OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » We and our loves - 5. kapitola

21.08.2014 (19:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 3× • zobrazeno 1192×

5. kapitola

Pohľad Damona:
„Našlo sa ďalších osem mŕtvych tiel, už je to moc. Všetky telá bez krvi. Je vidno, že tu máme nových a dosť nenásytných upírov,“ vyhlásila šerifka na dnešnom stretnutí rady. Tak nenápadne som po očku sledoval Rebekah. Videla som, že pri slove nenásytný sa jej mierne pozdvihol kútik. Nie! Určite si to iba nahováram. Začínam byť veľmi paranoidný.
„John, čo je s tým prístrojom?“ spýtala sa starostka.
„Stále ho hľadám, prehľadal som už asi všetko. Nemám potuchy, kde by mohol byť.“ Fajn, to je dobre, ale už by som ho mohol začať hľadať ja.
„Prosím, John, skús to urýchliť, ide tu o celé naše mesto. A, pán Salvatore, ako sa darí železníku? Dúfam, že nikto nezistil, že ho schovávame u vás?“ spýtala sa ma starostka.
„Pokiaľ viem, tak nie. Mám ho stále ukrytý dole v pivnici. Rastie stále viac a viac,“ oznámil som celej rade.
„To je dobre, dúfam, že to tak aj zostane,“ povedala starostka.
„Dobre, dnešné stretnutie skončíme, ale dúfam, že do najbližšieho stretnutia budeme mať prístroj a železník bude stále ukrytý,“ oznámila všetkým a odišla, ani ostatní neboli pozadu.

Pohľad Rebekah:
To nie je možné. Je to jeden sprostý impulzívny upír. Ak sa to dá vôbec nazvať upírom. Ako môže ľuďom dovoliť, aby brali železník? Musím to čo najrýchlejšie povedať Elene.
„Ahoj El,“ povedala som hneď, ako som prišla domov.
„Máš nejakú zlú náladu,“ celkom sa trafila.
„Zlú, to je slabé slovo,“ odvrkla som.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma.
„Neuveríš, čo som zistila,“ navnadila som ju.
„No skús,“ povzbudzovala ma.
„Salvatoroví, oni poskytujú tomuto mestu železník. Skrývajú a pestujú ho u seba doma.“ Elena takmer prestala dýchať.
„Prosím?!“ spýtala sa s nedôverčivým výrazom v tvári. „Ale ako to môžu robiť? Sú predsa upíry a... a ..." nevedela, čo k tomu dodať.
„Hovorím pravdu, dnes sa o tom rozprávali na stretnutí. Ale mám aj jednu dobrú správu. Gilbertov prístroj zatiaľ nemajú.“ Mierne som sa pousmiala, ale to, čo nasledovalo, ma dorazila.
„Fajn, už si mi povedala aj dobrú aj zlú správu a teraz ja. Ja mám však len dobrú. Teda pre niekoho, ale pre nás určite,“ povedala s úsmevom na tvári.
„Už ma toľko nenapínaj, vieš, že to neznášam,“ povedala som jej.
„Dnes som sa prehrabovala v starých veciach a neuveríš, čo som našla.“ Ona si snáď nedá pokoj.
„Pokračuj!“ povedala som hraným, varovným hlasom.
„Gilbertov prístroj. Neviem, odkedy ho mám a ani prečo, ale podstatné je, že ho máme my a rada ho tak proti nám nemôže použiť,“ vyvalila na mňa kopu informácií. Ale ja som ju už pri prvej vete prestala vnímať.
„Ty, ty máš Gilbertov prístroj?“ pýtala som sa nedôverčivo.
„Jop,“ odpovedala radostne.
„Ale to je úžasné,“ vykríkla som.
„Ja viem,“ povedala s úsmevom na tvári. „Ale teraz späť k tej tvojej zlej správe. Salvatoroví. O tých sa postarám ja. Postarám sa o to, aby im nezostala ani jedna halúzka železníka. To mi môžeš veriť,“ usmievala sa na mňa takým lišiackym úsmevom, ktorý bol pre ňu charakteristický.

Pohľad Eleny:
„To mi môžeš veriť,“ povedala som jej s lišiackym úsmevom. „Potrebujem od teba len jednu láskavosť.“
„Počúvam,“ povedala mi.
„Potrebujem, aby si Salvatorových nejako zabavila.“ Urobila som ňu psie oči.
„A to mám ako spraviť?“ nechápala.
„Ja neviem, pozvi ich do Grillu, vymysli si, že sa s nimi potrebuješ porozprávať alebo niečo podobné,“ odpovedala som.
„Fajn, tak ja niečo vymyslím.“ Otočila sa, išla si po telefón. „Stefan? Ahoj, tu je Rebekah. Mohli by ste tak za pätnásť minút prísť do Grillu? Áno, aj s bratom. Potrebujem sa s vami porozprávať,“ povedala do telefónu a zložila.
„Ty máš Stefanove číslo?“ čudovala som sa.
„Áno, raz mi ho dal,“ usmiala sa a vyzerala, akoby si na ten čas spomínala.
„Fajn, tak ja idem,“ povedala som a už som jej mávala od dverí.
Počkala som skrytá za jedným domom, kým Damon so Stefanom nevyšli z domu. Asi po piatich minútach sa tak stalo. A ja som v tom začala premýšľať, prečo som vlastne Rebekah povedala, aby ich zabavila. Mohla som tam jednoducho vojsť, pozabíjať ich, železník spáliť a bolo by po probléme, ale niečo mi v tom bráni. Proste ich nedokážem zabiť a to ma neuveriteľne štve.
Do domu som vošla bez problémov. Nebudem klamať, ale prekvapuje ma, že tu nežije žiadny človek... No čo, výhoda pre mňa.
Okamžite som začala hľadať pivnicu. Nebolo to také ťažké, aj keď dom bol naozaj veľký. Hneď, ako som zišla dole schodmi, ucítila som zápach železníka. Bola mi z neho celkom zle.
Otvorila som dvere od miestnosti, odkiaľ sa ten zápach vinul. Bolo tam toľko železníka, koľko som pokope ešte nevidela.
Z vrecka som vytiahla zápalky. Raz som škrtla, pustila ju na zem a už ma nebolo. Ešte chvíľu som zostala pred domom a pozerala sa, ako pekne horí a potom som sa rozbehla domov.

Autor: Tinka7 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek We and our loves - 5. kapitola: