Kto som? 19. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Celeste, spln, a jedna taká maličkosť. ;) Príjemné čítanie, praje Alexis.

17.03.2014 (09:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 841×

Keď som sa zobudila, slnko už bolo vysoko na oblohe. No čo, tak som ti trocha prispala. Matne som si spomínala na včerajšok. Musím nájsť tú mrchu Celeste a zničiť ju. Inak zničí ona mňa! A plány na dnes? Je spln a ja chcem urobiť asi najväčšiu blbosť v mojom živote, hneď po tom, čo som sa vydala hľadať Klausa. Ale čas nevrátim, takže môžem pokojne urobiť aj ďalšie hlúposti. Ale to som odbočila, takže, plány na dnes: zničiť Celeste, dať si výdatný obed a premeniť sa.

Vstala som a vydala som sa naraňajkovať. Za stolom už sedeli všetci, prekvapivo, aj Damon. Teda, je to prekvapivé len pre mňa. Ale mohlo mi dôjsť, že tu bude. Veď ma predsa zachránil, bez neho by som sa nedožila rána. A nie, táto veta vôbec nebola myslená ironicky.

„Dobré ráno,” pozdravila som, a sadla som si na moje miesto, vedľa Beky.

„Nikol, si v poriadku?! Ako sa cítiš? Žiješ?” vychrlila na mňa svoje otázky Bekah.

„Som v poriadku, cítim sa fajn, a áno, zatiaľ žijem,” odpovedala som trochu mrzutým hlasom. Chápem, báli sa o mňa, ale žijem!

„Niekto tu vstal ľavou nohou,” povedal Kol a nahodil pohľad ja nič, ja muzikant!

„A ak niekto nezmlkne, tak o tú ľavú nohu príde,” povedala som, pozerajúc na Kola.

„So staršími by sa takto nemala hovoriť,” poznamenal Damon. Už viem, prečo som sa mu vyhýbala. Je otravný! Ale keď ma pobozkal, bola som ako v siedmom nebi... nie, počkať, stop, čo to hovorím?

„Ak by som stále robila to, čo mám, tak by som bola mŕtva,” poznamenala som pre zmenu ja. Aj keď, bez Damona by som bola mŕtva tak či tak. O čom to, preboha, rozmýšľam? Jasné, tak ma zachránil, no a? Super, vediem vojnu sama, so sebou! A to len kôli jednému upírovy! S krásnymi, modrými očami... Ja sa asi obesím!

„Nikol, čo máš dnes v pláne?”

„Asi pôjdem do lesa...” Kde sa obesím, prerušilo ma moje podvedomie. „Potrebujem chvíľu ticha, kde by som mohla rozmýšľať, nad... všetkým,” povedala som.

„Fajn, takže dnes máte voľno, ja si tiež potrebujem zariadiť svoje veci. Takže, Bekah, Elijah a Kol, vy robte čo chcete, len mi nezničte dom. Nikol, ty sa nenechaj zase prizabiť. A Damon, ty... ty rob, čo chceš,” povedal Klaus, vstal a odišiel.

Postupne sa celá jedáleň začala vyprázdňovať, a ostala som tam len ja, s Damonom. To už nemohlo byť lepšie! Ale nikdy mi nič zlé neurobil, teda, ak nerátam jeho pokusy zabiť ma...a že zabil Tinu. Napáchal v mojom živote kopec zla, a ja niesom schopná mu naozaj ublížiť. Je možné, aby som k nemu niečo cítila? Nie, to je nezmysel! Nemôžem, je to v podstate nepriateľ, ktorému som prisahala smrť. A ja niesom schopná svoju prísahu dodržať!

„Nad čím rozmýšľaš?” prerušil ticho Damon. Nad tebou!

„To je jedno,” rýchlo som to zahovorila, a ďalej som sa venovala raňajkám.

Po raňajkách som sa vybrala rovno do lesa. Nebolo to z dôvodu, ktorý som povedala Klausovy, ale preto, že som dúfala, že tam nájdem Celeste. Nemá kám ísť, a narobila veľa problémov, určite sa niekde skrýva. Navyše, celý ten ich coven je mŕtvy, dúfam. Ale keď už tam budem, asi aj trochu popremýšľam. Není možné, aby som celý čas myslea na Damona, na to, čo robí, či je s nejakou inou...bláznim z toho!

Bola som v lese, všade naokolo boli stromy, a slnko začínalo zapadať. Tú mrchu som ešte nenašla, a ja som sa chcela ešte premeniť. Ak to nestihnem, tak budem musieť čakať ešte mesiac, a s mojím šťastím, sa toho ani nedožijem.

Za mnou pukla vetvička. Prudko som sa otočila a stála tam mrcha s nožom v ruke. Ja som zato mala len malý kúsok mágie, pretože po včerajšom výkone, ju nesmiem použiť všetkú. Vlastne, nemala by som ju používať vôbec, aspoň chvíľu by som mala mať pauzu, ale ako som spomenula Damonovy, ak by som robila to čo mám, bola by som mŕtva.

„Ty,” zasyčala Celeste.

„Ja,” povedala som a povýšene som sa usmiala.

„Čo chceš?”

„Máme nevybavené účty,” odpovedala som pokojne. Vnútri som sa síce triasla od strachu, ale nedala som to na sebe vidieť.

„Tak čo keby sme si ich vybavili?”

„Ja som za,” povedala som, a kúzlom som ju hodila o strom. Nejak jej asi došla mágia, pretože ju nepoužíva. Alebo len čaká na veľké finále, to je tiež možnosť.

Hodila po mne tej jej vreckový nožík, ktorý sa mi zabodol do ramena. Mušku má teda dobrú! Sykla som od bolesti, vytiahla som si nožík, a nemotorne som ho hodila jej smerom.

Chvíľu som sa spamätávala, a očakávala som ďalší útok. Ale keď som zdvihla hlavu, uvidela som, že nožík ma zabodnutý v srdci. Tak, lepšiu mušku mám asi ja!

A zabila som ju práve včas, pretože na oblohe sa už ukázal mesiac v svojej plnej kráse. Narezala som jej zápästie, a napila som sa jej krvy. Fuj, je to hnus!

Chvíľu sa nič nedialo, ale potom na zachvátila neuveriteľná bolesť hlavy. Trvalo to len niekoľko minút, ale mne to pripadalo ako nekonečné hodiny. Kričala som od bolesti, plakala, prosila som, nech to prestane, a nakoniec to naozaj prestalo. Rozdýchavala som tú bolesť, ale potom mi prišlo zle. Zatočila sa mi hlava, a ja som odpadla.

Prebrala som sa až ráno, na tom istom mieste, vedľa mŕtvej čarodejníckej mrchy. Na mobile som mala zmeškaný hovor, od Damona. Rozhodla som sa, že mu zavolám. Aj tak to poriadne schytám, určite vycítia, že už niesom človek. Zdvihol to až po treťom zazvonení. Jeden by si myslel, že ak sa o vás bojí, tak vám to zdvihne hneď, ale on nie...veď má čas.

„Kde si?” spýtal sa. No, bol trochu nahnevaný.

„V lese,” povedala som. Na tvári sa mi vyčaril úsmev, keď som si predstavila, ako sa asi tvári.

„Kde v lese?”

„Neviem. Na sever sú stromy, na juhu sú stromy, na východe sú stromy, a na západe, hádaj čo...stromy!” Plus jedna mŕtvola.

„Vyhľadávam. Si v...rit,” povedal ironicky.

„Ďakujem, akokeby som to už nevedela!” zakričala som do teleónu. Z druhej strany sa ozval smiech. Ja mu dám, smiať sa!

„Choď na sever, mal by tam byť ten starý cintorín,” povedala medzi záchvatom smiechu, a zložil.

Vydala som sa teda smerom, ktorý mi určil, a zachvíľu som už stála pred cintorínom, kde som skoro prišla o život. Po pár minútach, som už stála pred domom. Poriadne som sa nadýchla, aby som si dodala odvahu, a vstúpila som dnu. Všetci už boli nastúpení v obývačke. Toto nevyzerá dobre.

Všetky pohľady padly na mňa, a ja som pozerala na Damona. Ten sa spamätal ako prvý.

„Kde si bola?”

„V lese.”

„A čo si tam robila?”

„Ehm...no, vybavila som si to z Celeste, a ešte som urobila jednu takú, eh, maličkosť,” povedala som, a nahodila nevinný úsmev. Po chvíli sa ozval Klaus. Teraz by som bola radšj, ak by sa ozval Damon.

„To si neurobila,” povedal, a sklamamne na mňa pozrel. Asi to vycítil. Na sucho som prehltla, a čakala, čo bude teraz.

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries