OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » New life, new love - 5. kapitola

06.05.2014 (12:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 3× • zobrazeno 902×

„Caroline?” Dopekla, dopekla, dopekla! Čo teraz? Prejde mi, ak sa budem tváriť, že tam nie som? Nie? Tiež si myslím... Zdvihla som hlavu a pozrela do jeho očí. Krásne, hlboké modré oči. 

„Klaus,” vydýchla som. 

„Čo tu robíš?” spýtal sa. Ja som sa k odpovedi veľmi nemala, tak sa slova ujala Nikol. 

„Chceš kratšiu alebo dlhšiu verziu?” pozrela na Klausa. Ten bol trochu vedľa, ani sa mu nedivím. Veď sme sa nevideli dosť dlho a zrazu sa objavím v jeho dome.

„Ja by som prosila kratšiu, nie je mi práve najlepšie,” prosila som Nikol. To ale hneď zareagoval Klaus.

„Čo ti je?” vyhŕkol okamžite. Teraz by som sa aj odpovede ujala, ale to by ma Mikaelsonová mladšia musela pustiť k slovu.

„Vieš čo? Ty sa o ňu postaraj a popritom ti povie, čo sa stalo. Ja medzitým nájdem sekeru.” Obaja sme na ňu prekvapene pozreli. Ja aj mierne naštvane. Ona ma tu nechá s Klausom samú? To si vypiješ, Mikaelsonová, len počakaj! No a Klaus asi nevedel, načo potrebuje sekeru.

„No čo čumíte?! Ja som síce povedala, že mu urvem hlavu, ale to by som si zničila manikúru. A Klaus, ešte dlho tu budeš stáť? Pretože Caroline vyzerá, že za chvíľu skolabuje,” zbuzerovala Klausa. Tak to by som si nedovolila ani ja.  

„Som v poriadku,” povedala som potichu.

„To teda nie si,” vykríkli Nikol s Klausom unismo. Tak to ďakujem pekne, takto sa proti mne spiknúť!

„Takže ja idem,” oznámila nám Nikol. „Ty,” pozrela na mňa, „necháš ho, aby sa o teba postaral. A ty,” pozrela na Klausa, „žiadne prasačinky,” a zmizla niekde v dome. Naozaj super! 

„Tak poď,” povedal a zobral si ma do náručia. 

„Dokážem chodiť,” pripomenula som mu mierne, naozaj mierne, nazlostene.

„Nechcem nič riskovať,” oznámil mi a na jeho tvári sa objavil nezbedný úškrn. Jemu to pripadá vtipné!

Vyšiel so mnou až na poschodie, tipujem, že do jeho izby. Zložil ma na posteľ a prikryl.

„Potrebuješ niečo?” spýtal sa.

„Okrem nerušného spánku by sa hodil pohár krvi,” odpovedala som.

„Fajn, hneď som späť,” povedal a už bol preč. To je nejaký nový trend? Povedz niečo a zmizni z povrchu zemského?

Za chvíľu bol späť aj s krvou. Naraz som vyprázdnila celý obsah pohára, ktorý som následne podala Klausovy s malým, tichým "ďakujem".

„Teraz si na rade ty,” pripomenul mi.

„Nepočká to? Som unavená,” povedala som potichu.

„Chvíľu to vydržíš,” nedal sa Klaus.

„Fajn. V skratke. Tyler s tou vlkdlačou mrchou ma uniesli, zavreli v nejakej pivnici a asi čakali na ďalší spln, aby ma mohli rozthať na kúsky. Prečo? Pretože takto Tyler dokazuje Hayley svoju lásku. Nejaké otázky?” povedala som sa ironicky.

„Ako dlho si tam bola?”

„Pár dní, tipujem tak tri. Ale keď už si tu vymieňame informácie... Pri vzájomnom spoznávaní sa, si sa zabudol zmieniť, že máš dcéru,” poznamenala som nahnevane. 

„Vidím, že už ste sa zoznámili,” domyslel si. Nie, len tipujem! To je idiot!

„Áno, ona mi pomohla sa odtiaľ dostať.” 

„Nevedel som o nej,” priznal sa. 

„To je jedno. Nič ma do toho nie je. Dobrú noc,” povedala som a otočila som sa na druhú stranu. 

„Dobrú noc,” zašepkal. 

Ráno som sa zobudila zavčasu, keď vonku ešte len svitalo. Vydala som sa z Klausovej izby, po schodoch dole. Horko-ťažko som našla východ, ale nakoniec sa mi to podarilo. Už som v držala kľučku, keď sa za mnou ozval hlas. Ach, blbý upírsky sluch! Už som to skoro mala!

„Caroline?” Zdal sa mi povedomí, no Klausov nebol. 

„Kol?” spýtala som sa prekvapene.

„V celej svojej kráse. Tak už si Klausovy dala?”

„Čo? Ježiš! Fuj, nie! Si nechutný!”

„Tak kde potom je?” 

„Tu,” ozval sa menovaný zo schodov. Super! A to som sa chcela nenápadne vypariť! 

„Ideš niekam?” spýtal sa s uprel svoj pohľad na mňa. Kol ho asi nijako extra nezaujímal. Nie, že by som sa mu divila. Ani ja som ho veľmi nemusela.

„Nie, len tu tak stojím,” povedala som uštipačne.

„Tak ja váš tu nechám. Na teenage-drama nemám náladu,” okomentoval vzniknutú situáciu Kol. To majú Mikaelsonovci v povahe, nechávať ma s Klausom osamote?!

„Chceš odviezť?” spýtal sa Klaus, keď už jeho najmladší brat neriešil našu "teenage-dramu".

„Ďakujem, ale mala by som tu mať auto,” pozrela som von oknom, kde stál maličký Renault Caputur.

„Auto tu síce máš, ale Nikol ti tu zabudla nechať kľúče,” zasmial sa. To sa mi len zdá! 

„Skvelé,” poznamenala som potichu.

„Tak poď,” povedal s ťahal ma von. Vedľa môjho Renaultu stálo čierne BMW. Musím poznamenať, že bolo naozaj pekné. 

„Kde vlastne bývaš?”

„Stačí, ak ma odvezieš k policajným bytom.”

No, cesta sa tiahla s tiahla. Možno to bolo tým trápnym tichom medzi nami, možno to bolo len vzdialenosťou. Každopádne, keď zastavil, úľavne som si vydýchla. 

„Ďakujem za odvoz. Maj sa,” povedala som a okamžite vystúpila. Totiž, tá atmosféra v aute sa dala krájať.

„Caroline, počkaj!” povedal a vystúpil tiež. No to mi tak chýbalo! „Mali by sme sa porozprávať,” vyhlásil. Nie, tak to teda nie!

„Nemáme o čom,” odsekla som a vydala som sa k vchodu. Klaus ma samozrejme nasledoval.

„Ale máme, a ty to vieš,” hádal sa. 

Fajn, mám na výber výťah a schody. Beriem schody! Byť zase zavretá niekde s Klausom osamote bez možnosti úniku? Tú chybu už nikdy nespravím. Klaus ma ako poslušný psík nasledoval.

Pred bytom som spod kvetináča vytiahla náhradný kľúč, pretože moje kľúče som evidentne stratila. A teraz mi niečo došlo! Klaus nemusí byť pozvaný! Dopekla! aAe on o tom nevie. Podvedomky som sa usmiala a vstúpila dnu. Šiel by za mnou, ale zavrela som mu pred nosom.

Zamkla som, unavene som sa hodila na gauč a zapla telku. Chcela som z mobilu zavolať Lili, ale došlo mi, že mobil mi vzali. Super, aspoň SIM-ku mi mohli nechať! Teraz si musím zohnať novú.

Vstala som a začal som hľadať pracovný mobil. Ako detektívny tím máme s Lili namiesto vysielačiek občas mobil. Ľahšie ho prepašujeme na všeliaké akcie. Len dúfam, že si ho nevzala so sebou. To by som musela čakať, kým sa vráti. A vzhľadom na to, že odišla pred dvoma hodinami, unudila by som sa k smrti.

Mobil som našla pomerne rýchlo. Ale ešte pred tým, než zavolám Lili, dám sa doporiadku.

Po dlhej sprche som sa prezliekla do pohodlného pyžama a následne som vytočila Lilino číslo. Vytiahla som sáčok s krvou z chadničky, naliala som si ju do pohára a sadla som si do kresla. 

Hneď ako som sa ozvala Lili, bola doma. A moje trápenie sa začalo. Vyspovedala ma od úplného začiatku, až po trápne ráno s Klausom. Z ktorého, mimochodom, mala poriadnu prču. 

Lili sa vrátila do práce, a ja som si šla ľahnúť. Bolo síce iba osem hodím večer (áno, až tak dlho sme sa rozprávali), no ja som potrebovala dospať tie tri dni. Lili mala nočnú, takže byt bol prázdny.

A ak sa pýtate, čo robí Lili na nočnej, tak tipujem, že momentálne sa vlúpala do krvenj banky, odkiaľ nám donesie nové zásoby krvy. Potom len sedí v kancelárii a tvári sa, že horlivo zapisuje všetko, čo sa dá. V skutočnosti buď hraje piškvorky, alebo kreslí. Každopádne, určite nerobí to, čo by mala.

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek New life, new love - 5. kapitola :