OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 11 - Sexuálna prax

04.03.2015 (12:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 7× • zobrazeno 1478×

Tak, ako som sľúbila, kapitola s * je prítomná. Neviem, či sa vám bude páčiť, či nie, ale snažila som sa. :D

A jo, aj táto časť má venovanie, a to Nathy, izzie22  valhalinke, Dreamcatcher a Trishe.

P.S.: Začína sa pomsta. :D

Sisa118

Kapitola 11

Dni plynuli a ja som sa ani poriadne nenazdala a mali sme tu prvého októbra. 

Chalani vymýšľali plány na moje narodeniny. Presne tak. Narodila som sa v prvom dni desiateho mesiaca.  Čarovný dátum, ja viem a ešte čarovnejší je fakt, že počas celého uplynulého mesiaca sa nehovorilo o ničom inom, ako o Malfoyovom vyhlásení. Skutočne to urobil. Dodržal stávku! A aj fakt, že som mu nabila hubu, bol verejne známy a jediný, kto mi za to nadával bol Remus. Varoval ma, že sa mi Malfoy pomstí a ja som mu to nevyvracala. Jasné, že sa pomstí, ale nech príde z hocičím, nedonúti ma ľutovať to, čo som spravila. To nikdy!

Nakoniec sa chalani rozhodli pre tajnú party, na ktorú boli pozvaní len vybraní, dôveryhodní hostia. Konala sa v piatok v noci. Nepoužívanú učebňu zmenili na nepoznanie. Prach a pavučiny zmizli, akoby tam ani nikdy neboli a nahradili ich balóny, konfety, nástenné svetlá a hromady alkoholu. Vzduchom sa niesla hlasná, rocková hudba a ja som plávala na jej tónoch. Užívala som si to tak, ako nikdy.

Veď koľkokrát za život má človek sedemnásť? Koľkokrát sa stane dospelým? Len raz. A ja si to mienim užiť najlepšia ako viem! Tancovala som. Vlasy mi viali okolo tváre. Ruka s fľaškou sa vznášali vzduchom. Bola som opitá. Skutočne poriadne opitá. Tak opitá, že si ráno, pravdepodobne, na nič nespomeniem, ale bola som uvoľnená a rada, že som tu. To bolo podstatné. Dôležité.

Tóny elektrickej gitary mi rozohrievali telo.  Zavrela som oči a nechala ich, nech sa pohybujú po mojom tele. Až po pár dlhých sekundách som si uvedomila, že to nie sú tóny, ale ruky niekoho iného. Priložila som fľašu k perám a hlboko si odpila. Druhou rukou som prechádzala po veľkej dlani na mojom bruchu. Neprestávala som sa pohybovať a pozadím sa obtierala o lono dotyčného. Bol veľmi vysoký. Plné pery ma pobozkali na krk. Pomaly si prebíjali cestičku až k uchu, do ktorého sa jemne zahryzli. Zavzdychala som. Prekvapilo ma to. Takýto zvuk som ešte v živote nevydala. Jeho ruka mi skĺzla na lem sukne a obkresľovala jeho tvar. Opäť som vzdychla.

Čas sa nehorázne zrýchlil a ja ani neviem, kedy som odišla z party, ale zrazu som sa ocitla v izbe s veľkou posteľou. Nikdy som podobnú nevidela. Jej rám bol z tmavého, mohutného dreva a obliečky tmavozelenej farby.  Okolo boli len holé steny a kamenná podlaha, z ktorej v jednom rohu vyrastal obrovský krb, v ktorom horel oheň a sedacia súprava.

Zahryzla som si do pery. Dlane som zaprela do mohutných pliec a zatlačila. Padol na zelené obliečky a ja som sa o pár chvíľ vynímala nad ním. Sedela som na jeho rozkroku a rukami prechádzala po jeho hrudi. Bože, bola taká veľká a pevná! Ale niečo na nej nebolo v poriadku... správne...

Hm, aha už viem, tá dokonale vyžehlená košeľa by mala ísť dole! Naklonila som hlavu a pustila sa do rozopínania gombíkov. Nedarilo sa mi to a nakoniec som stratila trpezlivosť. Zavrčala som. Zlostne zaťala zuby. Medzi prstami zovrela lem a trhla. Niekoľko gombíkov odletelo a jemne zacinkalo o podlahu, ale ja som si toho nevšímala. Odhalila som presne to, čo som chcela vidieť. Pevné tvary svalov. Oh, tie tehličky boli dokonalé! A tá hruď... ja sa asi roztopím!

Usmiala som sa a odhalila zástup pravidelných, bielych zúbkom. Pravačkou som prešla po tom nádhernom, plochom bruchu a jeho svaly sa pod mojím dotykom stiahli. Hm... To isté som spravila aj druhou rukou. Zavzdychal a mne ten zvuk neskutočne lahodil. Nahla som sa vpred a pobozkala každú jednu tehličku. Postupovala som smerom nahor, až som sa dostala k mocným prsným svalom. Oblizla som ich. Chutil tak dobre! A potom sa zamerala na dva tmavé kruhy.

Zalapal po dychu, keď  som po nich prešla jazykom a potom dýchla. Usmiala som sa. Páčilo sa mi, čo to s ním robí. Opäť som k jednému priložila pery a druhému sa venovali moje prsty. Veľké ruky mi pristáli na pozadí. Hladil ma. Silné prsty prechádzali po mojom tele. Stehná, zadok... ou... brušká prstou zavadili o jemnú čiernu látku spodného prádla. Presne na tom mieste. Zvlhla som. To bol pocit.

Vyhrnul mi sukňu až k bokom a opäť sa ma tam dotkol, zatiaľ čo ja som sa venovala dvom veľmi citlivým miestam. Pritlačil a ja som sa mierne prehla. Odtiahla som pery od jeho tela a preniesla ich na kľúčne kosti. Pomaly som pokračovala cez svalnatý krk na hranatú bradu. Pobozkala som ho na kútiky úst a potom na samotné pery. Prehĺbil bozk a zároveň tam dole pritlačil. Nech tam robil čokoľvek, dúfala som, že nikdy neprestane.

Zavzdychala som, odtiahla sa a pohrýzla jeho ucho. Trhano vydýchol, keď si moja ruka našla cestu pod lem jeho nohavíc a uchopila ho. Druhou som mu rozopla gombík a zips. Vytiahla som ho. Hrubý a dlhý. Asi tak by ho moja jednoduchá, opitá myseľ opísala. Postavil sa do pozoru, ako vojak odhodlaný uposlúchnuť akýkoľvek príkaz. Držala som ho a užívala si jeho hladkú, teplú pokožku na dlani. Zovrela som ho silnejšie a začala rukou pohybovať hore-dolu. Páčilo sa mu to!

Po pár chvíľach zavrčal a prinútil ma pustiť ho - takmer. Nechcela som a tým pádom som ho zovrela ešte silnejšie. Telo podo mnou sa naplo. Svaly sa zaťali od vytrženia. Pritiahlo si moje ústa k svojim a nechal ma, nech si teda robím, čo chcem. Asi vedel, že nevyhrá. A ja som vedela, že mám navrch. Ja som pánom situácie!

Pohyby som zrýchlila, akosi podvedome som vytušila, že to chce a o pár minút mi ruku zalialo niečo teplé. Zaťal zuby, ale aj tak sa mu z hrdla vydralo živočíšne zavrčanie, po ktorom som zvlhla ešte viac. Prsty zaťal v päť a uväznil v nich zelené prikrývky. Pustila som ho a ruku zodvihla ku perám. Sledoval ma. Jeho pohľad ma pálil, keď som si ju priložila k perám a zvedavo ochutnala. Bola to zvláštna chuť. Niečo medzi... no, jednoducho, neviem.

Spomedzi pier sa mu vydralo mučivé zavrčanie, nasledované zadýchanými slovami: „Ty ma raz zničíš!“

Neviem prečo, ale usmiala som sa a opäť ho pobozkala. Zovrel mi boky a prinútil moje telo, aby si ľahlo pod jeho. Bol taký ťažký, no neostal na mne dlho. Len do chvíle, než som sa prestala vzpierať. Byť hore sa mi páčilo. Bolo to, akoby som bola jeho pánom. Panovníkom, kráľovnou!

Pobozkal ma a vzápätí sa odtiahol. Vyzliekol mi tričko, no podprsenky sa zatiaľ nechytal. Zohol sa a priložil mi pery na pupok. Strčil jazyk - bolo to ako úder blesku. Bozkal ma na každom centimetri brucha a hlavne sa venoval citlivému podbrušiu. Rukami mi hladil boky. Až keď bol so svojou prácou stopercentne spokojná, prešiel k podprsenke. Šikovným pohybom mi ju stiahol a odhalil veľké prsia. Jedno z nich zovrel v dlani a k druhému sa prisal perami. Zavzdychala som. Ou, to bolo úžasné! Zavrčala som, keď ma do nich pohryzol.

„Vieš o tom, že si samé prekvapenie?“ spýtal sa. Neodpovedala som. „Väčšie som nevidel,“ priznal a očividne sa mu to veľmi, ale veľmi páčilo.

Moje ruky mu vbehli do dlhých vlasov... veľmi dlhých vlasov... Prečo sa mi tie vlasy nepáčili? Veď jeho ruky dokážu zázraky... a akú majú farbu? Bielu?

Opäť ma hryzol a ja som vzdychla. Tlmene sa zasmial a vzápätí mi pery priložil na krk. Pobozkal ma... ale oveľa dlhšie sal, zatiaľ čo oboma rukami trel hroty a maznal sa s prsiami. Neustále ich jemne stískal, čím ma dovádzal k nepríčetnosti.

Keď zrazu prestal, nevedela som si vysvetliť prečo. Ruky sa mu presunuli na zapínanie sukne a keď ju rozopol a siahol, miestnosť zaplnil hlboký smiech. Pohľadom prešiel po nápise na nohavičkách Nevstupovať! a pobavene vyhlásil:

„Krucinál, ty odvrávaš aj keď si na mol!“

Chvíľu na ten čierny kus látky hľadel a potom mi ho pomalým, mučivým spôsobom stiahol. Odhodil ich a vzápätí mi roztiahol kolená. Pozeral sa tam. Hladil ma po citlivej pokožke stehien. Pomaly sa približoval.

Prstom prešiel po vlhkom otvore a popod nos si zavrčal: „Taká vlhká! Ty ma raz zničíš!“ zopakoval.

Opäť ma pohladil, ale tento krát do mňa pomaly vsunul jeden prst. Zalapala som po dychu. Bolo to také iné, keď prekonával bariéry môjho tela. Keď postupoval stále hlbšie – strčil ho do mňa až po hánky prstou. Hýbal ním. Zavzlykala som od slasti. No on neprestával. Takmer úplne ho vytiahol a potom k nemu pridal druhý. Zasunul ich úplne na doraz a ja som sa cítila plná. No potom spravil niečo, čo som neočakávala.

V mojom vnútri tie prsty roztiahol. Zavzlykala som a moje ruky vystrelili na jeho bicepsy. Nohy som roztiahla ešte viac, aby som ten tlak stlmila. Neúspešne. Začal ma trieť aj nad vstupom... ouu! Hýbal sa vo vnútri mňa ako aj vonku. Bolo to neskutočné napätie. V istom momente som si myslela, že vyletím z kože. Zovrela som jeho zápästie. Snažila som sa ho zastaviť, ale on bol rovnako odhodlaný, ako ja predtým. Nie, neprestal ma mučiť, práve naopak.

Zasunul do mňa ďalší prst a ja som zarazene vykríkla. Príliš moc! Príliš plné! Naklonil sa nado mňa a pobozkal ma na pery, aby tie výkriky utlmil. Tlak sa stupňoval. Pomaly sa stával neúnosným a ja som začala kňučať a zatínať zuby. Nech som robila, čo robila, on neprestával. Na niečo čakal, ale ja som nedokázala prísť na to čo! Bolo to také slastné napätie! Takmer mučivé! Prehla som sa, keď sa to napätie prelialo cez okraj. Tento krát som to bola ja, kto zvieral zelené prikrývky. Zahryzla som si do pery! Bolo to neuveriteľné!

Vytiahol ich zo mňa a potom mi ich priložil k ústam. Boli teplé, lepkavé a vlhké.

„Otvor ústa!“ prikázal mi a ja som odmietala poslúchnuť. Nedokázala som sa hýbať. „Otvor!“ rozkázal ohnivým tónom a tento krát som ich roztvorila.

Využil príležitosti a strčil ich dnu. Pritlačila som k nim jazyk a sala. Chutili zvláštne. Nie zle, práve naopak... ale jednoducho zvláštne. Vytiahol ich a potom sa postavil. Oprela som sa o lakte a sledovala, ako sa vyzlieka.  Najskôr si z pliec striasol bielu košeľu, potom vyzul topánky a až nakoniec prišli na radu nohavice. Stál predo mnou dokonale nahý a ja som sa nedokázala vynadívať.

Bola som nažhavená! Nadržaná? Stál mu tak rovno, že by ho človek mohol skontrolovať aj vodováhou a nenašiel by najmenšiu chybu v postoji! Pohol sa vpred. S jedným kolenom na matraci sa po mňa natiahol. Roztiahol mi nohy a obtočil si ich okolo pása. Zovrel mi ruku, ktorá sa opäť začala naťahovať za vojakom v pozore a pritlačil mi ju povedľa hlavy. Vzpierala som sa, ale on bol silnejší! To isté spravil aj s druhou a potom ma priľahol. Jeho váha ma zarazila. Bol veľmi ťažký.

Pohla som sa pod ním, ale tým som dosiahla iba to, že som tam dole narazila na niečo tvrdé. Tlačilo sa to do mňa. Opäť som sa pohla. Nechcela som to tam! Zafňukala som, keď to niečo narazilo na tuhý odpor. Aj napriek žeravosti vlastného tela, som cítila bolesť. Trhla som sebou, snažila som sa toho zbaviť. Striasť sa jeho tela, no bezúspešne. Zápästia mi v jednej ruke uväznil nad hlavou. Druhú využil k tomu, aby mi znehybnil tvár.

Tvrdo, ale zároveň jemne, ma pobozkal a potom zašepkal: „Máš štyroch kamošov, nijaké kamošky a aj tak si panna...“ nebolo to pokáranie. Práve naopak. Bolo to uznanie. „Chvíľu to bude bolieť, ale pokúsim sa byť jemný.“

Na jeho slová som reagovala bolestivým fňukaním, keď sa opäť pohol dnu. Bolelo to! Otrasne to bolelo! Akoby sa vnútri mňa niečo naťahovalo! Pohyboval sa pomaly. Veľmi pomaly, akoby sa bál, že rýchlejší pohyb ma bude ešte viac bolieť, ale ja by som bola najradšej, keby úplne prestal. No to neurobil. 

V istej chvíli mi z očí vytryskli slzy, ale zotrel ich jemnými bozkami. Pohyboval sa stále viac dnu. Zapĺňal ma a potom sa aj pohár bolesti prelial. Akoby prekonal nejakú bariéru a v momente ma zaplnil celú. Cítila som ho vo vnútri. Bolo to oveľa viac ako tri prsty! Počkal, kým moje vzlyky a vrčanie ustanú. Keď sa tak stalo, vytiahol ho takmer úplne, ale len preto, aby ho do mňa opäť mohol zaraziť. Zavzdychala som. Ten pocit bol úchvatný! 

Začal sa pohybovať. Zaplnil ma úplne po koreň. Pobozkal ma na prsia a potom svoje pery presunul na ústa. Bozkával úžasne. Tvrdo, ale zároveň jemne. Akoby presne vedel, čo chcem! Pohyboval sa vo mne a mňa samú prekvapilo, aký to bol zvláštny pocit. Bolelo to, ale zároveň nie... Vedel, ako na to...

Jeho dlhé vlasy mi padali okolo tváre.

Pevnejšie som ho objala nohami a začala sa pohybovať spolu s ním. Pohladil ma po líci. Pobozkal ma na nos. Oprel čelo o čelo. Jeho dych mi hladil pery.

Bol... zadýchaný. Niečo mi šepkal a ja by som prisahala, že to bolo naliehavé:

„No tak, zlato, poď!“ Ale bolo to zbytočné. Ruka mu zablúdila tam. Vybuchla som pod ním ako sopka. Prehla sa a vykríkla.

O pár sekúnd ma nasledoval. Zavrčal, zaťal zuby a vzápätí sa na mňa zrútil. Ťažké telo mi nedovoľovalo dýchať, ale aj tak som si ten pocit skutočne užívala. Stále bol hlboko vo mne.

Keď sa ako tak spamätal, odtiahol sa. Pocit prázdnoty ma zastihol nepripravenú! Zalapala som po dychu. Odvalil sa. Jeho telo sa vystrelo vedľa. Obrátil sa ku mne, veľkou rukou mi pohladil celu dĺžku boku  a potom ju položil na brucho. Bolo to, do istej miery, majetnícke gesto.

Jeho pery sa ocitli centimeter od môjho ucha a šepol: „Odteraz si moja, zlato,“ zavrčal. Nechápala som tým slovám, ale nechala som to tak. Ešte stále vo mne doznievali posledné zvyšky výbuchu. „Si moja.“

Na potvrdenie vlastných slov ma pobozkal a až potom sa postavil. Bolo mi to jedno. Nech si robí, čo chce. Výbuch odznel. Bola som príšerne vyčerpaná. Únava ma zaplavila ako príliv pobrežie a ja som nedokázala udržať oči otvorené. Posledný pohľadom som venovala jemu. Vysokému, svalnatému a neskutočne sexy, dlhovlasému blonďákovi, ktorý ma starostlivo prikryl zeleným kusom látky.

Ráno som sa zobudila s hrozným treštením v hlave. Akoby ma po nej niekto ovalil kladivom! Roztvorila som oči a tlmené svetlo zaútočilo na hnedé zrenice. Naplo ma. Opäť som oči zavrela a tento krát cez ne prehodila ruku. Trhane som vydýchla a snažila sa upokojiť. Po pár mučivých minútach sa mi to podarilo. Skúsila som šťastie a pohľad uprela na strop. Bol rovnaký ako všetky na škole – sivý kameň. Pootočila som hlavu nabok. Sivé steny boli jednoliate až na veľký krb, v ktorom dohasínal oheň. Okrem postele, krbu a sedacej súpravy bola miestnosť strašidelne prázdna. Prinútila som sa posadiť. Zelená prikrývka mi skĺzla z pŕs a ja som si až teraz uvedomila, že som nahá! Srdce v hrudi sa rozbehlo ako o preteky a mne sa pred očami vynorili biele hviezdičky.

Som holá v miestnosti iba s posteľou a moje oblečenie je pohádzané všade naokolo! Toto nie je dobré! Toto fakt nie je dobré! A najhoršie na tom bolo, že som si nedokázala spomenúť, ako som sa sem dostala, ani čo som robila!

Kruci! Kruci!! Kruci! Mala som totálne okno! Bože, čo sa tu stalo?

Nedokázala som klamať samú seba. Všetko nasvedčovalo tomu... že... že som sa s niekým vyspala! Teda nie, že by to bolo zlé. Alebo mi to vadilo... Antikoncepčný elixír beriem od začiatku školského roka – predsa mám sedemnásť a ochrana je dôležitá -  ale príšerne ma štvalo, že neviem, s kým to po prvýkrát bolo! To ma fakt napálilo. To tu nemohol počkať?

Ale čo by som mu, vlastne, povedala?

Ehm, ďakujem, že si ma pripravil o panenstvo? Alebo niečo v tom zmysle? Asi ťažko... ale aj tak tu mohol ostať... a možno bol rovnako ožratý ako ja a hanbil sa. Alebo si myslel, že mu za to rozbijem držku? Vylepším fasádu? Ale no tak, chalani, mám sedemnásť a som -  teda, bola som - panna. Za to, že ste ma toho zbavili, by som z vás dušu nevytĺkla! Skôr by som vám poďakovala. Už ma nebavilo byť jediná sexuálne neskúsená v našej parte! Áno, presne tak, aj Péťa má určitú prax!

Hlavu som mala ako po výbuchu. Ťažko som vydýchla a so všetkým sebazaprením, ktoré som v sebe našla, sa postavila. Putovala som po izbe a hľadala oblečenie, ktoré som priebežne na seba navliekala.

Zamračila som sa. Pozrela som sa dokonca aj pod posteľ, ale nikde neboli! Kruci, kam mi zmizli nohavičky?! Tieto som mala obzvlášť rada! Bol na nich výrazný nápis Nevstupovať!. S ním som mala len jedny. Nech už táto záhada bola akokoľvek neriešiteľná, nechala som ju tak. Možno sa niekam zakopli, aj keď teda neviem, kam by sa v tejto sporo zariadenej miestnosti stratili... Kašlať na to.

Zo zeme som zodvihla prútik a jedným švihom si privolala ďalšie. Tieto boli nepopísané z tmavomodrej látky. Pohodlné.

Ešte raz som si obzrela miestnosť. Keď som si už nepamätala, ako to prebehlo, chcela som si aspoň zapamätať, kde to prebehlo. Vlastne mi ani nevadilo, že tu bolo tak málo nábytku. Bolo to do istej miery vzrušujúce... len jediné, čo by som miestnosti vytkla, boli zelené obliečky. Teda nie, že by som mala niečo proti zelenej – o tom svedčí aj fakt, že mám zelenú izbu - ale konkrétne tento odtieň zelenej bol farbou Slizolinu. Rozhodla som sa, že to nebudem riešiť. Otočila som sa. Nikde tu neboli dvere a keďže som poznala len jedinú miestnosť bez dverí, v mysli som vystrúhala jasný príkaz „Dvere zjavte sa!“ a Komnata najvyššej potreby poslúchla.

Vyšla som do ľudoprázdnej chodby. Cestou som natrafila na Zloducha, ktorý na okná maľoval dračie gule.

„Čo hovoríš?“ spýtal sa hrdo na svoj výtvor. Zbežne som si ich prezrela.

„Si hotový umelec, Zoduch! Filch sa poteší.“ Moja pochvala ho nadchla.

„Ja viem, som génius cez všecko!“

„Pokračuj v prospešnej činnosti!“ zasalutovala som s úsmevom a on mi rovnakým tónom odvetil:

„Rozkaz! Jedného dňa Filcha trafí!“

Ticho som sa zasmiala a pokračovala v ceste. Keďže bolo ledva sedem, klubovňa bola prázdna. O víkendoch decká nestávajú skôr ako o deviatej. Vybehla som do izby. Na moje obrovské prekvapenie nespali. Ani som nestihla poriadne zavrieť dvere a už ma začali zasypávať otázkami.

„Kde si bola!?“ zavrčal podráždene James.

Otočila som sa, že im odpoviem, ale k tomu som nedostala príležitosť. Zalapali po dychu.

„Čo?“ nechápala som ich zhrozeným výrazom.

„Tali, tvoj krk...“ povedal nakoniec Remus. Zamračila som a prešla do kúpeľne.

Je fakt, že dnes ráno som sa ešte v zrkadle nevidela a preto ma prekvapil dlhý zástup cucflekov.

Oh bože, tie sú ale tmavé, zavrčala som v duchu a podráždene zvolala do izby:

„Tichošľap, nemáš niečo na cucfleky?“

Idiot, to si nemohol dať pozor?!

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 11 - Sexuálna prax: