OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Destiny - 1. kapitola

06.09.2014 (09:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 6× • zobrazeno 1269×

1. kapitola

Pohľad Eleny (dnes):
Je rok 2014. Je to už stopäťdesiat rokov a predsa je to stále ako včera. Rebeku som videla naposledy v dvadsiatych rokoch. Bola takzvaným rozparovačom. Je to upír, ktorý nevie ovládať svoj hlad a zabíja všetko okolo seba. Momentálne je na zvieracej diéte. Fuj! Ale netuším, kde sa nachádza. Viem, sľúbila som jej večné muky, ale už ma to nebaví. Je strašne nudná.
Dnes mierim do Mystic Falls. Vraciam sa tam po tak dlhom čase. To mesto nenávidím. Je tam toľko spomienok. Ale je to môj domov. Chcem vedieť, koľko sa tu toho zmenilo.
Prichádzala som po ceste do mesta. Počula som množstvo hlasov, hudbu. Party. Super. Kde sa lepšie môžem najesť? Ale v tom... 
„Catcher?“ spýtala som sa s nádejou v hlase.
„Ehm, museli ste si ma s niekým pomýliť,“ povedal človek stojaci predo mnou.
„Prepáčte. Ja len, veľmi mi pripomínate jedného... známeho.“ Usmiala som sa a nič som nechápala.
„Ja som Damon,“ predstavil sa.
„Elena. Tak, Damon, čo tu robíš takto neskoro večer?“
„Ja som bol na party, ale odišiel som, pohádal som sa s priateľkou. Ona už plánuje budúcnosť, svadbu, deti. A ja na to ešte nie som pripravený. Nechcem to. Vlastne neviem, čo chcem,“ hovoril.
„Chceš to čo každý.“
„A čo? Záhadnú cudzinku?“ opýtal sa so smiechom.
Zasmiala som sa. „Som na svete už nejaký ten piatok a pár vecí som sa naučila.“
„Tak, Elena, povedz mi, čo je to, čo chcem?“ spýtal sa ma.
„Chceš lásku, ktorá ťa pohltí, chceš vášeň a dobrodružstvo a možno aj trochu nebezpečenstva.“ Len sa na mňa díval a potom povedal:

„Tak čo je to, čo chceš ty?“
Zrazu naňho zatrúbilo auto, keď sa otočil späť ku mne, tak som sa mu hlboko pozrela do očí a začala ho ovplyvňovať: „Chcem, aby si našiel všetko, čo hľadáš. Teraz, ale zabudneš na všetko, čo sa tu stalo, nechcem, aby ľudia vedeli, že som v meste. Zatiaľ nie. Zbohom, Damon,“ povedala som a zmizla.

Pohľad Rebekah: 
Vraciam sa do Mystic Falls. Po toľkých rokoch, toľkých spomienkach. Budem znovu v meste, kde som bola oklamaná, využitá, zabitá a následne oživená. V meste, kde som svoju sestru donútila stať sa niečím, čím nechcela byť.
Išla som k nášmu domu, ktorý už roky obývajú Gilbertoví. Po ceste som však začula rámus. Išla som sa pozrieť tam, odkiaľ sa šírili zvuky. Bolo tam auto. Auto padalo z mosta. Na nič som nečakala a utekala som tam. Skočila som do vody a rýchlo plávala k autu. Bola v ňom rodina. Pán za volantom mi ukazoval na zadné sedadlo. Plávala som teda tam a zostala som šokovane pozerať na človeka vzadu. Catcher?! No nič, teraz nie je čas na premýšľanie. Čo najrýchlejšie som dotyčného vytiahla na breh a rýchlo som plávala späť. Bolo však neskoro. Nepodarilo sa mi ich zachrániť. Vynorila som sa a v diaľke už bolo počuť sanitky, tak som teda rýchlo utekala a prizerala sa s diaľky. Kto bol ten chalan? Bol to naozaj Catcher? Alebo sa mi to len zdalo? Nie, nezdalo... určite to bol on alebo aspoň niekto veľmi, veľmi podobný...
O pár týždňov som sa prihlásila na miestnu strednú školu. Chodí sem totiž ten chalan. Bývam u nejakého príbuzného, ktorý tu žije a ten ako každý Gilbert vie o upíroch všetko. Je to Zach Gilbert, ktorý mi je pred ostatnými „strýko“. 
Zapísala som sa. Boli nejaké problémy, ale trošku pohrávania sa s mysľou a je to. Som zapísaná. Išla som na WC, keď vtom som do niekoho vrazila. Bol to on.
„Oh, prepáč. Moja chyba. Ty si tu nová, však? Ja som Damon,“ usmial sa na mňa.
„Nič sa nedeje, som Rebekah,“ opätovala som mu úsmev. Zrazu zazvonilo.
„Dobre, tak ja už pôjdem, ešte sa uvidíme.“
Mala som dejepis. Obľúbený predmet. Ale čo je lepšie? Bol tu aj on, Damon. Nemohol to byť Catcher. Damon je totiž človek, tým som si istá.
Celú hodinu som po ňom pokukovala. A keď sa ho učiteľ pýtal na nejaké roky, jednoducho som odpovedala zaňho.
„Tak, pán Salvatore. Vypálenie kostola. Veľa mŕtvych. Mystic Falls? Aký to bol rok?“ opýtal sa učiteľ, Damon však neodpovedal.
„1864,“ vykríkla som.
„Ďakujem, pán Salvatore,“ ozval sa učiteľ.
„Kedykoľvek,“ usmiala som sa najprv na učiteľa a potom na Damona, ktorý na mňa hádzal ďakovné pohľady.

Pohľad Damona:
Už je asi mesiac od smrti rodičov. Áno, je to stále veľmi ťažké, ale musím začať žiť normálny život. Dnes som bol v škole a stretol som tam jedno krásne dievča. Rebekah. Tak pekne to znie. Dnes je večierok, asi tam pôjdem. Veď ako lepšie môžem začať odznova, ako ísť na party? Predtým však musím ísť na cintorín.
Sedel som tu už asi hodinu, keď sa okolo mňa začala tvoriť hmla a potom vrana. Zakrákala neďaleko mňa. Dosť strašidelné... ako z hororu. Išiel som teda rýchlo domov. Nie som žiadny bojko, ale toto by vystrašilo každého.
O pol ôsmej zazvonil zvonček pri dverách, akurát som sa chystal odísť.
„Ahoj,“ povedala Rebekah.
„Ahoj,“ usmial som sa na ňu.
„Ja, asi som ti omylom vzala zošit. Našla som ho v taške,“ povedala.
„Oh, ďakujem, pozval by som ťa ďalej, ale chystal som sa niekam ísť.“
„Tak ja ťa nebudem zdržovať,“ povedala a chcela odísť.
„Nie, vôbec ma nezdržuješ. A nechcela by si ísť so mnou? Je to taký večierok...“ navnadil som ju. 
„Ak ti to nebude prekážať,“ usmiala sa.
„Budem len rád.“ Nastavil som jej rameno. Ona sa usmiala a zachytila sa doň.

Pohľad Rebekah: 
Bavili sme. Veľmi sme sa bavili. Bol úplne iný ako Catcher. Bol taký milý, pozorný a starostlivý. A prevažoval uňho súcit. S Catcherom sú úplné protiklady.
Zrazu som začula krik. A nie len ja. Všetci. Z lesa vynášali nejakú ženu. S roztrhaným hrdlom. Upír. Tak, aby si to Damon nevšimol som šla domov.
„Sľúbila si, že to prestane. Sľúbila!“ zakričal na mňa Zach. 
„Ja som to nebola,“ povedala som potichu. 
„Dovolil som ti tu bývať len ak nebudú problémy,“ pokračoval.
„Ale ja som to nebola!“ rozkričala som sa aj ja a odišla do svojej izby.
Po pár minútach, čo som bola v izbe sa okolo mňa začala tvoriť hmla. A potom priletela vrana. Otočila som sa smerom k oknu a tam ma čakalo nemilé prekvapenie.
„Elena,“ zasyčala som.
„Ahoj sestrička,“ povedala pohŕdavo a so svojím typickým pokriveným úsmevom.

P.S.: Viem, nie je veľmi dlhá, ale nabudúce to napravím a kapitolu by som chcela venovať stálej čitateľke. :) For TheSinna. :*

Autor: Tinka7 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Destiny - 1. kapitola: