OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction Teen Wolf » Feel that lust 1/3

07.07.2014 (20:00) • Perla • Povídky » Jednodílné » FanFiction Teen Wolf • komentováno 6× • zobrazeno 2116×

Časť prvá

„Si si sitá, že chceš ísť do školy?“ Nedôveroval mi môj brat. „Ešte stále to môžem otočiť,“ dodal akoby len tak mimochodom.

Pretočila som nad tým hlupáčikom očami a usmiala sa. Šťastne.

„Nie, Derek, len mi niekde zastav. Musím tam ísť. Chcem dokončiť strednú. Alebo vlastne... musím. Sám si predsa hovoril, že pre mňa chceš normálny život bez tohto všetkého, nie?“ Nadvihla som obočie a venovala mu víťazoslávny úsmev. Na moje argumenty bol vždy krátky. Aj keď sa o tom so mnou chcel hádať. Vedel, že mám pravdu a jediné, na čo sa zmohol, bolo porazenecky si vydýchnuť.

„Tak fajn,“ rozhodol a zastavil auto neďaleko školy. Nechcela som, aby niekto vedel, že som jeho sestra. Okamžite by si uvedomili, že som vlkolak a všetko by bolo v háji. Už by som nemala pokoj a nemohla by som byť v ústraní.

„Ak by sa niečo dialo, okamžite mi zavolaj. Alebo vyhľadaj Scotta McCalla. Ten ti pomôže,“ stresoval aj naďalej môj skvelý braček. Nad ním mi nedalo nezasmiať sa.

„Tak už prestaň,“ drgla som do neho. „Viem sa o seba postarať aj sama. Nepotrebujem pomoc dieťaťa,“ odfrkla som.

Ale vážne! Prečo si Derek myslí, že je taký výnimočný?! Je to len obyčajný pubertiak, ktorý bol uhryznutý. Hoci... uhryzol ho Peter, ktorý... má vždy nejaký plán.

„Choď už radšej skôr, než si to rozmyslím,“ prehodil a jeho zelené oči na mňa neprestajne hľadeli. Ja som sa len nádejne usmiala a dala mu pusu na líce.

„Usmej sa trocha, Derek,“ podpichla som ešte skôr, než som vystúpila z čierneho luxusného auta.

Prehodila som si športový batoh cez plece a s hlbokým nádychom som sa vydala do školy. Nebolo to ani tak, že by som tam naozaj chcela ísť, ako som povedala bratovi, no musela som. Predsa len sa musím postaviť na vlastné nohy!

Netrvalo dlho a už som sa vmiesila do davu medzi študentov, ktorí sa ponáhľali na hodinu. Bolo to možno stresujúce, no pre mňa... upokojujúce. Pocit, že som normálna aspoň na pár hodín, bol výborný. Nikto ma nepoznal. Len moje priezvisko hovorilo za všetko. Myseľ mi teda začala pracovať na plné obrátky a začala som uvažovať o vcelku schopnej výhovorke. Vzala som si rozvrh, ktorý som dostala v piatok pri zápise a pozrela, kde mám prvú hodinu. Učebňa 103B.

Práve zazvonilo, keď som sa vpotácala do triedy. Poobzerala som sa po všetkých, ktorí na  mňa zízali a cítila som, ako mi červeň stúpa do líc. S nahodeným výrazom nezáujmu som si prešla sadnúť na jediné voľné miesto v triede. Do rohu za nejakých chlapcov. Tí ale ustavične rozprávali. Boli horší ako väčšina dievčat.

„McCall!“ zvreskol profesor a obaja chlapci sa otočili dopredu. „Je niečo, o čo by ste sa chceli podeliť aj s ostatnými, nielen s pánom Stilinskim?!“ spýtavo nadvihol obočie a nevyzeral veľmi nadšene. Chlapec, ktorý sedel presne predo mnou len pokrútil hlavou.

„Nie, tréner. To je v pohode,“ usmial sa.

Tak toto je on? Toto je Scott McCall? Veď je to ešte horšie, než som si myslela! Ten druhý doňho len s úsmevom drgol a už znova išiel otvoriť ústa.

„Môžeš si, prosím ťa, zatvoriť ústa?!“ zasipela som naštvane. Po prvýkrát na mňa pozrel a... mlčal. Teda... bol na chvíľu ticho. Na veľmi krátku chvíľu.

„Kto si?“ zaujímalo ho okamžite a ja som sa len spokojne usmiala. Nemá ani tušenie. Ako dobre, že sa s Derekom ani veľmi nepodobáme.

„Cora,“ predstavila som sa, ale nemala som v pláne sa s nimi ďalej baviť. Potrebujem byť mimo tohto všetkého. A to sa mi nepodarí, ak budem v hocakom kontakte so Scottom alebo hocikým z jeho partie. Derek o nich hovorí, akoby boli Scottovou svorkou. Ja tomu ale príliš neverím.

„Som Stiles,“ vyrušil ma zo zamyslenia chlapec a usmial sa. Ja som len nadvihla obočie a vystrela sa na stoličke.

„Tak si konečne zavri ústa, Stiles,“ kyslo som sa usmiala a zopakovala mu to poslednýkrát.

Nechápavo na mňa pozrel a už-už chcel otvoriť ústa a niečo povedať, keď ho niekto iný obehol.

„Tak dosť!“ zrúkol naštvane tréner. „Stilinski, Halová... ste po škole!“ dodal, keď na mňa pozrel. Mala som totižto tú smolu, že som a s ním stretla už v piatok. Teda... vlastne... narazila som do neho. Očividne mi tá nenápadnosť veľmi nevychádza.

„Ale...“ Chcela som protestovať.

„Žiadne ale!“ zastavil ma. „Uvidím vás na tréningu! Budete sedieť na lavičke!“

„Keďže sedím na lavičke celý rok, znamená to, že nie som po škole?“ Nedalo Stilesovi.

Pretočila som nad tým debilom očami. Derek ma mal predsa po škole čakať a spolu sme mali ísť do mesta niekde pohľadať Petra. Obaja sme poznali jeho štýl a na viac... on bol ten, ktorý ma našiel. Takto ale pôjdem akurát na školský dvor, obdivovať krásu lavičky.

Našťastie ma zachránilo zvonenie. Okamžite som si zbalila veci a dala sa na odchod. Na moje veľké nešťastie som ale počula Scotta a Stilesa za mnou.

„Hej, Cora, počkaj!“ volal za mnou vlkolak.

Zhlboka som sa nadýchla a stisla ruky do pästí. V duchu som si opakovala, že nemám ani jednému ublížiť. Ak mu chcem vyvrátiť spojitosť medzi mnou a Derekom, musím to urobiť skôr, ako pôjde za mojim bračekom. Ten by to určite nepoprel, na to ho až pridobre poznám.

„Čo chceš?“ zavrčala som podráždene.

„Ty... ty si... Halová,“ povedal. „Ja... chcel som sa ťa spýtať, či náhodou nepoznáš Dereka Hala,“ prešiel rovno k veci, za čo som mu bola v istom smere aj vďačná.

„Dereka?“ pokrčila som obočie a tvárila sa, že nad tým naozaj rozmýšľam. Skôr som sa len snažila byť presvedčivá.

„Prepáč, ale nie,“ pokrútila som hlavou. „Prišla som sem z Kanady, takže ak je to niekto miestny, pochybujem, že by som ho mohla poznať,“ pokrčila som plecami a čo najslušnejšie som sa s nimi rozlúčila. Prešla som k svojej skrinke, ale aj tak som celkom jasne počula ich rozhovor.

„Čo si o tom myslíš?“ Scott chcel vedieť kamarátov názor. Báječné!

„Nepáči sa mi,“ odvetil pohotovo Stiles. „Je odmeraná, tvrdá... jednoznačne musí poznať Dereka.“ Čím to bolo, že tón, ktorým to povedal ma úplne vytočil?

S hlbokým nádychom som sa snažila čo najrýchlejšie upokojiť. Zatvorila som skrinku a radšej šla na ďalšiu hodinu. Našťastie, zvyšok dňa mi ubehol vcelku rýchlo. Čo ale bolo dosť iritujúce bol fakt, že som s tými dvoma mala každú jednu trápnu hodinu! Akoby to niekto urobil naschvál! Pri pohľade na nich som každou sekundou začínala viac a viac ľutovať, že som sem vôbec išla. Oni boli jasné synonymum pre blbého a blbšieho.

Keď zazvonilo na koniec vyučovania, obaja sa odobrali do šatne, zatiaľ čo ja som vyšla pred školu a okamžite vytočila Derekovo číslo.

„Deje sa niečo? Kde si?“ ozval sa pohotovo prehnane starostlivý braček.

„Áno, deje,“ sykla som. „Vďaka Stilesovi som po škole.“

Neprešla ani sekundy a ja som už dosť jasne počula Derekov tlmený smiech.

„Kvôli Stilesovi? Scottovemu Stilesovi? Myslel som, že si sa im chcela vyhnúť,“ poznamenal celkom trefne.

„Skús sedieť za tými dvoma päť minút a nemať chuť im rozbiť tvár! Potom niečo hovor!“

„Pokojne, sestrička. Ty si chcela ísť do školy,“ smial sa ďalej. Ako inak. „Ty by sa ale dalo celkom dobre využiť.“

„Čo tým myslíš, Derek?! Ak od nich niečo chceš, máš smolu. Povedala som im, že netuším, kto si. Keby niečo, som z Kanady.“

„To vôbec nevadí...“ skočil mi do reči. „Potrebujem zistiť, čo Scott vie o novej hrozbe, ktorá sa v meste začala objavovať. Mne nič nepovie, lebo mi neverí... No tebe...“ Začal uvažovať.

„Na to zabudni!“ Vytreštila som oči. „Nebudem s nikým flirtovať!“

„Ale no tak. Je to len Scott. Myslíš, že by som ťa poslal za niekým, keby som si nebol istý tvojím úspechom?“

Hlasno som si vzdychla a chcela mu na to niečo povedať. Nakoniec som ale mlčala. Dlhovala som mu to.

„Fajn,“ precedila som pomedzi stisnuté zuby. „Ale nič nesľubujem. Stilesovi sa akosi nepáčim. Vraj som príliš... tvrdá.“

„To je mi jasné,“ pritakal Derek. „On má oči len pre Lydiu. Ale tak ona je... dáma.“

„Chceš povedať, že ja nie som?!“ zvýšila som hlas.

„Nie že nie si, ale ona... je v tom trochu lepšia.“

„Choď do čerta,“ zamrmlala som a zložila mu. Potrebovala som ticho. Mala som ho dosť! To podceňovanie! Prečo mi neverí? Nemyslí si, že to dokážem? Tak ja ho presvedčím!

Vložila som si mobil do vrecka a s veľkou nevôľou sa vybrala k ihrisku. Hneď, ako som zbadala Scotta som rozmýšľala, ako na to.

Hlavne, aby si bol môj, preletela mi hlavou posledná normálna myšlienka. 

Viem, že je to trocha kratšie, avšak keď som vkládala celú jednorázovku, rozdelilo mi ju, tak som sa nakoniec rozhodla vložiť ju po častiach.

Snáď sa táto páčila. :) Je to jedna z mojích oddychovejších jednorázoviek. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction Teen Wolf

Sdílet

Diskuse pro článek Feel that lust 1/3: