Bola som v tom... no neprekonala som to II. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Pokračovanie príbehu o dievčati, ktoré podľahlo drogám. Nesii.

19.03.2011 (20:00) • nesii • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1385×

Od toho dňa to išlo od desiatich k piatim. Žúrky som prepila a doma som mala krik, vo vzduchu lietali facky a potom mesiac zaracha. No, aj tak mi to nevadilo a ďalej som aj s našou partiou chodila piť. Rodičia začali byť zúfalí a prestali mi dávať aj vreckové.

Jedného obyčajného dňa, téda! Nie obyčajný, končila som základnú školu, a tak ma mama bez nejakých námietok pustila na kids párty. V našej partií bola Alica, Nina, Maťa, Peter, Maťo, Luky, Rišo a ja.

„Cawky." Objala som sa so všetkými členmi a mohli sme vyraziť. Klub bol skvelý. Skvelé efekty, DJ bol bomba a my sme si vytancovali dušu. Pravdaže medzitým sme si popíjali vodku či whisky. To boli naše najobľúbenejšie drinky.

Z diskotéky sme vyšli skôr, pretože Peter nás zavolal von, že nám chce niečo ukázať. Všetci sme sa dostavili za budovu a Peter nám ukázal ten jeho „darček". Zoskupili sme sa okolo neho a pozerali na biely prášok vo vrecúšku.

„Je to to, čo si myslím?" spýtala som sa a pozrela na Petra. Usmial sa.
„Ak si myslíš, že sú to drogy, máš pravdu. Stálo ma to moje úspory, tak to aspoň miňme," odpovedal nám.
„Poďte za mnou. Táto skládka je bratova. Chodia sem každý štvrtý deň, takže ho máme voľný." Pozrela som sa na svojich priateľov, ktorí ho nasledovali do skládky. S Alicou sme sa dlho pozerali na seba, ale nakoniec sme sa chytili za ruky a išli za nimi.

„Čo je to vlastne za drogu?" spýtala sa Maťa. Peter drogu vysypal na papier a vytiahol bankovky. Bankovku položil vedľa papierika a pozrel na Maťu.

„Heroín," šepol a my všetci sem sa zamračili a zhíkli. Heroín, počula som, že je to tvrdá droga a rýchlo návyková.
„Čo ste vysratí?" spýtal sa výsmešne Peter. Bankovku si zošúľal a vdýchol heroín cez nos. Trocha ho naplo, ale okamžite sa usmial a mal úplne iný pohľad.

„Lukáš," ponúkol mu Peter. Lukáš to roztrasene chytil a vdýchol. Naplo ho a povracal sa.
„Lukáš!" pribehla k nemu Maťa, ktorá s ním chodila. Natiahol ruku nech stojí na mieste.
„Luky, musíš viackrát, inak to nebude mať účinok. Neklamem. Skúsil som to," povedal Peter. Lukáš si ešte dvakrát potiahol a otriasol sa, no nevracal. Podal Mati bankovku, a takto pokračovala v našej partii, až to prišlo ku mne. Zavrela som oči a rýchlo ich otvorila. Mama mi vždy hovorila: „Drogy sú zlé" alebo „Neopováž sa to vyskúšať, už po jednom raze môžeš byť závislá".
Škoda, že som neposlúchla mamine rada. Bankovku som priložila k bielemu prášky a vdýchla cez nos. Okamžite ma zavalil horký nádych a mňa naplo. O chvíľu som aj ja vracala. No nechcela som sa zahambiť, a tak som si ešte potiahla päťkrát a to som už bola sfetovaná. Padla som na zem a točil sa mi celý svet. Páčil sa mi tento pocit. Tak omamujúco krásny...

Keby som vedela, čo sa stane potom, smiech by ma prešiel.
Tak ľahko človek podľahne túžbe... Túžbe, ktorá ho ľahko dostane tam, kam by človek nikdy nepovedal, že sa dostane. Tak hlboko padne, a už niet cesty späť...