OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » We and our loves - 8. kapitola

28.08.2014 (11:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1192×

8. kapitola

Bolo to nádherné, ale potom som si uvedomila, čo vlastne robím. Ja som sa predsa nikdy k nikomu neviazala, okrem mojej rodiny. Okrem Rebekah a Nicka. Každý chlap, ktorý prešiel mojou posteľou skončil mŕtvy alebo ovplyvnený a teraz robím toto. Pomaly som sa od neho odtiahla a pohľadom behala z jeho očí na pery.
„Ja, mala by som si už ísť ľahnúť, som unavená,“ povedala som zakoktane. 
„Pravdaže,“ povedal s úsmevom a dodal: „Odprevadím ťa.“
Išla som do mojej izby a Damon bol v tesnom závese za mnou.
Ľahla som si do postele a Damon ma veľmi prekvapil, pretože ma zakryl a perinou, ale čo ma prekvapilo ešte viac? Dal mi pusu na čelo. Potom nepovedal už ani slovo a chcel odísť, ale ja som ho zastavila tým, že som ho chytila za ruku a prehovorila.
„Damon, počkaj! Ja... ja, nezostal by si dnes so mnou?“ opýtala som sa nevinne. Čo to robím?!
„Čo, slniečko? Bojíš sa, že by dnes prišla búrka?“ Nemohol si nechať ujsť šancu podpichnúť ma.
„Nie, ja len, že vždy, keď hovorím a svojej rodine, o Sam, tak mám zlé sny, v ktorých na mňa kričí, že keby som si ju viac všímala a starala sa o ňu, tak by tu dnes bola so mnou a...“ Slzy mi tiekli prúdmi.
„Neplač, slniečko, vieš, že to nie je pravda, z toho, čo si mi dnes povedala viem, že si ju naozaj ľúbila. Zostanem tu s tebou,“ povedal s takým úprimným úsmevom, ktorý som u neho ešte nevidela. Damon je dnes samé prekvapenie.
Ľahla som si na Damonovu hruď a jeho pravidelné oddychovanie ma uspávalo, ako keď nám mama spievala uspávanky...
„Čierne oči choďte spať,                     Ráno, ráno, ráničko,
čierne oči choďte spať,                       ráno, ráno, ráničko,
bo musíte ráno vstať,                        skôr než vyjde slniečko,
čierne oči choďte spať.                       Ráno, ráno, ráničko...“

Mama nám každý večer spieva túto uspávanku, pretože Sam sa strašne páči. Ale vtom...

„Slniečko už vychodí...“
„Mami, prestaň spievať,“ povie Sam. „Ja nechcem byť s Elenou v jednej postieľke, ona ma nemá rada, ona ma nechce, ona chce, aby som zmizla z jej života, nechce ma!“ rozkričí sa Sam.
„Nie, prosím nie... prestaň!“
„Elena, Elena! Vstávaj! Je to len sen!“ počula som, ako mi niekto vraví a ten hlas odo mňa chcel, aby som otvorila oči. 
Rýchlo som otvorila oči a posadila sa.
„Elena, si v poriadku? Bol to len sen, obyčajný sen,“ upokojoval ma Damon. Ja som nemohla inak, jednoducho som ho objala, on bol rovnako vyvedený z mieri ako ja, ale neprotestoval.
„Ja už nemôžem spať, proste nemôžem, ty kľudne spi,“ povedala som Damonovi.
„To je v pohode, nebudeme spať. Budeme sa rozprávať.“ Usmial sa na mňa.

„Ďakujem.“

„O čom by si si sa chcela zhovárať?“ spýtal sa.
„Neviem. Povedz mi niečo o sebe,“ poprosila som ho.
„Dobre. Takže, mal som dokonalý život. Mal som rodinu, čo v roku 1864 nebolo vôbec zvyčajné. Väčšinou boli mladí muži v mojom veku povolávaní do vojen, ja som na tom nebol inak. Bol som tam. Bojoval som, lebo mi to otec prikázal, ale po nejakom čase som sa mu vzoprel. Nejaký čas bol na mňa strašne nahnevaný, ale udobrili sme sa. Možno preto, že si uvedomil, že vo vojne by o mňa mohol prísť, ktovie. Tak či onak, mal som mamu, otca a brata, ktorý bol a stále je mojím najlepším priateľom. Mal som však aj najlepšiu priateľku. Annah. Annah bola stále usmievavé dievča zo susedstva, ktoré mi dôverovalo natoľko, že mi prezradilo svoje tajomstvo. Bola upírka. Mne to však vôbec nevadilo. Bola to stále ona. Otec však upírov nenávidel. Lovil ich. Spolu s tvojou rodinou. Jonathan Gilbert. Jonathan mal prístroj, ktorý použil spolu s mojím otcom a pozabíjali všetkých upírov v meste. Ešte predtým ma však Annah premenila. A nie len mňa, Stefana tiež. Annah bola do Stefana zaľúbená, veľmi. Stefan k nej však nič také necítil. Bola preňho len najlepšia priateľka jeho brata. Keď sa však Stefan dozvedel, kým Annah je, veľmi ho to rozrušilo. Pár dní sme o ňom nič nevedeli a báli sme sa, že to niekomu vyzradí. Keď sa však ukázal, tak nás počul zhovárať sa o mojej premene a chcel to tiež. Nechcel ma stratiť. To bol jeho dôvod. Mojím dôvodom bola Annah. Keďže Stefana milovala, súhlasila. Myslela si, že sa možno časom ich vzťah zmení, to jej však nebolo umožnené. Zabili ju. Nikdy si nič také nezaslúžila. A ja som ju nedokázal zachrániť.“
„Ako je možné, že vy dvaja ste prežili?“ spýtala som sa.
„Ukryla nás. Vrátila sa však po nejaké zásoby s krvou, kým sa to všetko neskončí, ale nestihla to. Na ceste späť ju chytili,“ povedal so slzami v očiach.
„Je mi to ľúto.“ Chytila som ho za ruku. On sa mi pozrel do očí.
„Nemusí. Teraz mi povedz všetko o sebe.“

„Ja som ti už predsa všetko povedala.“
„Povedala si, že si po Sam pátrala. Ako to dopadlo?“ opýtal sa so záujmom.
„Bezvýsledne. Nenašla som ani najmenšiu stopu,“ povedala som sklesnuto.
„Čo si myslíš? Čo s ňou je?“ náhle sa ma opýtal.
„Úprimne? Aj keď tomu nechcem veriť, tak si myslím, že je mŕtva. Veď je to už vyše tisíc rokov,“ odpovedala som.

Ešte dlho sme rozprávali o minulosti. Okolo tretej ráno Damon zaspal. Ale ja som nemohla. Stále som rozmýšľala nad naším rozhovorom. Vtedy mi došlo, že Damon je jediný človek, teda vlastne upír, ktorému som sa takto otvorila. Jediný okrem Bekah, samozrejme. A prečo vlastne? Posledných dvesto rokov som s nikým ani len nechodila. Prestalo mi záležať na ľuďoch či upíroch. Bola som len ja, Bekah a jej brat, ktorý mi rázne povedal, že patrím do ich rodiny. Mala som šťastie, že ma Rebekah našla. Bez nej by som nemala takú skvelú rodinu. 
Vytvorila som si určité zábrany od citov, ako je láska, priateľstvo, skromnosť, bez nich je to totiž ľahšie. Všetko je bez nich ľahšie. Ale teraz? Záleží mi na Damonovi. Neuveriteľne ma štve, ale dnes v noci som sa dozvedela, že to nie je len ten arogantný a bezcitný upír, na ktorého sa hrá, ale je to bytosť, ktorá stratila človeka, ktorého z celého srdca milovala, presne ako ja. Síce si to nechcem priznať, ale sme rovnakí. V minulosti sme stratili niekoho blízkeho, dnes nám už záleží len na našej rodine, sme rovnako tvrdohlaví a impulzívni a dokonca pije bourbon. Nemôžem si ho však pripustiť k telu. Láska je krásna, ale láska bolí, zabíja a zraňuje. Mám tú výhodu, že mi záleží len na dvoch ľuďoch, ktorí nemôžu umrieť. Mám tú výhodu, že už nebudem trpieť tak, ako som trpela po strate mojej malej milovanej sestričky. A mám tú výhodu, že som si zvykla na život bez lásky. Žijem tak odkedy som sa stala upírkou. 
A preto dnešná noc bola chyba. Bola chyba sa s Damonom zblížiť rozprávaním svojich životných príbehov.
Keď som zvážila všetky pre a proti, tak som sa postavila a šla do hosťovskej izby, kde som si následne ľahla a modlila sa (čo je trochu divné), aby sa mi už ďalší zlý sen nesníval.

Autor: Tinka7 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek We and our loves - 8. kapitola: