Thalia Shepard - kapitola 6 - Nevinná duša? • OurStories.cz ~ naše povídky

Malý náhľad do znalostí a škodoradosti hlavnej hrdinky.

19.02.2015 (20:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 7× • zobrazeno 1289×

No a je tu ďalšia časť, v ktorej Tali odhalí svoje praslabé znalosti z istej sféry ľudského života. :D Berte to tak, že v tomto je fakt neviniatko. :D A čo pomsta Malfoyovi?

Ako pri každej kapitole, aj táto má venovanie a to Nathy, Zuzane, FILADE, izzie22, Trishe a valhalinke. Ďakujem za komentáre. Je to skvelý pocit vedieť, že sa vám ďalšia kapitola páči a zanecháte mi svoj názor. :D

Sisa118

P.S.: Ak nemáte čo čítať, vrelo odporúčam Ilonu Andrews! Milujem Currana! :D

Kapitola 6

Čas letí priveľmi rýchlo na to, aby sme sa zapodievali maličkosťami, ale keď vás niekto nakope uprostred chodby a k tomu si aj beztrestne odkráča – to ja za maličkosť nepovažujem. A práve v tejto chvíli som sa rozhodla splatiť všetky svoje dlhy voči Malfoyovi mladšiemu! Bude ľutovať, že sa ma dotkol a jeho gorily taktiež. So Srabusom som si to vybavila dávnejšie. Sprisahanecky som žmurkla na Zloducha, môjho (ne)verného druha v boji a vydala sa vpred.

„Máme všetko?“ spýtala som sa vážne a on spokojne prikývol. Neskutočne sa tešil. „V tom prípade začnime,“ vydala som rozkaz a pustila sa do výtvarného umenia.

Švihala som prútikom hore – dolu a na stene sa plynulým tempom rodilo veľdielo. Štetce lietali až po strop a farby kvapkali na zem. Filcha trafí, keď to uvidí! Ale ten výsledok za to stál. Za oknami vládla hlboká noc a my sme pozorne počúvali aj tým najmenším zvukom z chodby. Našťastie sem nik neprivandroval a my sme mali pracovný pokoj až do tretej rána. Vtedy sme uznali, že je naša práca dokonaná a dotiahnutá do nadmieru zdarného konca.

„Ďakujem za spoluprácu,“ preniesla som vážne a Zloduch mi kývol hlavou.

„Aj nabudúce. V mene porušovania školského poriadku všetko!“ Opäť sme si kývli, ale vážne výrazy na našich tvárach dlho nevydržali.

Stačil nám jediný pohľad na obraz a vybuchli sme do sálv smiechu. Do klubovne som sa dostala takmer o hodinu neskôr a keď som vpadla do našej – chalanskej – izby, uprelo sa na mňa niekoľko párov naštvaných očí.

„Čo?“ spýtala som sa nechápavo.

„Kde si bola?“ zavrčal Sirius.

„Na nočnej prechádzke,“ odbila som ho.

Od toho incidentu s Malfoyom sa ku mne správajú, akoby som bola z cukru. Ďalší dôvod pre to, aby som vyviedla to, čo som pred malou chvíľou vyviedla. Dokonca ma prestali brávať aj na nočné záťahy! No nezbláznili by ste sa?

„Sama!?“ zavrčal.

„Predstav si, že hej,“ odbila som ho a zaliezla do kúpeľne, kde som sa navliekla do starého pyžama. Keď som sa vrátila, chalani mali ešte stále vražednú náladu a chuť na otázky.

„Kde si bola?“ spýtal sa James, no ja som sa naňho len škodoradostne usmiala a tajomne prehodila:

„Ale veď to poznáš... všade možne. Raz som zahla doprava, raz doľava, potom chvíľu šla rovno? A kam ma táto cesta doviedla, to zistíš už čoskoro.“

Moja obrazná odpoveď im nestačila, ale pre mňa bola dostatočne uspokojujúca.

„Tali!“ zaznel chór trojice hlasov.

Peter ostal ticho. Mal nás totálne v paži a zasnene hľadel na obrázok Bernadety Teaderovej. Chudák chalan. Je to s ním fakt veľmi vážne. Ani raz sa nepozrel na pelendreky pri budíku!

„Bože, ste otravnejší ako Dotieravá Eleda!“ Jedna zo spolužiačok, ktorá za mnou už peknú dobu dolieza a vyzvedá info na chalanov.

„Ale,“ začal znovu Sirius, no nedopovedal.

Sčasti preto, že som ho spražila jedným z najlepších vražedných pohľadov, aké sa mi kedy podarili vyčariť a sčasti preto, že som potiahla perinu, na ktorej sedel a on sa prevrátil na chladnú podlahu. Tak mu treba!

Ozvalo sa hlasné zakňučanie, ale keďže do piatich sekúnd stál na nohách, bol v poriadku. Vrčal ako besný pes, ale ja som ho ignorovala a zakuklila sa tesnejšie do perín... ehm, ale on mal iné plány. Švihom prútika ich zo mňa strhol a už sedel na mne a jeho ruky dotieravo behali po mojom tele.

„Ty idiot!“ štekala som pomedzi návaly smiechu. Áno, presne tak, som šteklivá a on to veľmi dobre vie... alebo lepšie povedané, som šteklivá na istých miestach a on ich veľmi dobre pozná.

„To si odpykáš!“ vyhlásil odhodlane a ja som mu verila. Môj hlasný smiech sa niesol miestnosťou. Začínala som chytať kŕče do brucha.

„Prosím! Prosím!“ prosíkala som. „Pres... prestaň!“

„Nie, dokiaľ sa neospravedlníš!“ vyriekol môj ortieľ a ja som nemala inú možnosť. Ak som tomuto mučeniu chcela ujsť, musela som povedať to slovo.

„Prepáč! Prepáč mi, že som ťa zhodila na tvoju tupú palicu!“

„To ako ospravedlnenie neberiem,“ uchechtol sa a neprestával.

„U Merlina, tak dobre! Prepáč!“

„Ehm, to mi nestačí, chce to aj nejaký trest!“ vyhlásil po neúprosnej chvíli. Smiala som sa ako z divých vajec a on na bez najmenších výčitiek mučil ďalej.

„Povedz mi, kde si bola!“

Ou, tak toto nie!

„Ni-ni-nie!“ vysúkala som zo seba.

„Inak neprestanem!“ vyhlásil a ja som ho cez zaslzené oči ledva videla.

„Prosím!“ zafňukala som medzi návalmi smiechu a rukami metala ako v epileptickom záchvate.

„Povedz to!“ prikázal, ale ja som z posledných síl odolávala.

„Nepoviem!“

„Neprestanem.“

„Prosím, prestaň!“

„Povedz to!“

„Nie!“

„Tali!“ zvolal frustrovane, keď videl, že ani telesný nátlak nezaberá.

„Nie! Prosím, prestaň!“

A na moje obrovské šťastie, prestal. Ruky mi bezvládne klesli povedľa hlavy. Ťažko som dýchala a pred očami mi lietali hviezdičky.

Keď som ako-tak nabrala silu, vyčerpane som šepla: „Nenávidím ťa!“

No on si z toho nič nerobil a namiesto toho, aby pozornosť venoval mojej zničenej schránke, sa obrátil na chalanov, ktorí očividne tiež kapitulovali a vzdali všetky ďalšie pokusy vypáčiť zo mňa, kde som sa uplynulé hodiny nachádzala.

Bolo mi teplo. Horela som.

„Dnes za mnou opäť doliezala Bernerová!“ zavrčal znechutene Siri. „Je ako tieň. Kam sa pohnem, tam ju mám za zadkom!“

„Ty to máš ešte dobré, to ja som dnes takmer zinfarktoval,“ ponosoval sa James. „Idem si spokojne z tréningu, zahnem za roh na prvom a takmer vrazím do McFarsovej!“ Mimochodom, McFarsová je práve Dotieravá Eleda. „Tak jej hovorím, že „sorry“ a ona si to vyložila tak, že chcem, aby so mnou išla až do klubovne! A to som tam ísť ani nechcel. Potreboval som skočiť do Soviarne, ale s ňou v závese a hlavne s jej rečami o... Ja vlastne ani neviem, o čom to furt točila! Len som automaticky prikyvoval a ona valila ďalej,“ vyhlásil zhrozene a ja som jeho zdesenie úplne chápala.

Cítila som sa rovnako, keď si ma odchytila na babských a potom sa ma držala ako kliešť až do začiatku ďalšej hodiny a nie a nie sa jej zbaviť!

„Čo to s tými babami je?!“ nechápal Sirius, ale naša múdra hlava mu automaticky podala odpoveď. Tak to už s Remusom jednoducho býva. Vy vybafnete otázku a on má po ruke odpoveď.

„Páčite sa im.“

Vďaka génius! A ja som sa to snažila čo najdlhšie tajiť. To zas bude! A ako som predpokladala, tak aj bolo. Najskôr hrali ryby na súši - ehm, nie, to je príliš slabé prirovnanie, boli to ryby na Sahare – a potom ho zasypali hŕbou otázok. Pozrela som na hodinky. Bolo niečo po piatej ráno. Ešte šťastie, že je sobota. Potom sa ich otázky, na moju obrovskú smolu, obrátili na mňa.

„A tebe sa páčime?“ spýtal sa James, ktorý si vzápätí vyslúžil jeden z mojich pohľadov určených pre mentálne zaostalých jedincov.

„Jasné, že nie!“ vyhlásila som sebaisto.

„Prečo?“ nechápal Sirius.

„Preto – lebo.“

„A čo sa ti na nás nepáči?“ dobiedzal.

„A prečo sa pýtate mňa?“

„Lebo si baba?“

„A preto sa mi musíte páčiť? Ste trafení? Ste predsa moji kamoši! Vy sa mi nesmiete páčiť!“ opáčila som, ale tí dvaja idioti to aj tak nechápali, dokým im to nevysvetlila naša inteligentná hlava.

Trikrát sláva pre Remusa! Konečne pochopili!

„Tak teda inak,“ zobral to James z opačného konca. „Čo sa babám páči na chalanoch?“

Oni sú neskutoční! Odkiaľ to asi tak mám vedieť? To je to posledné, čo ma trápi! Ale aj tak som sa pokúsila odpovedať.

„Ehm, no, možno to budú oči,“ vyhŕkla som zamyslene. „Počula som jedny piatačky na hajzloch, ako sa bavia o Dardenovi a povedali, že má bohovské oči.“ No, keď už sme pri tom rozhovore, rozhodla som sa využiť všetky dostupné informácie. „A tiež vraveli niečo o svaloch a vtákovi, ale fakt nechápem, čo má vták spoločné s Darim...“

Dari bol kapitán chrabromilského metlobalového družstva a siedmak. Bol to fajn chalan. Zábavný a vždy v dobrej nálade. Keď som bola prváčka, nosil ma na rukách – vravel, že mu pripomínam jeho mladšiu sestru, ktorá nezdedila čarodejnícky gén. Musím tiež priznať, že prvé základy toho, ako byť dobrým porušovateľom školského poriadku, sme sa naučili práve od neho.

„A vraveli aj niečo o zadku... ale moc som toho nerozumela. Šepkali,“ priznala som.

V izbe sa rozhovor rozbehol nanovo a nakoniec sme ho uzavreli tým, že zajtra – teda dnes – skočíme za Darim a vyžobreme si od neho odpovede.

Zaspala som vedľa Siriusa a ráno ma zobudilo jasné svetlo prenikajúce cez závesy. Chalani ešte spali. Hodinky hlásali niečo ledva po jedenástej. Pre tento krát som sa nad nimi zľutovala a nechala ich aj naďalej prebývať v ríši snov a zliezla do klubovne. Bola takmer prázdna. Väčšina jej stálych obyvateľov buď ešte spala, alebo brázdila pozemky školy či jedáleň. No na moju obrovskú školu nebola prázdna úplne!

„Thalia,“ ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila za hlasom.

Nanešťastie tam stála Edit Bernerová. Takmer som zinfarktovala, no ona si z toho nič nerobila a vychrlila na mňa hordu otázok, počínajúc: „Chalani už vstali? Ešte spia? Kedy prídu dole? Pôjdu na raňajky? Čo má Sirius najradšej?...“ A tak ďalej, a tak ďalej a keby som ju surovo nezastavila, asi by pokračovala do skonania svetov.

„A prečo sa ho neopýtaš sama?“ zavrčala som sarkasticky. Nie len chalanom liezlo na nervy to, ako za nimi doliezajú!

Zmĺkla a dezorientovane na mňa vyvalila oči, akoby som jej práve šťavnato vynadala. Potom oduto ohrnula peru a zamračila sa. „Lebo ty si ich kamoška, tak by si to mala vedieť!“ zavrčala.

„No a čo, že som ich kamoška? To ešte neznamená, že ti o nich poviem všetko,“ odvetila som rovnakým tónom.

To ju urazilo ešte viac. „Si odporná! Vieš o tom? Chceš ich len pre seba! Ale to je nefér! Prečo by si ich mala mať len ty!?“ skríkla po mne a ja som na ňu prekvapene vyvalila kukadlá.

O čom to tu, u Merlina, točí? Nehrablo jej náhodou?

„Ja nikoho nemám!“ bránila som sa, ale ona si vytrvale trvala na svojom.

„Máš! Spávaš s nimi v jednej izbe! Všade s nimi chodíš! Jedávaš s nimi! Si s nimi nonstop už od prváku!“ rozčuľovala sa a ja som nechápala, čo je na tom také neférové.

„Tak som a čo? Sú to moji najlepší kamoši!“ No ona ma nevnímala a naďalej si mlela svoje.

„A ja fakt nechápem prečo! Veď ani nevyzeráš ako dievča!“

Ou, tak toto zabolelo.

„Zato ty vyzeráš ako dokonalá reprezentantka jemnejšieho pohlavia!“ štekla som. „Nie len, že si otravná, ale aj sprostá ako horský trol!“ Hah, tak toto si nečakala, čo? Zakňučala a skrížila si ruky na prsiach. Naša hádka prilákala pozornosť aj toho minima ľudí naokolo.

„Vyzeráš ako chalan!“ snažila sa ma uraziť. „Máš krátke vlasy a furt si do nich pcháš tie otrasné gorále! Dokonca ani nenosíš sukne.“

„A čo je teba do toho, ako chodím oblečená? Ja ťa tiež nekomentujem a pritom by som mala čo! Veď vyzeráš ako žužu cukrík!“ vyprskla som a slovíčko „žužu“ detsky zašilhala.

„Ale tak má dievča vyzerať!“ bránila sa, no ja som ju vysmiala. Nepoznám nijakú inú babu (možno s výnimkou Scary), čo by sa tak obliekala!

„Pokaľ má dievča vyzerať ako chodiaca torta, tak to babou radšej nikdy nebudem!“ vyprskla som jej do tváre, načo sa naježila ako nakopnutý ježko... alebo pani Norissová.

„Ty!“ skríkla a ak som očakávala nejaké bližšie rozvinutie, tak som mala extra smolu. Urazene si dupla nohou a odpochodovala preč. Dívala som sa na jej vzďaľujúci sa chrbát ako na prízrak, ktorý na mňa nečakane vyskočil zo skrine.

Zhrnula som to do jednoduchého: „Ona nie je normálna.“ A odplachtila do chalanských izieb.

Moment! Vtedy ma niečo napadlo. Musela som skontrolovať výjav na prvom poschodí. Zobudila som chalanov a tí ma za to vraždili pohľadom. No keď som im povedala, že ak chcú vedieť, kde som večer bola, majú sa dostaviť na prvé poschodie, prestali. To ich dostatočne prebralo a ani nie o päť minút sme už kráčali na inkriminované miesto.

Bolo to tam stále! Krásne jasné a dokonalé! Lepšie to ani byť nemohlo! Chalani vyprskli do smiechu v momente, ako to uvideli. Teda skoro všetci, len Remus sa zatváril, akoby práve prehltol citrón.

Stena na prvom poschodí bola pokrytá obrovským výjavom holých pozadí, ktoré patrili, ako inak, Srabusovi, Malfoyovi a jeho dvom gorilám. Táto štvorica si tam nádherne stiahla gate a vytrčila svoje zadky na obdiv svetu. Pri každej z nich stálo nejaké to múdro. Pri Wacfeldovi: „Bozkaj mi riť!“, pri Malfoyovej: „Bacha, táto je čistokrvná!“, Srabus tam mal pre istotu upozornenie: „Pozor, nechceš sa umastiť!“ a Adrion: „No nie je nádherná?“

Jop, je to fakt nádhera. Každý, kto okolo toho prešiel, sa buď potmehúdsky pousmial alebo rovno hurónsky rozosmial rovnako ako chalani.

„Toto je tvoja práca?“ spýtal sa so slzami v očiach James.

Nahodila som šteňací pohľad a zatiahla: „Kdeže, ja by som predsa niečo také nikdy neurobila!“

No obaja sme pridobre vedeli, odkiaľ vietor fúka! Naše sprisahanecké pohľady hovorili za všetko.

Bolo to dokonalé! Na takúto hanbu Malfoy nikdy nezabudne! Jediné, čo celému predstaveniu chýbalo, bol fakt, že som nevidela ich výrazy, keď to uvideli. Vážne škoda!

Vbehli sme do jedálne a James na celú zreval: „Srabus! Tvoj zadok je rovnako ohavný ako tvár!“

Spomínaný očervenel ako čili paprička a ja som ďakovala prozreteľnosti, že tu nebola Lili. Celá sieň vybuchla do hurónskeho smiechu a mi s ňou.

Štvorica chalanov pri slizolinskom stole sa červenala od hlavy - cez ich zadky - až po päty.

Pomsta je sladká!

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 6 - Nevinná duša?:

7. valhalinka

21.02.2015 [20:17]

teeda riadne pobavilo Emoticon až plačem od smiechu :D neskutočné fakt :D a veta niečo o vtákovi ja že ma zadusí v izbe :D brat sa na mňa díva či som vporiadku :D skvelé fakt super :)