Kto som? 2. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Menšia prechádzka mestom, nová osôbka a možno aj zmeny plánu.
Chcela by som Vám ešte poďakovať za komentáre k minulej kapitole. Naozaj ma motivovali k napísaniu ďalšej časti. Poprosím komentujte aj naďalej.
Príjemné čítanie praje Alexis.

27.12.2013 (11:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 1× • zobrazeno 1392×

Prechádzala som sa ulicami mesta. Išla som slimačím tempom, pretože som sa naozaj nemala kam ponáhľať. Došla som až na druhú stranu mesta, kde stál ten penzión. Hmm... klopať, neklopať, klopať, neklopať. Nie, radšej nie. Ešte by som zobudila majiteľov o tretej ráno. Čo by si o mne pomysleli? Super, takže asi budem chodiť dookola po meste. Lepšie trávenie voľného času som ešte nevidela...

Otočila som ale predo mnou stál nejaký chlap. Čierne topánky, čierne rifle a aby som nezabudla, čierna kožená bunda. Asi mi neuveríte, ale hádam, že jeho obľúbená farba je čierna. Myslím, že by som sa mala báť, pretože je noc, nikto nikde a ja tu čumím na cudzieho chlapa, ktorý vyzerá ako poriadne nasratý mafián. Síce ovládam sebaobranu - keď ste dospievajúca dcéra, jediné na čo váš otec myslí je, že vás v tmavej uličke niekto znásilní -, ale aj tak, v takejto situácií sa len modlíte, aby sa nič nestalo. Bohužiaľ ten hore sa dobre baví, keď trpím, takže prečo by nesplnil opak môjho priania však?

„Nočná prechádzka?”

„Dalo by sa to tak povedať.”

„Si tu nová? Vieš, deti sa tu normálne v noci nepotulujú. Je to tu nebzpečné.”

„Áno, som tu nová. A ako vieš, že ja nie som nebezpečná?”

„A čo tu vlastne robíš?”

„Ale, obyčajný život. Získavam nové skúsenosti, utekám pred sociálkou... čo viac si priať?” On sa len pousmial. Mimochodom, má krásny úsmev.

„A nechcela by si prespať u nás? Som Damon. Damon Salvatore.” Takže Salvatore, hej? Jeden z najlávnejších upírov sveta. Tak prečo nie? Nie, nie som blázon, len nemám kde prespať a on vlastní jediný penzión v okolí.

„Tak fajn, ďakujem. Som Nikol Reidová.”

Vybral mi izbu na druhom poschodí. Je celkom veľká. Sú tu dve skrine, obrovská posteľ, stôl a stolička a nakoniec nočný stolík s lampou vedľa postele.

„Ak by si niečo potrebovala, moja izba je na konci chodby. Dobrú noc, Nikol.”

„Dobrú.” Oblečená som zaliezla pod mäkkú perinu a zaspala.

Keď som sa zobudila, slnko už bolo dosť vysoko. Upravila som sa a pobalila si veci. Zišla som dole a v kresle sedel Damon s pohárom v ruke. Whiskey už ráno? Správna voľba.

„Dobré ráno.”

„Dobré ehm... ráno.” Niečo mi uniklo? Kým som rozmýšľala nad tým, čo mi uniklo, on sa dobre že neváľal na zemi od smiechu. Ale ja mám len jedny nervy a už od prírody som výbušná.

„Pozri, nemám mobil, aby ma nenašli, nemám ani hodinky, pretože sa mi k tomuto oblečeniu nehodia a jediná elektornika, ktorú mám je mini-notebook. A ak by som ho mala zapínať zakaždým, keď chcem vedieť, koľko je hodín, tak sa asi zbláznim. Tak povieš mi koľko je hodín? Prosím?” No čo, som slušne vychovaná.

„Je pol jednej.” To je mi ale prekvapenie.

„To som spala tak dlho?”

„Vzhľadom k tomu že si zaspala asi o štvrtej ráno ani nie.” A zase sa usmial tým svojím neodolateľným úsmevom, na čo som sa musela zasmiať aj ja.

„A kam to vlastne teraz ideš?”

„No, hľadám jedného ehm...človeka.” Teraz som sa pre zmenu chcela smiať ja. Pri pomyslení že hociktorý z Mikaelsonovcov je človek som sa musela usmiať.

„Tak ti ho pomôžem nájsť, stači povedať o koho ide.” Ver mi, nechceš to vedieť.

„Ďakujem, ale myslím, že to zvládnem.”

„Tak mi aspoň môžeš vysvetliť to, prečo si sa sama zjavila v noci v tomto zapadákove.” Toto mesto každý volá zapadákov. Niečo na tom bude.

„Možno inokedy.”

„Ale no ták.” Keď je taký otravný stále, nedivím sa že ho každá nechala. Áno, viem o Katherine a aj o tom že teraz je jej dvojníčka z jeho bratom. Smutné.

„Damon...”

„Áno?” To bolo rečnícke oslovenie, nechcela som odpoveď.

„Poviem ti to potom, teraz sa ponáhľam.” Popri mojom rečníckom prejave som sa asi priveľmi rozmachovala rukami, kedže si všimol môj náramok so železníkom. Samozrejme, kedže moja mama bola lovkyňa, viem o železníku takmer všetko. A asi milión spôsobov jeho využitia. A Damonovi sa nebude páčiť asi ani jeden.

„Kto si?!”

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries