Kto som? Epilóg • OurStories.cz ~ naše povídky

Posledná kapitola! Príjemné čítanie praje Alexis.

23.04.2014 (13:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 0× • zobrazeno 897×

Zobudila som sa na zadnom sedadle auta. Za volantom sedel Damon, ako inak. Vonku už bola tma. Buď som prespala celý deň, čo pochybujem, alebo som spala veľmi krátko. Varianta B mi príde pravdepodobnejšia.

„Dobrý večer,” pozdravil Damon, keď si všimol, že už som hore.

„Venuj sa šoférovaniu a neotáčaj sa,” napomenula som ho. Na jeho tvári sa objavil pokrivený úsmev, ktorý neznačil nič dobré. „Kam to vlastne ideme? Alebo kde sme?” nedalo mi to a musela som sa spýtať.

„Sme v Louisiane, ale neboj, zachvíľu budeme na mieste,” oznámil mi.

„A kde je to "miesto"?” spýtala som sa. Takto sa so mnou zahrávať, pche, to mu nedarujem.

„Mystic Falls,” povedal. Hm, zmena prostredia mi určite prospeje.

„Ako to bude teraz? Budeme robiť, že sa nič nestalo?” hádala som.

„Nie, to určite nie. Ale ešte chvíľu si to môžeme nechať pre seba,” povedal. Nerozumela som tomu. Prečo? Ale tak snáď k tomu nemá žiadne dôvody, len ideme do mesta, kde sa toho nestalo veľa dobrého. Skôr naopak.

„Fajn,” šeptla som. Po zvyšok cesty sme boli ticho.

Po príchode do Mystic Falls som okamžite odišla k Tininmu hrobu. Naozaj mi chýba. Chvíľu som tam bola, ale potom som sa vrátila domov. Domov, znie to tak divne, pretože stále je môj domov inde. Alebo nikde. Ide o uhol pohľadu. Hneď ma privítal Nibbles. Skoro som na neho zabudla.

„Nibbles!” vykríkla som. Sadol mi na rameno. Ja som chodila po dome a popritom ho hladkala.

„Nikol, si v poriadku?” Otočila som sa za hlasom. Stál tam Klaus.

„Áno... myslím,” povedala som pravdivo. Stále mám divný pocit ohľadom Damona. Len ma tu vysadil a odišiel. Ani neviem kam.

„Myslíš?” spýtal sa podozrievavo Klaus.

„Nechaj to tak. Čo tá blondýna?”

„Volá sa Caroline. A čo by malo byť? Vraj už dávno odišla. Ale to viem. Keď sme boli v New Orleans, tak mi volala. Je v Miami,” povzdychol si.

„Tak to je mi ľúto, ste spolu celkom rozotmilí,” uchechtla som sa.

„To je jedno. Kde je Damon?” spýtal sa.

„Neviem, zájdem k nim,” oznámila som mu.

„Dobre,” povedal a odišiel niekde do domu.

Nibblesa som odložila do klietky a vydala som sa k Salvatorovcom. Po pár minútach som zastavila na príjazdovej ceste obrovského domu. Možno by som to už mohla prirovnať aj k vile.

Vždy keď som tu bola, trpela som. Až na jeden okamžik. Keď som padala zo schodov. Je to šialené, však? Šťastne spomínam na pád zo schodov. Teda, skoro pád. Zachránil ma. Damon ma chytil. A potom som ho pobozkala.

Na tvári sa mi nevedomky vytvoril úsmvev. Bez klopania som vošla dnu a to, čo som tam uvidela, mi vyrazilo dych. Nehybne som stála na mieste a do očí sa mi tlačili slzy. Damon sa tam bozkával s Elenou. Ani si ma nevšimli.

„Hajzel!” zašepkala som a nadprirodzenou rýchlosťou som sa rozbehla preč.

Tak toto bol ten dôvod, prečo sa choval divne. Nemiluje ma, nikdy ma nemiloval. Bola som len náhrada za Elenu. Vždy to tak bolo. Je to poriadna rana. Už som si myslela, že ma niekto miluje. Ale to by bolo príliš jednoduché.

Vyskočila som na strechu môjho domu a pozerala na hviezdy. Toto je osud? Nemal by nám náhodou osud ukazovať smer života, ktorým by sme sa mali vydať? Pretože zatiaľ sa mi len smeje do tváre.

Ale už sa nebudem trápiť kôli chlapom. Mám predsa život pred sebou! Toto bude nový začiatok!

Zoskočila som zo strechy a a dverami vošla do domu. No čo, niesom spider-man aby som zo strechy skákala do okien! Vošla som do mojej izby po tom úžasne dlhom schodisku a začala som baliť, keď mi niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej!” zakričala som z plného hrdla. Pozrela som na dotyčného a dostala som obrovskú chuť mu streliť. Bol to Damon. Keď tak rozmýšlam, prečo to vlastne neurobiť?

Naprihla som ruku a strelila som mu. Bolo to celkom silno, až za zapotácal dozadu. Ale zaslúžil by si urvať hlavu.

„Fajn, to som si zaslúžil,” priznal. Vážne? No nehovor!

„Čo tu chceš?!”

„Chcem ti to vysvetliť,” začal opatrne. Chlapče, toto nevysvetlíš.

„A čo mi chceš vysvetliť? Že si sa bozkával s inou ani nie dvadsaťštyri hodín po tom, ako si mi povedal, že ma miluješ?! Alebo to, že si ma klamal?!”

„Mám ťa rád, tým si buď istá. Ale to, čo som povedal... Ja ani neviem, prečo som to povedal. Proste som bol šťastný, že si v poriadku. A chýbala si mi ale... mám ťa rád skôr ako sestru, než ako-” Chcel pokračovať, ale skočila som mu do reči. Toto naozaj vedieť nepotrebujem.

„Je mi to jedno, jasné? Ublížil si mi, sklamal si ma, ale to je tvoja vec. Celý život som sa trápila, teraz s tým je koniec! Ale ujasni mi to. Čo si si myslel? A kedy by si mi to povedal?!”

„Neviem, dobre? Nemyslel som! Milujem Elenu, ona miluje mňa. A viem, že to bude znieť divne, ale chcem, aby si odišla z mesta,” oznámil mi. Pche, to neznie divne, to znie drzo.

„Neboj sa, už na tom pracujem. Ale na to, že ťa môžem hocikedy zabiť, si celkom drzý, nie?!”

„Toto je moje mesto. Narodil som sa tu. Takže odídeš a nič sa ti nestane,” povedal. Tak toto prehnal!

Vyletela som z postele a nadprirodzenou rýchlosťou som sa dostala za neho. Hodila som ho o stenu. Hlavou narazil dosť tvrdo, ale mohol aj tvrdšie. Rozbehla som sa k nemu a opätok mojich topánok som mu priložila ku krku. Pomaly som tlačila a jemu sa opätok zarýval hlbšie a hlbšie do krku.

„Si len obyčajný upír. Dávaj si pozor na ústa. Mne sa nič nestane, ani keby som tu ostala. Ale nebola by so si istá tebou alebo Elenou!” prskla som.

Chytila som pod krkom a vyhodila som ho oknom. Vyskočila som za ním a zlomila mu väzy.

„Pche, mladí upíri sú hanbou nadprirodzeného sveta,” povedala som do vetra a vrátila som sa k mojej predošlej činnosti - baleniu.

Keď som mala zabelené, vošla som do obývačky, kde sedel Klaus a popíjal whiskey.

„Ideš niekam?” spýtal sa, keď uvidel kufry v mojích rukách.

„Áno, idem na jedno pekné miestečko k moru. Odchádzam do Miami, ideš tiež?” spýtala som sa.

„Prečo vlastne odchádzaš?” Mysli, mysli!

„Veľa nadprirodzeného odpadu,” povedala som. Uchechtol sa ale kladne pokývol hlavou.

„Tak ideme do Miami,” povedal a vstal. Asi si nejde zabaliť.

„Ešte minútku!”

Vzala som fľašu whiskej, zápalky a super-rýchlosťou som sa premiestnila pred penzión Salvatorovcov. Do Damonovho okna som hodila flašu, ktorá sa rozbila a jej obsah sa rozlial po izbe. Potom som škrtla zápalkou, ktorú som takisto hodila do Damonvho okna. Zachvíľu bol penzión v plameňoch, čo mi na tvári vykúzlilo obrovský úsmev.

„Tak to by sme mali,” povedala som pre seba a vrátila som sa ku Klausovy.

„Môžeme?” spýtal sa.

„Vypadnime odtiaľto!”

Táák...čo na to hovoríte? :D

Chcem Vám poďakovať, bez Vašich komentárov by som ju asi nikdy nedopísala. A kto by chcel vedieť, ako pokračuje Nikolin život v Miami, nech začne čítať poviedku New life, new love. Je to niečo ako "druhá séria", ale venujem sa tam hlavne Klaroline.

Prosím, vyjadrite sa v komentároch, ako sa Vám páčila celá séria poviedky Kto som? Mne sa písala veľmi dobre, hlavne kôli pozitívnym komenátom, ktoré ste zanechali! ;)

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries