OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Úlomky zrady - Epilóg

Slizolinský princ a chrabromilská princezná.
Príjemné čítanie.

16.09.2013 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 24× • zobrazeno 3787×

Epilóg

„Nasleduj svoje srdce a prenasleduj svoje sny, až pokým ich nechytíš. Zlí ľudia, ktorí tvrdia, že to nedokážeš, to vravia skôr sebe, ako tebe.“

- Jake Pitts

 

„Zasa zlý sen?“ spýtala sa Hermiona, keď som sa strhol a vyletel som do sedu.

Prikývol som a pretrel som si rukou oči. „Koľko je hodín?“ spýtal som sa, keď som si všimol, že už je oblečená a v ruke drží prádelný kôš.

„Niečo po jedenástej,“ odvetila a uškrnula sa.

Vyvalil som na ňu oči a pootvoril ústa. „Prečo si mi dovolila tak dlho spať?!“ skríkol som a okamžite som vyskočil z postele.

„Lebo si bol nesmierne zlatý, keď si chrápal,“ podpichla a keď som sa hnal okolo nej, plesla ma voľnou rukou po zadku.

Zastavil som sa a otočil som sa k nej. „Tak ty by si sa chcel hrať?“ prehodil som lišiacky a vyhodil som si ju na ruky.

Kôš jej vypadol a všetky veci sa z neho vysypali von. Hermiona zapišťala a rozosmiala sa. Preniesol som ju k posteli, kam som ju položil a ľahol som si na ňu.

„Láska ja musím...“ začala sa vyhovárať, ale ja som jej položil na pery ukazovák, čím som ju umlčal.

„Nie, nie, nie! Dovoľ mi pripomenúť ti, že to ty si začala!“ prehodil som a jemne som ju bozkával na krku.

Zachvela sa a hneď na to sa usmiala. „Nie, tak to nebolo,“ ohradila sa, ale odrazu akoby stratila chuť sa brániť, úplne sa pod mojím telom uvoľnila a poddala sa.

„Naozaj? A to ohmatávanie môjho zadku?“ prehodil som pomedzi bozky a Hermiona sa znova zasmiala.

„Keď tvoj zadok je tak nehorázne sexy,“ zašomrala a natočila sa tak, aby som svojimi perami narazil na tie jej.

Razom som na všetko zabudol a bozkával ju. Stále dookola som svojim jazykom útočil na ten jej a popritom som sa hral s jej vlasmi, keď v tom...

„No fuj!“ ozvalo sa odo dverí a ja som sa otočil k malému stvoreniu, ktoré tam postávalo a tvárilo sa maximálne znechutene.

Hermiona ma zo seba skopla a vyskočila na nohy.

„Ste nechutní, obidvaja!“ prehodila malá a rukou ukázala na mňa a potom na Hermionu, ktorá si upravovala vlasy.

„To ti pripomeniem, keď to budeš robiť aj ty,“ povedal som, vďaka čomu som si vyslúžil od Hermiony za ucho.

„Netrep,“ zahriakla ma.

„Ja takéto veci robiť nebudem, lebo je to hrozne hnusné a mľaská to!“ povedala a jeden krát mľaskla, aby sme to dostatočne pochopili.

Ja a Hermiona sme sa len zasmiali a dievčatko si to namierilo bližšie k nám.

„Už to nebudete robiť?“ uisťovala sa, keď zastala len pár centimetrov odo mňa a Hermiony.

„Teraz nie,“ pokrútil som hlavou a očkom strelil po červenej Hermione, ktorá sa pomaly menila na paradajku.

„Dobre, takže...“ začala dôležito kučeravá blondínka a založila si ruky v bok. „Liam sa zamkol v izbe a nechce ma tam pustiť!“ posťažovala sa a našpúlila červené pery, akože sa jej chce plakať.

Svoju malú dcérku som poznal lepšie, ako moje topánky – tak to aspoň hovorievali muklovia – a preto som tieto je „fígle“ poznal.

„Má tu kamarátov z Rokfortu,“ prehodila Hermiona mojim smerom a zamračila sa na prádelný kôš. „Rozsypal si to, tak to pozbieraj,“ prikázala s úškľabkom, sadla si na posteľ a pritiahla si stále sa mračiacu Abbie k sebe.

„To nevadí. Ale pustiť ma tam môže!“ Dupla si moja princeznička nohou a pohľadom prešla na mňa.

Rýchlo som nahádzal veci späť do koša a sadol som si späť k nim. „Ale ani ty Liama nechceš pri sebe, keď tu máš Bianku a Elissu,“ pripomenul som jej a Abbie vykrivila tvár do zamračenej grimasy.

„Ale Liam o chvíľu ide späť na Rokfort!“ zvolala frustrovane a rozhodila drobnými rúčkami. „Potom s ním do Vianoc nebudem a tí jeho hlúpi kamaráti s ním budú stále!“ sťažovala sa.

Pozrel som na Hermionu a snažil som sa v jej tvári vyčítať, čo asi mám urobiť. Abbie na mňa hľadela ako kôpka nešťastia a ja ako správny otec, pre ktorého je dcéra princeznou, som ju vzal do náručia a vybral som sa k Liamovej izbe.

Naschvál si ju vybral až na druhom konci Manoru a tak nám cesta čo to zabrala, no keď sme tam dopochodovali, Abbie sa víťazoslávne uškrnula a zaklopala na dvere.

Chvíľu bolo ticho a potom sa dvere rozleteli a stál v nich šestnásťročný chalan, ktorému pojem hrebeň nikdy nič nehovoril.

„Abbie sa mi prišla posťažovať, že ju sem nechceš pustiť,“ prehodil som a pokúšal som sa nesmiať.

Liam sa zamračil, vyšiel pred dvere a privrel ich. „Oci, prosím. Daj mi pätnásť minút a potom idú preč!“

Pozrel som na Abbie, ale tá len rázne pokrútila hlavou.

„No tak, Abs,“ zaševelil Liam a usmial sa na svoju sestričku. „Vezmem ťa potom do cukrárne!“ navrhol jej a frnkol jej po nošteku.

Abbie si poklopkala prstom po brade – mala tak asi pocit, že pôsobí dôležito – a napokon prikývla.

„Ale kúpiš mi zmrzlinový pohár! Ten s tými farebnými guľôčkami!“ rozkázala a keď Liam prikývol, usmiala sa a otočila sa na odchod. „Budem vo svojej izbe!“ zvolala a skackala k svojim ružovým dverám.

To dieťa ma naozaj donútilo, aby som storočné, ebenové dvere, natrel na ružovo. Ešte doteraz tomu nemôžem uveriť.

Liam zostal stáť a pozeral na mňa s očakávaním.

„Čo?“ zasyčal som.

Liam povytiahol obočie a nastavil roztvorenú ruku. Pretočil som očami a povedal:

„Príď si po ne, keď budete odchádzať!“ prikázal som sa a vybral som sa konečne do sprchy.

Celý deň mi ubehol ako voda. Liam a Abbie odišli do cukrárne a vrátili sa s taškou plnou hračiek. Hermiona medzitým odbehla do kníhkupectva, ktoré si pred nedávnom otvorila a ja som mal pár schôdzok s klientmi.

Miles bol teraz príliš zaneprázdnený svojou dcérou Biankou a novorodeným synom Edmundom, takže z workoholika sa stal milujúci otecko a manžel.

To bola teda zmena! Ale aspoň že k lepšiemu, lebo vidieť Pansy šťastnú, robí šťastným aj mňa.

Mama a môj otčim (ktorého som časom prestal neznášať – tak fajn, mal som ho rád!) žili stále s nami a mne to tak vyhovovalo.

Celý tento dom akoby ožil a každý bol šťastní. Občas som prichytil Hermionu, ako zamyslene civie nikam a čím viac sa blížil dátum Duncanovho prepustenia, tým viac bola nesvoja. Liam ten sa úspešne tváril, že jeho otcom som ja a nijaký Duncan neexistuje, až napokon všetci nadobudli pocit, že ten chlapec tomu naozaj uveril.

A slávny Potter, ktorého som toľko neznášal sa tiež oženil a naše dcéry boli vynikajúce priateľky, čo ma teda sakramentsky rozčuľovalo, aj keď vlastne nemalo prečo.

Už som sa necítil podvedený, teraz som mal pocit, že všetko je na správnom mieste a presne tak, ako má byť.

„Ocko, ocko, ocko!“ vrieskala Abbie, keď vtrhla do mojej pracovne a našla ma skloneného nad papiermi.

„Čo sa deje, princezná?“ spýtal som sa a usmial som sa na osemročné dievčatko, v ružovom pyžame.

Bolo niečo po desiatej večer a mne deň zasa nenormálne rýchlo preletel.

„Poď a povedz nám rozprávku,“ zaprosila a spojila ruky.

Široko sa na mňa usmievala a hopkala na jednom mieste. No ako by som jej mohol povedať nie?

Vstal som, vyhodil som si ju na ruky a prešli sme spolu do jej izby, kde na ružovej pohovke s motívmi jednorožca ležal Liam a kyslo sa usmieval.

„Ktorú?“ spýtal som sa, keď som ju položil na jej postieľku s bielymi nebesami.

„O chrabromilskej princeznej a slizolinskom princovi!“ prikázala Abbie a Liam sa obrátil smerom k nám.

„Tak dobre,“ prikývol som a Abbie sa zababušila do periniek. „Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden slizolinský princ, ktorý bol veľmi namyslený a zlý. Tento princ sa zamiloval do chrabromilskej princeznej...“

A zvyšok príbehu predsa poznáte.

 

„Láska víťazí nad všetkým.“

- Vergílius

 

---

Tak a je naozaj koniec. :( Neviem, či mám plakať alebo sa skôr tešiť. Tejto poviedke som obetovala veľmi veľa času, rovnako, ako Vy a za to som Vám nesmierne vďačná.

Ďakujem, že ste čítali a zabíjali svoj čas touto mojou Trilógiou. Všetkým Vám patrí moje obrovské ĎAKUJEM! Menovite by som rada poďakovala tým, ktorí mi aj zanechali nejaký komentár - aspoň v podobe smajlíka: Tethys, Perla, Trisha, Izzie22, WandaA76, Teesska, Deny, Zuzinecckaa, Aramka, Carol1122 a Mea (dúfam, že som na nikoho nezabudla).

Na záver pár zaujímavostí: Stávku som začala písať 22. 03. 2013 - ale mi to trvalo :P - a celá Trilógia má 90 439 slov.

Foto Abbie a Liama je, ako inak, na mojom zhrnutí.

Takže - ešte raz ĎAKUJEM, bez Vás by som to nikdy nedopísala.

Mimi :)

P.S.: Dúfam, že sa uvidíme aj pri mojej pripravovanej poviedke Nezostať sama. Anotácia + menšia ukážka sú na mojom zhrnutí. :)

« Předchozí díl

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter



Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - Epilóg:

Za poslední dva týdny jsem přečetla celé tři povídky. Zatímco první je laděná celkem vesele se závěrečným realistickým a trochu smutným koncem, ty další dvě jsou o hodně temnější. A vážně jsem se bála, že Hermioně a Dragovi ten hezký konec nedopřeješ.
Líbí se mi celkové zpracování, styl, jakým píšeš, prostě paráda, vtáhlo mě to a pustilo až na úplném konci. :) Jsem ráda, že to není růžové. A největší obdiv nakonec musí u mě sklidit Albus Brumbál. Mám takový dojem, že velmi dobře věděl, co se stane...

Wow, úžasná trilógia. S napätím som hltala každé jedno slovo. Chudáka Draka si pekne vytrápila Ale dopadlo to krásne.

PrincessCaroline, ďakujem ti Ja sa stále k HP vraciam, i keď väčšinou len k filmom, čo sa kanónu týka, pretože po prečítaní niekoľkých desiatok skvelých FF na túto tému sa mi knihy zdajú... slabé? Predvídateľné?
Som rada, že sa ti poviedka páčila a pokiaľ máš záujem, na zhrnutí mám niekoľko odkazov na skvelé Dramione poviedky. Ja som sa od nich nedokázala odtrhnúť a úplne ma dostali
A, áno, máš pravdu, Dráčik je úžasný

Už dlho tu oxidujem ako nečinná osoba a vidím, že tento pár sa stal veľmi známym. Prešla som dnes na tvoju stránku pretože si ma mučila s opravami a musím uznať, že nikdy to nebudem ľutovať. Keďže som HP čítala ako malá, nikdy nerozmýšľala som nad FF. Draca som mala vždy potajomky rada a preto ti musím poďakovať, že som si mohla prečítať niečo tak skvelé. Veľmi ma prekvapil dej (v dobrom), nebolo to také ošúchané, nehorázne sa mi páčila myšlienka s časovratom . Veľmi som mu želala, aby bol šťastný, bola som smutná, keď bol aj on. Proste čistá láska . Tak nejako som si vždy Draca predstavovala, ďakujem, že som si ho mohla užiť v tvojom podaní. Dracove pasáže som milovala, Hermionine už menej. Asi som proste žiarlila, že je jeho vyvolená .

Beatrice, ďakujem ti pekne. Ja zasa naopak - som totálny fanatik do Dramione, ale čo už Som rada, že sa ti príbeh páčil

Úžasná poviedka, rovnako ako tie časti pred ňou. Pár Draco a Hermiona síce veľmi nemusím, ale v tejto poviedke sa zdal taký prirodzený a normálny, že bolo automatické, že tí dvaja proste musia byť spolu!
Píšeš naozaj perfektne, pútavo, skutočne dá veľa premáhania odtrhnúť sa od poviedky. Teším sa na ďalšie tvoje poviedky.

Wanda, veľmi pekne ti ďakujem Ani nevieš, ako ma tvoj názor teší

Simi, no aj ja som nad pokračovaním polemizovala, ale zdalo sa mi to už po tom všetkom zbytočné A možno by to už bolo aj prehnané a preto som sa rozhodla, že si zaslúžia konečne koniec a pokojný, rodinný život. Veľmi pekne ti ďakujem

aaaaaaaaaaaaaaa ja jednoducho neverím, že je koniec :( v poslednej dobe som nemala čas čítať a dnes som všetko dohnala a chcela som ti zanechať po tak neskutočnej dobe komentár a čo tu nevidím? Koniec. Bolo to tak krásne, myslím všetky časti a aj tento Epilóg. Milujem dramione poviedky, ale táto mi prirástla špecialne k srdcu. Bola jednoducho dokonalá a kľudne by som ešte prijala pokračovanie rozprávky o sizolínskom princovi a chrabromílskej princeznej Máš talent, to sa ti musí nechať a si úžasná v tom čo robíš! :) Bude mi to chýbať, ale nie nadarmo sa hovorí, že v najlepšom treba prestať. Teším sa na všetko nové čo napíšeš a určite v tom pokračuj
A ešte ďakujem za túto úžasnú TRILOGIU!

Fajn, opeť nemám slov. Ono táto poviedka bola jedna z najlepších, aké som kedy čítala. Úžasný námet, úzžasný dej a skvelo napísané. Klobúk dolu. Rozhodne sa teším na ďalšie tvoje poviedky. A pardon za gramatiku,som na mobile.

Začnem tým, že mám nápad!! Pre zvedavcov je info na mojom zhrnutí - a áno, jedná sa o DRAMIONE!!!

Teesska, ďakujem. Aj mne to bolo bez Voldíka divné - na to som však mala bubáka menom Duncan On mi to celkom vynahradil. A som rada, že sa ti poviedka naozaj páčila. Ani nevieš, ako ma to teší Ešte raz ti ďakujem

Mea, ďakujem pekne

krásny koniec :)

Ten konec, to bylo krásný. Hrozně se mi po téhle povídce bude stýskat. Každý den jsem ji netrpělivě vyhlížela a z představy, že už nebude žádný Draco, který se bude vracet do minulosti je mi smutno. Ale všechno jednou končí a tahle povídka není výjimkou. Doufám ale, že máš v plánu aspoň nějakou jednorázovku na HP.
Musím ale říct, že je mi trochu líto, jak to skončilo. Jakoby to bez Voldíka nebylo ono. Tím nechci říct, že by se mi tahle řada nelíbila, jen mi chyběl ten svět Harryho Pottera, jak ho známe.
Těším se na další tvoji tvorbu, protože tvoje psaní mě určitě jen tak neomrzí.
Jinak bychom spíše my měli děkovat tobě, že jsi stvořila tak úžasnou povídku, ke které se v budoucnu určitě vrátím.

Trish, tak-tak Abbie je taká princeznička. Až mi je ľúto, že ju mám len v epilógu

Nikoho iného, než Liama. Koho iného? takého anjelika-čertíka?

Tethys, ja si Dráčika predstavujem ako dobrého ocka, ktorý bezvýhradne miluje svoje deti a ak by to bolo u mňa inak, išla by som tak nejako sama proti sebe Abbie ti pripomínala Liama? To bol zámer, takže som za to nesmierne vďačná. Hermi a Draco si proste zaslúžili HE bez výnimiek a obmedzení Veľmi pekne ti ďakujem A k Abbie - odhalila si môj zámer

Carol, ty mi nemáš za čo ďakovať. Záverečné poďakovanie, samozrejme, patrí aj tebe - ja som to vypisovala z posledných troch kapitol a preto si mi vypadla, ale už som svoju chybu napravila Či som smutná? Veľmi! Tejto poviedke som obetovala pol roka a kvôli nej som si odoprela počúvanie hudby, pozeranie televízora, dokonca aj oslavu - keď ma napadne múza, musím proste písať. Ale na druhej strane sa teším na to, že začnem písať niečo nové Veľmi, veľmi pekne ti ďakujem

Trisha, no chcela som, aby to pobavilo Koho? Dúfam, že Liama Ďakujem, ďakujem, ďakujem

Jééééééééééj!!! Ten koniec: A zvyšok príbehu predsa poznáte To bolo fakt podarené a Abs... no kohože mi pripomína?
Super poviedka, skvelý nápad aj prevedenie a ďakujem za poďakovanie (aj keď nebolo vlastne za čo ďakovať. )

V prvé řadě ti chci pogratulovat... Dokončit trilogii veleúspěšné povídky je sen každého autora
Hádám, že jsi trochu smutná, ne? Protože já ano...
Přesto ti chci neskutečně moc poděkovat za to, že jsem povídku měla možnost číst Takový nápad se nevidí každý den
Taky se ti chci moc omluvit, že jsem ti poslední kapitoly neokomentovala, ale nenašla jsem si tolik času na čtení, kvůli obvyklému nepříteli většiny studentů... Tak doufám, že nezlobíš a ještě jednou promiň
A abych shrnula poslední díly... Přečteno jedním dechem a s klidným srdcem, že vše tak úžasně dopadlo...
Ještě jednou mnohokrát děkuju za možnost čtení, určitě si budu číst další tvojí tvorbu a s chutí mužů říct, že se vrátím ke čtení celé trilogie už teď od začátku
Mnoho úspěchů v další tvorbě, mimi!

Jé. Zazvonil zvonec a pohádky je konec. This is the end... (och, áno - já a písnička Skyfall... to by bylo doopravdy na dlouho... )
Když je tady ten konec a své srdce jsem si vylila do naprosto sentimentálního komentáře u poslední kapitoly, dovolím si tady takovou úvahu.
Je zvláštní, že jakéhokoli žánru jsou Dramione povídky, a Draco s Hermionou tam mají dítě, je to nádherně stejné. Draco je ten otec, který je schopen udělat všechno, aby jeho děti byly spokojené (viz růžové dveře ). Je vždycky hrozně sladké, jak s nimi jedná. Abbie je vážně skvělá, trochu mi připomínala Liama, když byl malinký. Obecně celý tenhle Epilog byl krásnou, doslova sladkou tečkou za celým příběhem. Moc se ti to, mimi, povedlo. Je fajn vědět, že Draco a Mia jsou šťastným párem a že jim vše klape tak jak má.
A teď budu samozřejmě jako na vážkách kvůli jednorázovky s Liamem a Duncanem. Jsem doopravdy zvědavá, jak by se to všechno mohlo vyvinout - ale je jasné, že pro Liama bude navždy Draco otcem, přestože ne biologickým.
Děkuji za věnování.
Budu se na tebe a na tvé úžasné psaní těšit u povídky Nezostať sama.
Mimochodem, k Abbie ještě můžu říct jen jedno - I knew it!!!

Perlička, tak teraz si ma nesmierne potešila Ja samozrejme, túto poviedku, pokladám za taký priemer, ale ja som toho prečítala habadej. Dramione poviedok som prečítala asi toľko čo kníh - nespočítateľne veľa Ale tvoj názor ma potešil a teraz mám taký neskutočne dobrý pocit Ďakujem ti

Izzie, no tvoj obrázok mám na zhrnutí and i like it Aj mne je ľúto, že je koniec, ale na druhej strane sa teším, že sa pustím do niečoho nového Ďakujem veľmi pekne

Vážne je to už konie?
... radšej nebudem písať nič zdĺhavé, lebo by ma to rozosmutnelo ale je jasné že mi tento príbeh bude chýbať, no ale stále tu bude a môžem si ho hoci kedy znova prečítať...
Úžasná trilógia, nešťastie ich lásky ma dokonca donútilo pohrať sa s nimi v PSD
ďakujem za venovanie

Perfektné zakončenie perfektnej ff poviedka. Musím povedať, že toto je jednoznačne moja najobľúbenejšia ff na HP. Pretože lepšiu som naozaj nečítala. (Po pravde ma veľa iných ani nezaujalo). Takže máš veľkú poklonu odo mňa.
Príde mi skvelé, že Liam berie Draca ako otca, nakoľko už keď bol malý bol k nemu Draco ako otec zatiaľ čo Duncan bol vždy preč. A Abbie... malý poklad. Konečne si draco po všetkých troch sériách mohol vydýchnuť a povedať, že život mu konečne niečo doprial, lebo keď som čítala postupne, mal to tak náročné, že som niekedy neverila, že sa mu podarí prekonať všetky nástrahy života.
Prosto skvelé a na poviedku Nezostať sama sa už veľmi teším.

Deny, Duncan dostal trinásť rokov a tento epilóg sa odohráva po dvanástich, takže áno. Plánujem jednorázovku - stretnutie Duncana a Liama Viacerí polemizovali nad tým, ako to Liam vezme, takže o tom napíšem Veľmi, veľmi pekne ti ďakujem a rozhodne nemáš za čo
Aramka, veľmi ma tvoj komentár potešil. Veľmi pekne ti ďakujem Po tom všetkom zlom, si už konečne zaslúžili aj niečo dobré Výber veľkého Liama a Abbey mi dal poriadne zabrať a som nesmierne rada, že sa páčia Ešte raz ti ďakujem

Páni krásný ukončení celé trilogie, jsem moc ráda, že to skončilo happyendem. Liam jako 16 lety pani, jsem rada, že se nechovl jako typický puberták, ale udělal si čas na svoji sestřičku. Abbie krásná malá princezna, nedivím se, že si draca a liama omotala kolem prstu. Draco a Hermiona užasný. Je mi líto, že celý příběh už skončil, ale vím že se k ní budu rda vracet a nečtu tuto trilogii naposledy

Ďakujem za krásny epilóg, presne takýto si táto poviedka zasluhovala, sladký, pokojný a jednoduchý - ale mám jednu otázku: Duncana chcú prepustiť?? Prečo v tom väzení nezd... ... dobre no, som ticho.
Inak, čo sa týka novej poviedky, už teraz si ma dostala tou anotáciou, pretože na mňa pôsobí dosť temne, taký psychologický thriller povedala by som A samozrejme kopa otázok z úkážky, teším sa moc moc
P.S. Ďakujem za venovanie

Přidat komentář:

Nick:

Text: