OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 10: Cena

20.11.2015 (20:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 9× • zobrazeno 1225×

Kapitola10

Pohľadom som kmitala medzi ním a Dumbledorom. Sekundu som nebola schopná ničoho. Dýchať, hýbať sa, jednoducho nič. Čo tu chce? Prečo je tu? Pozval ho Dumbledore? Na malý moment mi napadla bláhová myšlienka, že možno... možno je jedným z Dumbledorových tajných operativcov... ale to nie je možné!

Malfoy robí iba sám pre seba!

„Thalia, poď ďalej,“ vyzval ma Dumbledore a ja som prekročila prah.

Dvere sa v tichosti zavreli. Zo stien na mňa hľadeli zástupy minulých riaditeliek a riaditeľov. Na elegantných stolíkoch ticho bzučali riaditeľove krehké hračky. Všetko tu bolo tak známe a správne, len on sem nesedel.

Začínala som sa báť. V ruke som mala podvedomý kŕč. Chcela som tasiť prútik... len preventívne, ale stále chcela. Zovrela som päsť až mi zapraskalo v kĺboch a potom ju roztvorila. Snažila som sa zbaviť napätia, ale nešlo to. Bolo to nemožné.

Pohľad mi padol do ľadových očí. Nebolo v nich nič, len ľadový odstup. Čo sa deje? Obrátila som sa na riaditeľa a zatiahla tú najpodstatnejšiu otázku.

„Čo chce? Prečo je tu?“

Dumbledore si preplietol prsty a hľadel na mňa spôsobom, akoby som každú chvíľu mala s hysterickým revom vybehnúť von.

„Posaď sa,“ navrhol a kývol k dvojici kresiel pred stolom. Pokrútila som hlavou.

„Radšej postojím.“

Vedel, že nemá zmysel hádať sa a preto prešiel rovno k veci.

„Pán Malfoy,“ začal a ja som po spomínanom hodila nervóznym pohľadom. Čo chce? Aká bude jeho cena? Sex? Nie... to nie. Kvôli tomu by nešiel za Dumbledorom... tak teda čo! „... súhlasí s pomocou, ktorú si od neho žiadala.“

Mala som sto chutí šteknúť: „Hej, viem! Mňa zaujíma cena!“, ale ovládla som sa.

„A ešte viac...“

„Viac?“ skočila som mu do reči, ale on to prešiel bez povšimnutia.

„Bude nám poskytovať dôverné informácie o Voldemortových plánoch. O jeho stratégii a útokoch.“

Prikývla som a napäto prehltla. Toto nebude lacné... a mám taký dojem, že platba bude len a len na mojich pleciach! Dumbledore opäť otváral ústa, ale ja som toho už mala dosť. Momentálne mi bolo jedno, čo bude pre nás robiť! Teraz som chcela vedieť len to, ako do toho celého zapadám ja! Švihla som po obchodníkovi rýchlym pohľadom a opäť sa pozrela na Dumbledora.

„Cena! Aká je cena!“

„Thalia, k tomu sa hneď dostaneme,“ napomenul ma jemne, ale ja by som mu tú jeho jemnosť najradšej otrieskala o hlavu!

Cena! Cena! Cena! Kruci, aká je cena!? No ovládla som sa. Pokynula som mu nech pokračuje a ruky si skrížila na prsiach. Malfoy zo mňa nespúšťal pohľad a ja som sa začínala báť, že by mohol vidieť, ako sa trasú.

„Všetko to bude prebiehať v úplnej tajnosti. Nikto sa nesmie dozvedieť, kto nám pomáha,“ oznámil.

„Fajn. Aj tak som to nemala v pláne vešať na nos každému, koho stretnem!“ zavrčala som.

Dumbledore prikývol. „To som si ani nemyslel, ale úplné utajenie znamená, že sa o tom nedozvie nikto iný mimo tejto miestnosti.“ Až teraz mi doplo, o čom to točí.

„Takže ani James a Lily,“ preložila som.

„Presne tak. Ani oni a ani Sirius, Remus či tvoja mama.“

„Fajn s tým dokážem žiť.“ Ale už mi hlavne povedzte cenu! Toto by bolo príliš málo!

„Ale teraz, čo nás to bude stáť.“

V miestnosti nastalo napäté ticho. Moje oči vyhľadali Malfoyove, ale tie boli stále rovnako neutrálne. Akoby ho tento rozhovor nudil! Zaťala som zuby. Nie, musím sa sústrediť! Keď riaditeľ dlho nič nehovoril, ozval sa on.

„Pán profesor, pokiaľ chcete, môžem jej to povedať ja,“ navrhol ľadovo, ale Dumbledore nesúhlasil.

„Nie, to nie je potrebné... Thalia,“ obrátil sa na mňa a mne doplo, že teraz to príde. „... je mi to ľúto, ale už naďalej nemôžeš zastávať post člena rádu.“

Čo?

Nechápavo som naňho hľadela a stále mi to nedopínalo. Nebyť členom rádu? Ale... ale to je moja práca! Ako? Ja... začínala som panikáriť. Byť v ráde bolo mojou jedinou spojkou k Elayne Gillecrosd! Dostala som sa tak blízko! Už ju skoro mám! Som jej na stope! Ja... nemôžem s tým teraz skončiť! Nebyť v ráde... Vyhodili ma od aurorov a teraz by som skočila aj s rádom? Ja...

Pred očami sa mi vynoril obrázok spiacej Lily a Jamesa, ktorý nad ňou drží stráž. Nie... ak je toto cena, som ochotná zaplatiť ju. Urobím to! Chcem vidieť, ako sa ich dieťa narodí, ako vyrastá... jedného dňa chcem byť tou najlepšou tetou pod slnkom! Ak to znamená, že prestanem robiť v ráde? Fajn... možno mi to nie je pochuti. Možno mi to sťaží moju cestu pomsty... ale po Gillecrosdovej môžem ísť aj tak. Len to bude trvať o niečo dlhšie. Prikývla som. To prikývnutie mi pripadalo neskutočne ťažké a definitívne, ale urobila som tak.

„Dobre,“ zatiahla som pevne a vymenila si krátke pohľady s oboma. „Prijímam. Odídem z rádu.“ Myslela som si, že keď to poviem... ja neviem, niektorý z nich uvoľnene vydýchne, ale nič z toho sa nestalo. Obaja ostali ticho ako hroby! Niečo nebolo v poriadku... ale čo? O krok som cúvla a s malým srdiečkom sa spýtala: „Ale to nie je všetko, že?“

Dumbledore ťažko vydýchol, ale nakoniec prikývol. „Nie, nie je.“

Rýchlym pohľadom som hodila po Malfoyovi. Už len to, že sa odo mňa odvrátil a radšej prešiel k oknu, mi hovorilo, že to nebude nič dobré! Kruci... čo ešte? Nestačí mu Rád? Jasné, že nie. Jeho služby sú drahé... čo ma stála jeho náklonnosť naposledy? Koľko životov si to odnesie teraz? Asi by som mala byť rada, ak to budem len ja... ale aj tak! Ja nechcem byť mučeník!

„Thalia,“ oslovil ma opäť riaditeľ, aby si získal moju pozornosť. Stalo sa. Už otváral ústa, že to povie, ale predbehol ho môj osobný mučiteľ.

„To že odídeš z Rádu je len jedna časť,“ zatiahol ľadovo. Za tú ľadovosť som ho chcela zabiť.

„A čo je zvyšok?“ zavrčala som a o krok sa posunula k nemu.

Obrátil sa ku mne tak prudko, až za ním zavial jeho čierny habit so striebornou lemovkou.

„Rozhodol som sa...“ začal. No jasné, tak on sa rozhodol. „... že pokiaľ mám chrániť Evansovú...“

„Potterovú,“ opravila som ho ostro, no on ma ignoroval.

„... a Pottera, chcem na oplátku zaručenú tvoju bezpečnosť.“

„Čo?“ Tak tomuto som fakt nechápala.

„Presne tak. Pokiaľ sa ti niečo stane. Pokiaľ sa zraníš alebo ak... ak umrieš, naša dohoda padá.“

„A to má, kurva, znamenať čo?“ štekla som.

„To znamená presne to, čo som povedal. Pokiaľ sa ti niečo stane, dohoda padá. Takže v tvojom vlastnom záujme ti radím, aby si sa vyhýbala akýmkoľvek životunebezpečným situáciám.“

Zúrivo som vydýchla. Tým v preklade hovorí, že nemôžem ísť po Gillecrosdovej?! Nie moment, iba pokiaľ sa zraním... heh, ale to on vedieť nemusí, že?

„Fajn prijímam! Stačí?“ zavrčala som, ale jemu zlovestne trhlo v kútiku pier.

„Nie, nestačí. Ešte je tu tretia časť,“ oznámil a mne opäť nabehla husacia koža. Toto nebude dobré! To, to nikdy neskončí?

„Počúvam.“

„Ako som už povedal. Tvoja bezpečnosť rovná sa bezpečnosť tvojich priateľov. Ale...“

„Ale?!“

„Ale tvoji priatelia sú momentálne pre teba tým najväčším nebezpečenstvom...“ vyhlásil a nechal ma, nech si to v hlave preberiem. No ja som to stále nedokázala – alebo skôr nechcela - pochopiť.

„Nie, nie sú!“ štekla som. „Najväčším nebezpečenstvom je Voldemort!“ Keď som to meno vyslovila, tvár mu stvrdla ako kameň.

„Povedal som ti, aby si to meno nehovorila!“ pripomenul mi ľadovo a ja som premáhala nutkanie ukázať mu prostredník.

„Povedal...“ potvrdila som s konskou dávkou ignorancie. Zaťal zuby, ale inak moju malú vzburu ignoroval a vrátil sa k téme.

„Temný pán,“ prikývol. „Najväčším nebezpečenstvom je Temný pán. A po kom ide Temný pán?“

Vedela som, kam tým miery, ale s týmto som sa tak ľahko zmieriť nemohla! S týmto nie... Neprinúti ma! Neopustím ich! Neodídem! Nezradím ich, keď ma najviac potrebujú! Ja...

„Kravina! Neopustím ich teraz! Potrebujú ma!“ štekla som. Začínala som si pripadať ako pes zahnaný do kúta.

„Temný pán osobne prenasleduje dieťa Potterovcov. Ich spoločnosť je životunebezpečná, Tali. Súhlasila si, že spravíš čokoľvek,“ pripomenul mi a v očiach sa mu rozhorel nenápadný, ale výdatný pomstychtivý oheň. „A ja teraz chcem, aby si prerušila všetky styky s Potterovcami a ich priateľmi. Prestaneš sa s nimi vídať. Nebudeš s nimi komunikovať. Budeš sa im vyhýbať. Vlastne pre teba prestanú existovať,“ vyhlásil, ale toto som prijať nemohla!

Ako za nich môžem bojovať? Ako im môžem pomáhať, keď ani nebudem vedieť, čo ich trápi? Keď o nich nebudem vedieť nič? Bože, len pomyslenie, že by som ich mala opustiť, ma trhalo vo dvoje. Nemohla som. Jednoducho nie! Ak by som odišla z Rádu a zároveň sa od nich odstrihla... ja... nevedela by som nič! Iba to, čo by mi o nich povedala mama! Moody by bol mimo hru - je ich priateľ!

A mama? Ona ako zdroj informácií nie je veľmi nespoľahlivá! Vie, že nám Malfoy pomôže. Dumbledore jej dá aspoň malé vysvetlenie – bola to koniec koncov ona a veliteľ, kto mu o mojom stretnutí s týmto incestným bastardom povedali – a dala by som ruku do ohňa za to, že sa zachová presne tak ako Dumbledore, teda bude s Malfoyom súhlasiť. Informácie od nej budú mať cenu dračieho hovna! A nikto iný – z rádu ani mimo neho – nevie o Lily a Jamesovi nič užitočné! A aurori? Tí sa so mnou baviť nebudú. Som predsa oficiálne vyhlásená za blázna! U Merlina! Nie... Nie!

„Malfoy! Toto neprijmem!“ štekla som zúrivo. „Ak sa odstrihnem od rádu a aj od nich, nebudem vedieť... nebudem...“

„Nebudeš mať žiadne informácie,“ dopovedal namiesto mňa.

„Kurva, tak o to ti ide?! Spraviť zo mňa fakt nesvojprávnu? Zničiť mi život!“

„To trochu preháňaš,“ zatiahol znudene.

„Sirius je môj priateľ! Milujem ho! Ja nemôžem...“ Tak toto som vážne hovoriť nemala. Toto je zdroj tých pomstychtivých ohňov! Napoly sa usmial, ale nebol to príjemný úsmev. Nie, z tohto mi mrzli aj kosti!

„Je to na tebe, drahá. Čo si vyberieš? Lásku svojho života alebo život priateľov?“

„Ty incestný skurvysyn! To je to, čo chceš? Pomstu? Zničiť ma! Zničiť mi vzťah so...“

„Pravdaže nie,“ zvolala pevne. „Chcem, aby si bola v bezpečí. Nič viac, nič menej. To že s Blackom pôjdete od seba, je len príjemný bonus.“

„Príjemný! Pre koho? Ja...“

„Prirodzene, že pre mňa.“

„Ja...“ nevedela som ako pokračovať.

Ak urobím to, čo po mne chce... Zradím ich! Je jedno, že to v skutočnosti tak nebude. Oni nebudú vedieť, prečo som odišla... budú si myslieť, že som zradca! Zbeh! A Sirius? Ja... Bola som ochotná ukončiť to medzi nami preto, aby nám Malfoy pomohol. Bola som! Nikdy by som mu neurobila to, že by som spávala s ním aj Malfoyom zároveň... ale takto? Ako mu vysvetlím, že ho nechávam, keď mu nesmiem nič povedať?! Budú ma nenávidieť! Budú ma! Bože...

Keď som si to uvedomila. Keď ma vedomie, že ma moji priateľa... nie, boli pre mňa oveľa viac ako len priateľmi, boli pre mňa rodinou. Keď ma moja rodina bude nenávidieť a pokladať za zradcu toho najhrubšieho zrna! Keď im ani nebudem môcť povedať prečo. Keď... Keď... S týmto som nerátala. Vedela som, že bude požadovať niečo, začo sa im nebudem vedieť pozrieť do očí. Že možno mnou budú opovrhovať... ale vždy som rátala s tým, že im aspoň popravde poviem prečo! Že Siriusovi poviem prečo! Že... ja...

Nie takto... nie... Bože...

Ale nepovedala som si to už predtým?

Radšej nech ma nenávidia, ale žijú? Nehovorila som si to? Tak v čom je rozdiel? Budú ma nenávidieť, ale ich šanca na prežitie sa s Malfoyom zvýši! Ale aj tak. Nedokázala som sa tešiť. Bolelo to tak moc. Akoby som si dobrovoľne odsekávala polovicu tela!

Už teraz to bolelo! Bolelo!

Brada sa mi nenápadne chvela, oči zaliali slzy, až som nič nevidela... teda až na rozmazané obrysy dvoch postáv, pričom jedna z nich sa postavila. Dumbledore. Bolesť mi zovrela pľúca. Nedokázala som dýchať! Do srdca sa mi zapichávali ostne smútku. Budú ma nenávidieť! Nikdy sa zo mňa nestane najlepšia tetička pod slnkom! Nikdy... ale aspoň budem žiť s vedomím, že som pre nich spravila maximum. Aj tak sa im budem snažiť pomôcť! Nezastaví ma pred tým! V tomto mi nezabráni! Ja...

Opäť som o krok cúvla a narazila do pevného dreva dverí. Vyrazila som si dych... tak som si aspoň pripadala... alebo mi ho vyrazilo to príšerné vedomie už predtým? Jedna ruka mi vyletela k hrdlu a druhá k srdcu.  Namáhavo som prehltla a z očí sa vyliali prvé slzy. Zrak sa mi na moment zaostril a ja som mohla vidieť Malfoyovu ľadovú masku.

Jej ľadovosť nadobudla historického maxima, keď sa pevným, bezcitným hlasom spýtal: „Tak? Ty alebo oni?“

Mierne som pootvorila pery. Poznala som odpoveď! Poznala som ju tak dobre ako bolesť, ktorú spôsobovala, no nedokázala som hovoriť... Preto som len prikývla. No jemu to nestačilo.

„Chcem to počuť!“ prikázal.

Takmer som sa zosypala, no Dumbledore už stal pri mne a podoprel ma. Venoval Malfoyovi nesúhlasný pohľad, ale ten ho ignoroval. Jeho oči sa upierali len a len na mňa. Naprázdno som otvárala ústa, ale nijaké zvuky z nich nevychádzali. Skúšala som to niekoľkokrát a ani sama neviem, na ktorý sa mi to konečne podarilo.

„Prijímam.“

„Prijímaš čo?“ Chcel to počuť celé! Kruci, prečo ma mučí?!

„Prijímam. Nebudem... Zruším... Budem sa im vyhýbať. Nebudem s nimi stretávať a... a ani sa nijako kontaktovať.“ Moje vyhlásenie nasledoval môj dlhý trhaný výdych.

Dumbledore ma odviedol ku kreslu. Bez odporu som sa doň zosunula.

Budú ma nenávidieť, ale budú žiť! Nikdy nebudem tetičkou, ale maličké aspoň bude žiť! Musia žiť! Ako som povedala, urobím pre nich všetko! Prijmem ich nenávisť, ale to neznamená, že nebudem trpieť. Ignorovala som Malfoya aj Dumbledora. Ignorovala som to, o čom sa bavia. O chrbát sa mi obtreli povedomé vibrácie mágie.

Poznala som ich – neporušiteľná prísaha. Malfoy uzavrel neporušiteľnú prísahu? Typujem, že bola dlhá ako výpisy Henricha Poctivého a rovnako tak aj premyslená, aby vyhovovala obom stranám. Čudovala by som sa, keby aj právnici dokázali vymyslieť niečo lepšie! Nedokázali.

Prísaha bola uzavretá a Malfoy tu už nemal čo ničiť. Odmiestnil sa. Dumbledore si prešiel sadnúť... ale tentokrát nie za stôl, ale do kresla vedľa mňa. Hlavu som mala sklonenú a na zovreté päste mi padali slzy.

„Budú ma nenávidieť a ja im ani nemôžem povedať prečo...“ šepla som. Chlácholivo ma pohladil po chrbte.

„Nebudú ťa nenávidieť,“ oponoval jemne, ale ja som vedela svoje.

„Opustím ich vo chvíli, keď ma najviac potrebujú,“ šepla som zdesene. „Budú!“

„Nepochopia prečo, ale nebudú ťa nenávidieť. To mi môžeš veriť. Thalia, urobila si pre nich viac, než som kedy urobil ja,“ šepol. „Vždy som obdivoval tvoju oddanosť. Si pre nich ochotná trpieť tým najhorším druhom bolesti,“ prihováral sa mi. „Ale keď sa to skončí. Keď Voldemorta zbavíme jeho moci, budeš im môcť povedať pravdu,“ sľuboval a ja som k nemu zodvihla uplakané oči.

„Môžem?“ Usmial sa na mňa a prikývol.

„Môžeš. Uvidíš, všetko bude tak ako predtým,“ sľuboval a ja som mu uverila.

Je to predsa Dumbledore! Keď on povie, tak aj bude! Na tvári sa mi objavil krátky úškľabok. Raz im poviem pravdu! Raz... a čím skôr zničím temného bastarda, tým skôr! Prikývla som. Bolelo to stále rovnako, ale takto som mala aspoň nádej, že raz ma nenávidieť prestanú!

Raz...

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 10: Cena: