Stratení a nájdení 18. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Posledný boj. Kto vyhrá? A za akú cenu?

18.07.2014 (12:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 0× • zobrazeno 486×

Šíp do otráveného srdca

Boj bol očakávaný – no i cez to sa mu podarilo prísť neočakávane.

Z tieňov lesa sa razom ako roj začali vynárať obludy, ohyzdi – jeden za druhým a to sotva chvíľu potom, čo odišiel Temný elf. Obludní, desiví a po zuby ozbrojení, boli ako mor. Remus Námesačník mal pravdu – vojsko muselo byť skryté pod kúzlom len niekde neďaleko, pripravené na povel veliteľa zaútočiť v plnej sile.

Boj sa mal začať.

Čas ako keby sa zastavil.

Ohyzdi sa pohybovali jeden, organizovane, v šíkoch. Ako sa im podarilo udržať formáciu keď sa valili pomedzi stromy, bolo nad Legolasovo chápanie. No nech to bolo akokoľvek, postavil sa do popredia svojho vojska, ktoré bolo ešte stále trochu prekvapené po všetkom, čo počuli od Temného elfa.

Po jeho pravici stál Remus, trochu bledý, no pripravený. Po ľavici zas Valor s vytasenými dýkami, no sklonenou hlavou a nejasným pohľadom. Legolas ani Remus s ním ešte nestihli prebrať, čo sa stalo. Legolas bol za to v kútiku duše trochu rád – toto sa úplne odlišovalo od Remusovho tajomstva. Bola to vec dávno minulá, krivda, ktorá sa jeho samotného, či jeho vojska netýkala. Nevedel, čo mal na to povedať. Vedel len, že sa mu myšlienka na to, že Valor spravil niečo také nepáči.

Na niečo také teraz už nebol čas.

„Bojujte statočne! Za Stredozem! Za slobodu!“ skríkne Legolas na svojich vojakov, keď sú nepriatelia na dosah. Vojsko mu odpovedá jasotom, vyburcované sa rozbehne oproti nepriateľovi.

Zrazia sa prvé zbrane.

Všetko je zrazu utopené pod bojom. Tak ako to už býva, prestane v srdci bitky všetko dávať zmysel. Existuje len jediná vec – zabiť, zničiť najbližšieho nepriateľa.

Legolas periférnym videním okolo seba vidí Remusa a Valora, podvedome spolu držia pozíciu trojuholníka. Svoj hlavný cieľ – Temného elfa - však nevidí. Kde je? Prečo nebol na čele vojska?

To bolo pre Legolasa záhadou.

Rýchlo natiahne tetivu a strelí do najbližšieho ohyzda, ktorý následne padne. V duchu zavrčí – vďaka malému bojisku a náhlemu začiatku boja bolo nemožné použiť ako prvý voj lukostrelcov tak, ako to už mali vo zvyku. Bola to obrovská nevýhoda – ich lukostrelci vždy dobre preriedili rady nepriateľov, patrili k tým najlepším. Tak sa mohli spoliehať len na to, čo dokážu napáchať čelom jeden proti jednému.

„Legolas, pozor!“ zvolá Remus Námesačník. Legolas sa otočí za hlasom, aby zbadal, ako sa za ním mečom rozmachuje vyškerená beštia – s jeho šípom v srdci.

Ako je to možné? Mal byť mŕtvy!

Legolas rýchlo uskočí, nemá čas nasadiť ďalší šíp. Zasiahne Remus – rozmachne sa mocne sekerou a zotne ohyzdovi hlavu. Na zem sa vyvalí potok krvi, telo klesne najprv na kolená a potom s tupým buchnutím definitívne spadne.

Všetci traja naň pár sekúnd ostražito pozerajú, hlavne na hlavu, ktorá leží odseknutá opodiaľ.

Už sa ani len nepohne.

Legolas rýchlo kývne Remusovi na znak vďaky.

„Už vieme, prečo spustil oheň. Začaroval vojakov,“ zavrčí Remus a zotne ďalšiu hlavu. Je prácny a špinavý spôsob zabíjania - zdržuje ich.

„Zotnite každému mŕtvemu hlavy!“ vydá Legolas rozkaz, ktorý sa medzi vojakmi začne pomaly šíriť. Sám, na vlastné znechutenie, odloží luk a vyberie z pošiev dva dlhé elegantné meče, ktoré používa len málokedy. Vždy mal radšej luk, ale teraz sa nedá nič robiť. Zotne hlavu najbližšiemu ohyzdovi – tmavá krv pošpiní vznešené ostrie.

A tak bojujú ďalej a čas stráca pomaly význam – zotnúť, zabiť, zmrzačiť a zvíťaziť. Všade počuť krik a špľachot krvi. Tiel na zemi pomaly pribúda, no ohyzdi sa hrnú z lesa ďalej, ani čo by im nebolo konca. Útočia organizovane, vždy viacerí na jedného ich vojaka. To nie je dobré.

Legolas naďalej v tom zmätku hľadá Temného elfa – za kúzlom i za tým, ako nezvyčajne útočia ohyzdi je on. Ak padne...

Pri myšlienke na to, že by mal zabiť eldara ho zamrazí. Rýchlo to však zaženie. Už to nie je Arväl, už to nie je Arväl...

Opäť skontroluje Remusa a Valora. Držia sa statočne. Remus je celý od krvi, v očiach mu badať ten žltý lesk, za ktorý je teraz Legolas, keď vie, čo to presne je, vďačný. Naproti tomu Valor...

Bojuje, ale jeho pohyby sú mdlé a bez života, zaťažené. Svojimi dýkami sa nepohybuje tak vrtko ako zvyčajne, útoky vykryje vždy na poslednú chvíľu.

To nie je dobré.

„Bojuj, Valor!“ zavrčí jeho smerom Legolas a uhne sa pred mečom, ktorý mu mieri na bok.

„Veď bojujem!“ Na to začuje ston.

Rýchlo stočí pohľadom k Valorovi – leží pred ním ohyzd, ktorý má v krku zapichnutú dýku, elf nad ním stojí a drží za zápästia ľavej ruky, z ktorého sa mu rinie krv. Legolas tlmene zahreší, strasie sa svojho protivníka a rýchlo mečom zotne toho Valorovho, ktorý sa už pomaly zdvíha na nohy.

„Prestaň myslieť na to, čo povedal! Teraz je to jedno!“

Valor zakrúti hlavou. „Nemôžem... nie som hoden...“

Na toto nie je čas!

Legolas i cez všetko podíde k Valorovi, drsne ho chytí za šiju a stiahne jeho hlavu, až sa obidvaja dotýkajú čelami. Stoja veľmi blízko, hrude sa im divoko pod brnením zdvíhajú v snahe dodať dostatok kyslíka. Valor sa snaží vyprostiť, vzdialiť sa, ale on ho drží pevne. Nedovolí, aby sa izoloval, tak po predtým od ostatných ľudí okolo seba, teraz nie! Valor s tým po chvíli prestane. Legolas doslova cíti šok a teplo priateľovho tela nad tým gestom.

„Teraz s tým prestaň, inak ťa to zabije! Si stále jeden z nás a vždy budeš,“ zavrčí naň a pozerá sa pritom hlboko do jeho modrých, smutných očí, v snahe prebrať ho z letargie. To, čo hovorí je pravda. Nepáči sa mu, čo Valor spravil, ale čo sa stalo, to sa neodstane. A všetko toto bledne pri pomyslení na to, že by Valor teraz mal zomrieť len preto, že ho zožiera vina.

Legolas mu rýchlo podá jeden zo svojich mečov. „Dýka je ti teraz na nič. Pozbieraj sa, inak budeš mať problémy so mnou.“

Kdesi vedľa seba začujú súhlasné zavrčanie Remusa Námesačníka.

„Kto z nás ich zabije najviac?“

Legolas sa pri tej spomienke na Gimliho nahlas zasmeje. Ako to, že si práve toto Remus z jeho rozprávania zapamätal? Vycerí zuby v dravom úsmeve, keď zbadá, ako sa Valor vystrie, oči opäť bdelé, aj keď stále nie také, ako predtým. Elf v duchu preklína Temného elfa za to, že im toto tajomstvo vyzradil – najviac ním totiž trpí len samotný Valor.

„Prijímam!“

*** *** ***

Legolas nevedel, koľko trval ďalší boj. Už dávno prestal počítať.

Mohli to byť minúty, ale i hodiny či dni - všetko dokonale splývalo, dokonca aj v jeho mysli eldara. Boli len oni traja vo svojej stálej formácii – chrániaci jeden druhého, prebíjajúci sa cez more ohyzdov. Elf cítil, ako mu po chrbte i tvári steká pot.

Bolo to takmer nekonečné.

Až sa znenazdania v diaľave začal črtať Temný elf.

Bol ešte ďaleko, ale Legolas ho videl a zrazu pochopil. Temný elf pod vedením Saurona bol srdcom a mysľou tohto vojska a teraz nie len v prenesenom slova zmysle. Kráčal a bojoval v strede svojho vojska, zo všetkých strán chránený svojimi ohyzdami.

Legolas sa k nemu bez varovania rozbehol – Remus a Valor hneď za ním.

Jeho vojaci boli totiž už unavení. Ohyzdov bolo primnoho, stále sa objavovali a stále rovnako koncentrovaní. Ak chcel, aby sa premenili na bandu zvierat bez bystrej mysle, musel ich zbaviť velenia. Len potom príde ich šanca na víťazstvo.

Princ Temnohvozdu v behu vytiahne luk a zamieri ním na Temného elfa na jeho chrbát. Ten sa mu ale elegantne, ako keby mu niekto našepkal, že na neho strieľa, otočí čelom a šíp razom v lete zhorel.

„Jeden proti mne nemá šancu, Legolas,“ zasmeje sa ich protivník. Zasunie svoj vlastný meč do pošvi a začne okolie terorizovať len čistou mágiou všade lietajú ohnivé gule, vzduchom sa razom šíri agónia a smrad spáleného ľudského mäsa.

„Prestaň!“ zavrčí na neho Legolas. Musí ho poraziť – teraz, alebo nikdy!

Predbehne ho však Valor – s výkrikom plným hnevu, ktorý vyvolá strach aj v srdci princa, sa rozbehne oproti Temnému. Uskakuje kúzlam takmer ako zázrakom, naplnený túžbou zabiť toho, kto vytiahol na svetlo sveta jeho hriech. Legolas i Remus na neho pozerajú s úžasom, nevedia povedať, kde sa v ňom nabrala toľká sila, toľká energia. Vo výraze Temného elfa zbadajú strach...

Ktorý sa razom premení na smiech.

Temný elf namieri rukou na Valora. Ten razom stratí zem pod nohami a to doslova – vznesie sa do vzduchu, ani čo by mal krídla. Temný elf ho prudkým oblúkom prehodí za seba, Valor sa plnou silou zrazí so zemou a už sa nepohne. Z kútika bledých úst sa mu vyvalí pramienok karmínovej krvi.

„Valor!“ skríkne Remus a zúfalstvom zaškrípe zubami. Nemôže sa k nemu dostať a pomôcť mu kúzlami – stojí medzi nimi Temný elf.

„Jeden proti mne nemá šancu.“

Legolas sa opäť chystá do útoku, besný zo strachu o Valora. V tom sa však zarazí a skloní zbraň.

Nepovedal to už raz náhodou Temný elf?

Rýchlo sa na neho pozrie.

„Jeden proti mne nemá šancu, Legolas,“ zadíva sa naň Temný elf. Na okamih, úder jedného srdca, zbadá v černi jeho očí opäť modrú... a potom je to zrazu preč. Temný elf sa šialene zasmeje a začne ich smerom hádzať ohnivé gule.

„Remus, rýchlo!“ pokynie vlkolakovi, ktorý je mu razom na dosah ruky, zakrvavený, unavený a zranený – ľavú nohu za sebou vlečie – ale pripravený.

„Vyčaruj kúzlo, ktorým ho zabiješ.“

Remus pokrúti hlavou. „Nebude dosť mocné na to, aby ho zabilo. Je prisilný!“

Temný elf vrhne guľu priamo medzi nich, obidvaja uskočia opačnými smermi len tak-tak.

„Sprav to!“

A Remus poslúchne. Dotkne sa prútika v rukáve zavrie oči. „Avada kevadra!“

Z rúk mu vyšľahne mocný prúd zeleného svetla, ktorý je svojou farbou rovnako znepokojivý ako karmínová krv. Legolas v tom istom okamihu vystrelí na Temného elfa šíp – Remusovo kúzlo sa s ním v lete spojí, obalí ho. Šíp a kúzlo zasiahnu Temného elfa ako jeden.

Jeden proti nemu nemá šancu.

Ale čo dvaja?

Temný elf zalapá po dychu a zmätene sa pozrie na vlastnú hruď na ktorej sa začne pomaly, i cez, to že má brnenie šíriť krv. Legolas trafil presne tam, kde chcel, ostatne tak, ako vždy – do srdca.

Temný elf smrteľne zbledne, no neklesne na kolená. V čiernych očiach je stále život. Trochu sa zatacká, no potom sa vyrovná a kruto zasmeje.

„Príliš málo, príliš-“

V tom mu niekto zozadu po krku potiahne dýkou. Na bledom hrdle sa objaví červená čiara.. s ktorej sa začne rinúť krv.

„Zhyň, Sauron.“

„Valor!“ skríknu Legolas s Remusom naraz úľavou. Valor žije! Tak predsa...

Temnému elfovi sa po jeho údere začnú chvieť plecia – pomaly, ako v spomalenou zábere klesne na kolená, v očiach šokovaný výraz. Chytí sa za krk, chce niečo povedať, no z úst sa mu vyrinie len krv...

A oči, tie ešte chvíľu pozerajú na svet čiernou, no život z nich odteká veľmi rýchlo.

A potom sa to stane.

Temný elf padne.

No od Legolasa ani Remusa sa to nedočká ovácií, i keď to znamená mnoho – rýchlo namiesto toho bežia k Valorovi, ktorý už tiež slabosťou kľačí a vykašliava krv. Každý ho podoprie z jednej strany. Pomaly ho položia na zem a Remus mu, priamo na bojisku, začne kúzlami ošetrovať zranenia.

Legolas pomaly otočí tvár Temného elfa tak, aby na ňu videl. Keď sa na ňu pozrie, zamrazí ho.

Kruh v strede čela je preč.

No a oči... tie sú stále otvorené a pozerajú do ničoty. Nemajú však žiadne zreničky či dúhovky – zostali len bielka. Sauron si zobral všetko a pri tom pomyslení je Legolasovi do plaču.

Zatlačí mu viečka a pri tom pohybe kdesi vzadu, v mysli počuje, ako Sauron kričí hnevom a zúfalstvom. Prehral a vie to. Všetko je preč.

„Zbohom, Arväl. Bol si statočný, priateľu.“

Potom sa postaví – celé telo, šľachy, pľúca, svaly a myseľ – mu naplní žiaľ nad smrťou elfa. Arväl nebol zlý – len ho ovládol Sauron pretože bol v zlom čase na zlom mieste. No i cez to bojoval s temnotou, ako najlepšie dokázal. Uchránil les i cez oheň, snažil sa bojovať čestne... i keď to robil očividne len podvedome. Videl ten okamih, keď im Arväl nepriamo prezradil ako zabiť Temného elfa... nikdy nezabudne na ten kúsok modrej, ktorý uvidel v čiernej.

„Pobite ich do posledného ohyzda!“

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter