valor otázku Remusovi do ucha a podá mu pritom poľnú fľašu s vodou. Remus si z nej odpije lačnými dúškami a potom mu rovnakým spôsobom odpovie - našťastie si uvedomuje, aké je dôležité neznepokojovať vojakov a udržať predstavu neobmedzenej moci ich mága.

„Pokiaľ bude potrebné. Čerpám energiu pre udržanie štítu z toho ohňa.“

„Šikovné,“ pousmeje sa Legolas nad tým, čo sám spozoroval pri pohľade na oheň. Uvedomí si, že pri útoku ohyzdov im Remus nebude môcť pomôcť udržať si ich od tela, nech by bola presila akokoľvek veľká – nemal by odkiaľ čerpať energiu.

Legolas sa mu chystá položiť ďalšiu otázku, keď v tom ho preruší už známy zvuk.

Kvílenie poplašných rohov.

Všetci traja sa postavia a behom sa priblížia k okraju Remusovej bariéry. Stoja pri nej dvaja jeho eldari a bystrými očami brázdia na Legolasov rozkaz tiene stromov. To oni rozozvučali rohy.

Vojaci za nimi sa stavajú do šíkov. Všade vláde organizovaný chaos.

„Čo ste zbadali? Koľko ich je?“ spýta sa Remus, ktorého vlkolačie oči síce sú dobré, ale nepreniknú tmou spoločne s bariérou ohňa. No vojakov predbehne Legolas.

„Je len... jeden?“ zamrmle neveriacky. Od dvoch elfov sa dočká len pritakania. Očami hľadá ďalej a predsa je to tak.

Vojaci prikývnu na súhlas. „Len jeden. Takýmto tempom bude pri štíte do piatich minút.“

„Chcel, aby sme ho videli,“ doplní Valor a neveriacky zakrúti hlavou. Je to proti všetkým pravidlám logiky. Prečo by sa ukazoval, ak nemusel? Prečo by nezaútočil prekvapivo a skrytý? A prečo kráča sám?

„Prečo ste pre jednu osobu burcovali rovno celý tábor? Nestačilo by to povedať najsamprv len nám?“ opáči Remus.

Legolas zakrúti hlavou, „Temného elfa nemožno podceňovať.“

A len tak pre zaujímavosť - niečo o kúzle, ktoré práve použil Remus na vytvorenie obrany:

„Protego Maxima. Fianto Duri. Repello Inimigotum.“
Tuto kombinaci kouzel použil v pozdních nočních hodinách 1.5.1998 profesor Filius Kratiknot a později také Horácio Křiklan a Molly Weasleyová na vytvoření ochranného štítu okolo bradavického hradu. V průběhu bitvy štít nepropustil dovnitř žádného nepřítele a veškerá kouzla se o něj s hlasitou explozí rozbíjela. Tento ochranný štít dokázal strhnout teprve lord Voldemort.
Repello znamená latinsky „tlačit pryč“ a inimicus je „nepřítel“. (HPf7)

Zdrojom informácií je mi opäť lexicoln zo stránky www.hpkizi.sk Patrí im moja večná vďaka :))

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Stratení a nájdení 16. kapitola:

1. Alexis

15.07.2014 [14:31]

Páni! Nemám slov... Tahle kapitola je -stejně jako všechny ostatní- naprosto dokonalá! Ten temný elf mě opravdu zajímá, jsem zvědavá, co si na ně připraví :D Moc se těším na další kapitolu :3 :)

Přidat komentář: