OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Druhá šanca - Epilóg + Bonus

02.07.2015 (17:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 10× • zobrazeno 1548×

Tak a je tu koniec. Dúfam, že sa vám týchto krátkych päť častí páčilo a do konca týždňa môžete očakávať skutočné pokračovanie, ktoré ma zatiaľ dobrých dvadsať päť kapitol. :D

A venovanie na koniec je pre mimu33, Trishu, AriuSalvatore, izzie22,  Ivet, Nath, FILADU, Habinu, Ealex, Mišičku, valhalinku, kat, Izzie,  a Diablo.

Sisa118

Epilóg

Urobila som prudký výpad vpred. Bol taký ľahký až ma z toho boleli ruky. Viem, divné.

Bol neprimerane ľahký na to, aký bol veľký, ale keď si zvyknem, bude o to smrtonosnejší. Môj Ackair. Scimitar a odteraz môj neodmysliteľný spoločník!

„Tali,“ ozvala sa mama a za ňou sa vynímala zbraňami ovešaná stena tréningového centra. „Pozor na postoj.“

„Jasné!“ pritakala som a upravila držanie tela.

Môj scmitar bol dokonalý! Rukoväť bola z čierneho dreva omotaného rovnako farebnou látkou. Záštita bola o čosi svetlejšia a čepeľ strieborná. A to nebolo všetko. Nebezpečný bol hlavne pre jeho schopnosti. Okrem toho, že jeho hlavnou túžbou bolo chrániť ma, dokázal požierať čiernu mágiu a upozorniť ma, keď sa praktikovala v mojom okolí...

„To je ono,“ pochválila ma sadistická trénerka a ja som pokračovala v predvádzaní jednotlivých postojov.

S ním som si pripadala neporaziteľná! Ja viem, bláznivá predstava, ale bolo to tak. Tak trocha som si samú seba predstavovala ako jednu z marvelovských super hrdiniek... aj keď, tie latexové handry by som na seba nikdy nenavliekla!

Plynule som prešla do druhej figúry v duchu zablúdila k bolestivejším predstavám.

Čo by na mňa povedal tatino? Bol by hrdý alebo naštvaný, že sa cvičím v boji? Človek uňho niekedy fakt nevedel. Bol pacifista.

Takmer som sa pousmiala a mama ma okríkla, aby som sa sústredila... potom mi to napadlo. To či na mňa je alebo nie je hrdý, sa už nikdy nedozviem. Už k tomu nedostanem príležitosť!

Už tu nie je, aby mi to povedal!

Môj výraz stvrdol. Namáhavo som prehltla a zastavila sa. Len som tam tak stála, hľadela na lesklú čepeľ a predstavovala si, ako ju tej suka vrážam do srdca!

Zvláštne, mama mi nato nič nepovedala. Práve naopak. Prišla ku mne, položila mi ruku na plece a ticho šepla: „Ja viem, ako sa cítiš, Tali. A ver mi, bol by na teba veľmi hrdý. Si to najlepšie, čo sme s tvojím otcom dosiahli.“

Nepovedala to tónom ako iné mamy. Plačlivým a sentimentálnym. Nie, ona nikdy nebola ako iné. Jej tón bol vyrovnaný, tvrdý a odhodlaný. Presne taký, aký mal byť! A pre mňa to znamenalo tak veľa!

„Ja...“ zatiahla som, ale nevedela, ako pokračovať. Pochopila to, a preto veliteľsky vyštekla:

„Späť do práce, Tali! Musíš si naň zvyknúť! Odteraz to bude tvoja ruka, jasné? Budeš ho poznať tak dobre, ako samú seba! A teraz, celú zostavu. Od začiatku!“

Pobavene som sa uškrnula a urobila presne to, čo po mne chcela. Pekne krásne od začiatku. Nevynechať ani jediný krok. Byť precízna. Dotiahnuť všetko dokonca. Dbať na techniku a metódu!

A presne takto som odhodlaná postupovať aj v živote.

Zoberiem to od podlahy. Nastúpim na AP, vyštudujem, budem najlepšia, aby som mentora vychytala ešte v deň záverečnej skúšky a neplytvala zbytočne časom. Precízne sa budem rozhliadať okolo. Vyhľadám každú špinu na Gillecrosdovú a Malfoya. A nakoniec to všetko zužitkujem a dotiahnem do úspešného konca. Budem dbať na techniku a využijem každú mučiarenskú metódu, ktorú mi moje aurorské vzdelanie ponúkne. 

Ó áno, bude ich to veľmi bolieť a ja si užijem každú jednu sekundu!

Sirius - BONUS

Sledoval som ju. Bože, bola taká krásna.

Prechádzala sa po záhrade. Vysoké ruže ju takmer zakrývali, ale ja som stál na verande. Videl som ju. Videl som ju príliš dobre. Lakte sa mi opierali o biele zábradlie a moje oči sledovali jedinú osobu opačného pohlavia, ktorej som skutočne mohol hovoriť priateľka.

Krátke vlasy nabrali na dĺžke. Padali jej na chrbát. Bola oblečená v jednoduchom, rozťahanom tričku s čínskym nápisom a dotrhaných rifliach. Neznášam rozťahané tričká. Ženy by mali nosiť obtiahnuté sexy kúsky s výstrihom až po kolená...

Teda, aspoň to očakávam od ženskej, ktorá ma má zaujať na prvý pohľad, ale Tali? Nedokážem to pochopiť a zároveň chápem. Je iná. Úplne iná ako všetky ostatné... a môžem vôbec povedať „ostatné“? Ona je originál, jedinečná a jediná svojho druhu.

Otočila sa a zahľadela na ružu za sebou. Väčšina báb, s ktorými som ma tú česť, by sa na najkrajší kvet sveta usmiala a obdivovala jeho krásu, ale Tali nie. Foxi nenápadne vycerila zuby a popod nos šomrala prúd nadávok, pričom sa snažila vyslobodiť čiernu látku s područia tŕňov.

Nenávidí ruže. A ja som nikdy nedokázal pochopiť prečo. Ruže sú krásne. Dokonale vystihujú ženy. Na jednej strane stojí krása a na druhej ostrosť. K Tall by sa perfektne hodili...

Nakoniec s tým stratila trpezlivosť a vytiahla prútik. Musel som sa usmiať. Je netrpezlivá, prchká, divoká a tvrdohlavá... priama. Keď chce niekoho zabiť, dotyčný jej to vidí v očiach, ale zároveň, keď chce, vie klamať lepšie ako ktorýkoľvek politik.

A práve toto všetko na nej tak...

Nie! To je to jediné, čo nemôžem. Ale...

Už to bude zopár mesiacov. Presnejšie povedané, uvedomil som si to v deň, keď mi ju Malfoy vzal. Už vtedy som vedel, že sa niečo deje – so mnou. Nedokázal som spať. Chýbala mi jej blízkosť... chýbalo mi, keď som ju v spánku nemohol objať a uistiť sa, že je v poriadku. Ale skutočne naplno som si toho začal byť vedomí až vo chvíli, keď som ju vtedy uvidel.

Zaprášenú s lícami zaliatymi slzami a... ten jej výraz. Akoby jej niekto trhal vnútro. Až vtedy som si skutočne uvedomil, že k nej... že pre mňa znamená viac ako len priateľka. Nikdy som k nikomu nič podobné necítil, preto mi tak dlho trvalo, než som ten cit spoznal... Bože, keď teraz nad tým premýšľam, pripadám si ako slaboch.

Tak za prvé, mal som Malfoyovi rozbiť hubu už len preto, že sa na ňu opovážil pozrieť! Pre niekoho tak slizkého, ako je ten slizolinský had, je moja Tali príliš dobrá! Mal som ju vtedy od neho odtrhnúť, zviazať a zavrieť v izbe, dokým by sa nespamätala... ale nie, ja som bol taký zaslepený zlosťou, že som to nechal tak. 

Ničila sa kvôli nemu. Nechala si preňho sypať popol na hlavu. Dovolila, aby sa jej všetci obrátili chrbtom len preto, aby mohla byť s ním! A ako sa jej odvďačil? Čo jej spravil?! Dovolil, aby ju mučili! Mučili! Dovolil, aby sa mojej Foxi niečo stalo... ale nebola to len jeho chyba. Keby som nebol taký srab a zbabelec, keby som urobil to, čo bolo správne aj napriek tomu, že by sa na mňa hnevala...

Za druhé, sám pred sebou som si to ospravedlňoval tým, že robím tú najlepšiu vec... že sme sa na tom s chalanmi zhodli a preto to tak má byť...

Po tretie... som slaboch, lebo jej nedokážem povedať, čo cítim.

Nemôžem jej to povedať. Nie teraz... nie, keď ešte stále...

Poznám ju a veľmi dobre viem, čo si myslí. Nenávidí ho, ale zároveň? Vyhýba sa každému náznaku, ktorý obsahuje čo i len odkaz na Mlafoya... na tomto nič nezmenil ani čas.

Prvé týždne po Rokville boli príšerné. Uzavrela sa do seba. Nikomu nedovolila priblížiť sa. A to ako po fyzickej, tak aj psychickej stránke. Vyhýbala sa každému. Dokonca aj nám. Keď si myslela, že je sama, plakala... ale ona nikdy nebola sama. Vždy som bol s ňou a dával na ňu pozor.

Bál som sa... bože, ako veľmi som sa bál, že by si mohla niečo spraviť! Ja viem, bláznivá a šialená predstava. Tali je silná, nezlomná! Ale aj tak som sa bál. Takú, aká bola vtedy, som ju ešte nikdy nevidel... dokonca ani po smrti jej otca. Premohli ju výčitky zato, že zabila... zato, že nedokázala zachrániť Roba a zato, že Malfoyovi verila. A všetko sa to ešte viac zhoršilo potom, čo ho zbavili akýchkoľvek obvinení. Ten skurvený bastard sa z toho vyvliekol a nič sa mu nestalo! Ďalej si pokojne mučil a ona trpela!

A čo je na tom najhoršie? Ani teraz po takej dobe... po takej zrade... naňho nedokáže zabudnúť. Viem, vidím jej to na tvári...

A ja?

Ja v sebe nedokážem nájsť dosť síl, aby som jej povedal, že chcem byť viac ako len kamarát. Nikdy som sa nebál odmietnutia, ale teraz sa toho desím.

Cs, ako to tak vidím, tak na staré kolená sa zo mňa stane romantik?! Pri Merlinových guliach, len to nie!

Ťažko som si povzdychol. Prudko sa otočila a všimla si ma. Uvidela ma, usmiala sa a kývla mi, nech prídem za ňou. Bože, ten jej úsmev. Plný, zubatý a taký úprimný, že by o tom nedokázal pochybovať ani najväčší skeptik pod slnkom! Odlepil som sa od bieleho dreva. Úsmev som jej opätoval a vydal sa za ňou.

Nikdy jej nepoviem, čo cítim. Aj keď tak veľmi chcem, neodvážil by som sa riskovať naše priateľstvo! To pre mňa znamená viac, než čokoľvek iné. Ona pre mňa znamená viac, než ktorákoľvek iná! Vždy znamenala a vždy bude.

Bola to Tali. Moja malá Foxi.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Druhá šanca - Epilóg + Bonus: