OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 35: Prosííím!

29.08.2016 (11:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 6× • zobrazeno 1318×

Ja viem, ja viem, pridávam príšerne pomaly a nezodpovedne, ale zakaždým, keď sa dostanem ku kompu, niečo sa zomelie... chjo. Ale do konca týždňa pridám aj zvyšné kapitoly. Spolu s touto sú tri a možno aj nejaký ten bonus. :D

Takže, prajem príjemné čítanie a nečakajte moc akcie. Tá zas až v ďalšej kapitole. :D 

Kapitola 58

Čas bol nezastaviteľný. Ani som sa nestihla poriadne nazdať a mala som len pár dni do Vianoc! Pomóc! Aj keď som aké-také darčeky poriešila už u muklov, stále mi ostávali tri úplne otvorené. Teda, pôvodne bol len jeden, ale teraz sa k nemu pridali aj... vážne, mala som sa na to vykašľať a bol by pokoj! Pri Merlinovi, že mala! Ale keď... akosi som to urobiť nemohla.

Sirius, ten bol stále jednou veľkou neznámou – asi to skutočne nechám na Lily –, ale ešte väčší zádrhel v mojom vianočnom nakupovaní predstavoval Malfoy a... áno, nakoniec som sa rozhodla, že Miriele, alias pani matku Malfoyovú, tiež zahrniem do svojich nákupných zoznamov. Lenže tu sa opäť dostávame k jadru problému. Okrem toho, že nakupovanie na Šikmej neprichádza do úvahy, čo sa má krucinál kupovať pre matku chlapa, s ktorým čakáte dieťa a navyše je táto ženská taká bohatá, žeby si bez problémov mohla dovoliť súkromný ostrov v Karibiku? Za každú dobrú radu budem neskonale vďačná, lenže smola – žiadna nechodila. Lily na mňa len vyvalila tie jej veľké zelené kukadlá, keď som sa jej na to spýtala, a potom mi mierne zaskočene ponúkla čaj.

Vážne, mala som sto chutí sa na to vykašľať – alebo sa prezliecť a vyraziť na nákupy smer Šikmá ulička... lenže áno, presne tak, ďalší problém. Moje financie sa nezadržateľne míňali a ja som nevedela, ako si ich nahradiť. Oficiálne som na materskej, takže mám aspoň nejaký príjem, ale nie je to bohviečo. Kruci! Odkedy mám, pri Merlinovi, problém s peniazmi?! Ešte nikdy som niečo takéto riešiť nemusela! Stačilo prísť domov, zjesť to, čo Lylo navarila, a odísť do práce – Rádu – na lov. Jediné, na čo som tie prekliate mince míňala, bola munícia a elixíry... prípadne iné výdaje spojené s bojom. Vážne, celý môj svet sa točil iba okolo boja. Hm, divné, teraz si to uvedomujem viac ako kedykoľvek predtým... a to, čo mi ostalo, sa buď odložilo – jop, čo to som mala našetrené, a to som sa o to ani nesnažila –, alebo na voľnočasovky, v preklade alkohol. Znechutene si začínam uvedomovať, že môj život bol príšerne jednotvárny. Alebo nebol? Nie, bol. Len boj, boj, boj. Prípadne problémy s Malfoyon alebo chalanmi. No nič iné. Žiadne koníčky, žiaden voľný čas. Teda ak nerátam tie týždne zlatej klietky. Tam mi to množstvo voľného času až udieralo na mozog...

Dieťa je drahý špás. Všetky tie veci, čo potrebuje. Nestíham to pokrývať a bez maminej pomoci by som už dávno skončila na dne. Odmietam Malfoyovi dovoliť, aby to platil on, aj keď veľmi dobre viem, že decká izba v Seneis je už dávno vybavená. Štve ma to! Štve ma, že on môjmu bábu môže dať viac ako ja! Ale s tým vážne nič nenarobím. No späť k pôvodnej téme.

Peňazí málo – nároky na darčeky? Chjo, ďaleko presahujúce moje možnosti. Že sa ja na to nevykašlem! Aj tak neviem, čo im kúpiť!

A práve dnes to vo mne už jednoducho ruplo. Konečne som pochopila, ako sa Lily počas tehotenstva musela cítiť. Prečo sa jej neustále menili nálady. Krucinál! Ale veď máme k tomu, sakra, dobrý dôvod. Sme také veľké, že sa ledva prepcháme dvermi – a keď sa tak stane a sadneme si, postaviť sa je prípad hodný Šalamúnových rád! A stávanie nie je ani zďaleka to najhoršie. To, čo naše nervy jednoducho nedokážu vystáť, je náš partner, ktorý má zaručene iný názor ako my! Nie, vážne by ho zabilo, keby občas jednoducho sklapol a nechal nás to urobiť po svojom. A to je len zlomok toho, čo ma vytáča.

Momentálne ma ťaží problém číslo dva. Sedím v neskutočne pohodlnom a mäkučkom kresle v Červenom salóne, ale ani za ten svet sa nedokážem postaviť! Dokonca nedosiahnem ani na prútik, ktorý sa mi zakotúľal na opačnú stranu konferenčného stolíka. Skutočne, opitá korytnačka je oproti mne atlét na olympijskej úrovni!

Nenávidím toto stávanie. Vážne nie! A odteraz budem nenávidieť aj mäkučké, hlboké kreslá.

Funím ako ťažný kôň kvôli hrdosti, ktorá mi bráni povolať pomocnú ruku. Moja imobilita mi neskutočne udiera na mozog a ešte viac mi naň udrie jeho tichý smiech.

„Daj sa vypchať,“ poradím mu a konečne sa mi podarí zaujať ten najtypickejší postoj pre druh Homo sapiens sapiens. Odľahčene vydýchnem a otočím sa k nemu. Stojí vo dverách a ležérne sa opiera o ich rám. Vidieť ho v Hausie mi stále akosi nejde dokopy, ale pomaly si zvykám.

„Ak by som ti ponúkol pomoc, pošleš ma do čerta,“ konštatoval a ja som mu to nevyvracala.

„Čo chceš?“ zavrčala som. Dnes naňho vážne nemám náladu.

„Musím niečo chcieť, keď prídem pozrieť svoju ženu a dieťa?“ spýtal sa veselo a odpoveďou mu bolo nazúrené reptanie:

„Nie-som-tvoja-žena!“

„To si myslíš len ty,“ odbil ma. Zaškrípala som zubami. Tak o toto mu ide? Zas na chce naštvať? To nepočul o takej základnej téze, že tehotná žena sa nesmie rozčuľovať ? Teda aspoň zbytočne?

„Nie! Nie!! A ešte raz, kruci, NIE! Tak už to pochop!“

„Ale no tak, drahá, prečo to nezvážiš. Je to výhodné a...“

„Nie!“

„Moje dieťa...“

„Je to aj moje dieťa, Barbie, tak na to láskavo nezabúdaj, a moja odpoveď je stále nie!“

„Nenarodí sa mimo manželstva,“ varoval ma a do hlasu sa mu začínal vkrádať chlad. Kyslo som sa uškrnula a vykročila k oknu. Milujem zasnežené záhrady môjho domova. Sú také pokojné a mierumilovné – nie ako tá peroxidová kreatúra čo mi aj po stom „nie!“ stále kladie tú istú otázku! „No tak, Thalia, vezmeš si ma?“

„Nie!“

„Drahá!“ Jop, začína zúriť... ale nič iné posledné dni nerobí. Teda keď zrovna nie sme v posteli... tam sa dejú zaujímavejšie veci. „Si tehotná! Patrí sa, aby sme...“

„Vážne? A odkedy si myslíš, že ma zaujíma, čo sa patrí!? Pri Merlinovi, Malfoy, povedala som nie a ver mi. Nezmení sa to!“

„Mysli na dieťa!“ zaútočil na citlivú stránku. „Aké to preň bude, keď sa narodí...“

„Prestaň. Toto na mňa neplatí. Vieš to.“

„Thalia!“

„Ale kušuj, Malfoy! Nevezmem si ťa, jasné?“

„Vezmeš si ma!“ prikázal tvrdo a ja som si zlostne odfrkla.

„Povedala som, zabudni! Moje dieťa bude Shepard nie Malfoy!“

„Dieťa má niesť meno otca!“

„Sexistická kravina,“ odsekla som a oprela sa o okenný rám.

„Tradícia.“

„Sprostá tradícia.“

„Aj tvoje priezvisko je Shepardová a nie Jagová!“

„Hm? Mame to bolo jedno, ale mne nie.“

„Thalia... chcem...“

„Aj ja chcem veľa vecí...“ Napríklad vedieť, čo ti kúpiť pod stromček. „... A nemám ich.“

„Povedz aké a ja ti ich dám,“ zapriadol. Vieš, Malfoy, potom by to už nebolo prekvapenie.

„Nie, ďakujem,“ zavrčala som a on si len ťažko vzdychol. Sklapol, ale neodišiel. Och, kdeže, on urobil presný opak. Vykročil vpred a mieril si to priamo ku mne. Jeho ľadové oči sa zarývali do mojich, ale neuhla som pohľadom. Takú radosť mu neurobím.

Zastavil sa až tesne predo mnou. Vedela som, čo urobí, rovnako dobre ako to, že rozhovor na tému manželstvo je pre dnešok u konca... iný sa ale otvára.

Pomaly mi vyhrnul rozcápané tričko zdobené výjavom pochodujúcich mačiatok a jeho veľká ruka jemne pohladila pokožku brucha.

„Je hore,“ zatiahol nežne a opäť ma pohladil.

„Hphm,“ prikývla som. Z nepochopiteľných príčin sa prebúdza najmä vtedy, keď je Malfoy nablízku. Dúfam, že to neznamená, že ho bude mať radšej ako mňa – v tomto smere som veľmi žiarlivá. Vlastne, vôbec by mi nevadilo, keby sa láska môjho dieťatka vyhradila len a len pre mňa... ale asi sa o ňu musím deliť. Kruci. Malfoy si jeho lásku nezaslúži! Ale to by som potom môjmu malému mala dávať iný príklad. Aj moje srdce sa vždy rozbúcha, keď je jej/jeho otec nablízku.

Druhá ruka budúceho otecka sa mi preniesla na tvár. Pohladil ma po líci a potom mi na pery vtisol krátky, no naliehavý, bozk. Jop, skončíme v posteli. Ale komu to vadí? Mne rozhodne nie!

„Tak, aký ste mali deň?“ spýtal sa a ja som odpovedala za oboch.

„Nudný,“ priznala som. „A malé má na to rovnaký názor... Malfoy, chcem vypadnúť!“ posťažovala som si. Podľa dohody, ktorú sme medzi sebou uzavreli, som mala „povolené“ zdržiavať sa len na troch miestach – Seneis, Housie a Jamesov dom. Začínala som z toho dostávať ponorkovú chorobu! Predtým som si každý deň vyšla niekam medzi muklov, ale teraz? Ak nechcem, aby ma zavrel v Senei... no jednoducho nemôžem.

Mierne sa zamračil a ja som pokračovala:

„Potrebujem na čerstvý vzduch.“

„Záhrady Seneis sú obrovské, ak...“

„Nechcem do Seneis! Chcem von! Jedno kam... no tak! Snaží sa dodržiavať dohodu! Preto ti to hovorím... ale dlhšie...“

Ťažko si vzdychol a opäť ma pohladil.

„Tali, je to nebezpečné.“

„Len medzi muklov,“ žobronila som a vzápätí pridala aj vyhrážku. „Dávam ti možnosť robiť mi garde!“

„A ak nepôjdem, pôjdeš sama,“ nepýtal sa, stroho konštatoval.

„Len na chvíľu. Hodinku... tak fajn, možno dve... ale vážne... už mi to začína liezť na nervy... Malfoy... prosííím!“ Neviem, čo presne ho presvedčilo – či môj mierne zúfalý tón, alebo to „prosííím“. Typovala by som na „prosím“. Na to mal vždy slabosť. Opäť si povzdychol a nakoniec prikývol.

„Dobre. Poznám ťa, nakoniec by si aj tak išla. Takto na vás dám aspoň pozor,“ súhlasil a ja som mala čo robiť, aby som sa mu nevrhla okolo krku. A že ma to teda lákalo. Nie, namiesto toho sa mu moje ruky usídlili na bokoch a pery sa pomaly približovali k perám.

„Vezmi ma von a budeš mať u mňa jedno veľké plus,“ šepla som len centimeter od jeho pier a potom ich spojila. Keď sa odtiahol, pohrával sa mu na nich šibalský úsmev.

„Vynechala si bezvýznamné,“ zasmial sa a ja s ním. No čo už, mal pravdu. Bude to jedno veľké bezvýznamné plus. Ale predsa len plus... a tie on sakramentsky potrebuje.

„Tak, kam by si chcela ísť?“ spýtal sa a ja som sa na moment zamyslela.

„Čo tak... hm...“ V duchu som prečesávala celú mapu Londýna a nakoniec ma to napadlo. „K tete Jane! Chcem ísť do putiky U tety Jane!“

„Putika?“ zatiahol nepokojne a ja som pevne prikývla.

„Putika!“

„Prečo? Prečo nie... čo ja viem... zlatníctvo? Obchody? Alebo jednoducho niekam, kde to vy ženy tak milujete.“

Moje obočie vyletelo o pár stupňov k nebesiam. Skrížila som si ruky na prsiach a znechutene zatiahla:

„Pripadám ti ako niekto, kto zbožňuje obchody?“ Bacha, čo povieš! Veľmi rýchlo sa môže stať, že do tej putiky pôjdem, ale sama! Trhlo mu v kútiku pier a opäť si ma k sebe pritiahol.

„Nie... ale tam by som ti mohol niečo kúpiť,“ prezradil.

„To môžeš aj v putike,“ oponovala som.

„Vážne? Chcela by si pár barových stoličiek?“ podpichoval ma. Prevrátila som panenky a vyviedla ho z omylu:

„Drink, Malfoy, drink. A pochybujem, že tam predávajú barové stoličky.“

„No prečo mi to nenapadlo,“ zatiahol sarkasticky a potom sa na malý moment odmlčal. Oou toto nevyzerá dobre – a tiež to dobré ani nebolo. „Nebude to nič alkoholické...“ začal, „... a všetko platím ja. Bez námietok, rozumieš?“

„Kúpiš drink. A neboj, nebude v ňom alkohol,“ vyhlásila som razantne, ale on si tvrdohlavo trval na svojom.

„Kúpim všetko, čo budem chcieť, a ty to odo mňa prijmeš.“

„Nie.“

„Tali, prosím...“ žobronil.

„Kruci, prečo mi chceš stále niečo kupovať? To chceš, aby som ti bola dlžná!?“ zavrčala som, ale s ním to nehlo... teda hlo, ale nie tak ako som chcela. Pritiahol si ma k sebe, moja hlava mu spočívala na hrudi a jeho ruky? Jedna sa mi votrela do vlasou a druhá na chrbát, kde mi kreslila upokojujúce kruhy. Div som od spokojnosti nepriadla.

„Chcem, aby si bola spokojná, Tali. Chcem, aby si mala všetko, čo chceš... prečo mi nedovolíš urobiť ťa šťastnou?“ nechápal.

„Lebo u teba je za všetkým pekným nejaký háčik. Povedz mi, kedy naposledy tvoja ponuka neobsahovala aj to povestné ale?“ zapriadla som. Nechcela som sa s ním hádať. Obaja vieme, aký je. 

Pobozkal ma do vlasou a šepol:

„Ale je tam len vtedy, ak sa správaš nezodpovedne, drahá.“

„Ja sa nikdy nesprávam nezodpovedne!“ zavrčala som a odtiahla sa.

„Teraz nie,“ súhlasil. „Musím priznať, že aspoň naše dieťa ti do hlavy vtĺklo trocha pudu sebazáchovy, ale predtým? Popravde, keby som vedel, že ťa tehotenstvo takto zmení...“ zmĺkol a mne sa nepáčilo, kam tento rozhovor smeruje.

„Čo?“ zavrčala som a opäť sa odtiahla. Už ma držal len za ruky. Ťažko si povzdychol a rozhodol sa tasiť všetky karty.

„Keby som vedel, že ťa tehotenstvo privedie k rozumu... no, robenie detí by som neodkladal na dobu neurčitú,“ priznal a potom sa veselo zazubil. „To sexi bruško by si mala už dávno.“ Nebezpečne som prižmúrila oči.

„To by si neurobil,“ oznámila som mu. „Aj teraz mám výčitky...“ Moment pauzy... Ale čo! Mal by to vedieť! „Sme na hovno rodičia, keď malé privedieme do takéhoto sveta!“ zavrčala som a striasla jeho ruky. „Mali sme byť opatrní! Mali sme si dávať viac pozor! Mali sme...“ Opäť ma zaplnila panika. Čo ak sa mu niečo stane? Čo ak po ňom Voldemort pôjde tak, ako po Harrym? Ruky mi klesli na brucho. Pri Merlinovi! Milovala som ho, nezniesla som ani len pomyslenie nato, žeby sa jej/jemu niečo stalo! Bolo to... akoby ma už len tá myšlienka trhala na márne kúsky! Ja...

Opäť sa okolo mňa obtočili jeho ruky.

„Bude v poriadku,“ sľúbil. „Nedovolím, aby sa vám niečo stalo. Prisahám,“ šepkal mi do vlasov.

„Ale Voldemort...“ šepla som mu do hrude.

„Temný pán vám neublíži. To by sa najskôr musel dostať cezo mňa,“ vyhlásil a bol si tým sakramentsky istý. „A drahá, nevyslovuj jeho meno. Už som ti to hovoril.“

„Nikdy si nepovedal prečo,“ odsekla som a vykrútila sa mu z naručia. Polovičate sa usmial.

„Meno, ktoré sa ľud bojí vysloviť... nie je bezpečné, Thalia. Ver mi. Môže naň naviazať rôzne kliatby. Môže sa stať, že by podľa toho dokázal nájsť tvoju polohu. Jednoducho ho nevyslovuj, dobre?“ zopakoval a ja som prikývla – aj keď mi bolo jasné, že s tým neprestanem. Nie, že by to bolo z trucu, ale jednoducho je to zvyk a zvyky – nehovoriac o zlozvykoch – sa len ťažko odúčajú.

„Tak,“ zatiahol po chvíli diametrálne odlišným hlasom, „čo bude s tou putikou?“

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 35: Prosííím!: